Chránené územia SLOVENSKA 101 2 0 2 3 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 102 je 31. máj 2024 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte citujte podľa vzoru:„…boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…“. • Použité zdroje v zozname literatúry uvádzajte podľa vzoru: OBUCH, J. & KADLEČÍK, J. 1997: Letný výskyt netopierov v podkrovných priestoroch v oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio, 3: 131–134., resp. ELIÁŠ P., DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 101/2023 1 Obsah Obsah Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2023 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 2 50. výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (Z. ARGALÁŠOVÁ) ....................................................................................... 8 Problematika vybraných rašelinísk Hornej Oravy a ich manažment (I. ŠUSTR) .................................................................................................11 Predstavujeme vybrané lokality s výskytom škráp v Malých Karpatoch (A. LAČNÝ, M. GALOVÁ) ..........................................................................25 Plávajúce ostrovy na Sĺňave (P. PUCHALA) ...........................................................................................32 O záchrannom chove karasa zlatistého (Carassius carassius Linnaeus 1758) na Slovensku (J. HAJDÚ, J. FEDORČÁK, A. MOCK, R. ŠTENCL, R. GREGOREK, D. UHROVIČ) ............................................................................................34 Ohrozenie miestnych populácií druhov nadmerným odnímaním jedincov (P. ELIÁŠ).................................................................................................. 40 Potrebujú biosférické rezervácie červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov (ekosystémov)? (P. URBAN) ...............................................................................................43 Zásahový tím pre medveďa hnedého (J. SLAŠŤAN) ............................................................................................. 46 Od Programu rozvoja vidieka ku Strategickému plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky (A. SANITRÁR) ..........................................................................................55 Trienále EKOPLAGÁT v Žiline nepretržite už jubilejných 45 rokov (M. BALCIAROVÁ) ....................................................................................58 Pustá Ves – Klenová – nový turisticko-náučný chodník v Brezovských Karpatoch (Z. ŠMACHOVÁ) ................................................................................... 62 Vihorlatský prales v spomienkach entomológa (R. GABZDIL) ............................................................................................ 65 Žiaci zo základnej školy v Palíne odstraňovali invázne druhy rastlín (Z. ARGALÁŠOVÁ) ..................................................................................... 74 Karpatský dohovor oslávil 20. výročie podpísania (J. KADLEČÍK, M. MRÁZOVÁ) .................................................................... 75 43. zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru – pozitívne zmeny (J. DURKOŠOVÁ) .......................................................................................78 Niektoré slovenské mená rastlín a živočíchov vyvolávajú polemiku aj medzi samotnými vedcami. Nezáväzné názvoslovie (J. SLAŠŤAN) ............................................................................................. 82 Invázne rastliny a povinnosti obcí – informačné semináre pre samosprávy (M. GUBKOVÁ MIHALIKOVÁ) ..................................................................... 86 Prírode blízke obhospodarovanie lesa prepája lesníkov a ochranárov (K. BOCKOVÁ, M. GOLIAN) ......................................................................90 Slovenské vážkarske stretnutie 2023 – obzretie sa za prvou päťročnicou vážkarskych stretnutí (D. ŠÁCHA) ..............................................................................................94 XXVIII. ročník stretnutia seniorov štátnej ochrany prírody Slovenska (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................97 „Keť som išiou čes tú horu...“ (P. URBAN) ...............................................................................................99 Ochrana stredoeurópskej populácie dropa veľkého (J. DURKOŠOVÁ, A. LEŠOVÁ, S. PAČENOVSKÝ) ....................................... 102 Nová kniha – Keď je láskou entomológia (REDAKCIA)............................................................................................. 105 Posilnenie spolupráce v oblasti ekoturizmu v cezhraničnom regióne Slovenska a Rakúska (K. KRÁLIKOVÁ, M. CHRENKOVÁ) ........................................................... 106 Interreg – LECA: Príklad fungujúcej a kompaktnej európskej cezhraničnej spolupráce v oblasti výskumu, ochrany a manažmentu veľkých šeliem v Karpatskom regióne (B. KRIŠTOFOVÁ) .................................................................................... 109 Realizácia projektu TRANSFARM v Národnom parku a biosférickej rezervácii Slovenský kras (M. MRÁZOVÁ, M. SLÁMOVÁ, Z. CSONTOS ŠIMOŇÁKOVÁ) .................... 111 • Predná strana obálky: Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), foto: Radimír Siklienka
2 CHUS 101/2023 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2023 Prehľad vyhlásených chránených území v roku 2023 Č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. Obecné CHÚ Beňadické alúvium Hrona 35,0800 Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2023 Obec Hronský Beňadik 7. 3. 2023 2. PP Malá temná jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 1/2023 V. v. z 8. 3. 2023 OÚ Trenčín 1. 4. 2023 3. PP Humno (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 1/2023 V. v. z 8. 3. 2023 OÚ Trenčín 1. 4. 2023 4. CHA Pramenná oblasť Rimavy (súčasť SKUEV0225 Muránska planina) 2 058,6700 Nariadenie vlády č. 125/2023 Z. z. z 12. 4. 2023 Vláda SR 1. 5. 2023 5. CHA Tisovský kras (SKUEV0282 Tisovský kras) 1 558,1600 Nariadenie vlády č. 126/2023 Z. z. z 12. 4. 2023 Vláda SR 1. 5. 2023 6. PR Homoľa (SKUEV0204 Homoľa) 22,1888 Nariadenie vlády č. 127/2023 Z. z. z 12. 4. 2023 Vláda SR 1. 5. 2023 7. CHA Stolica (SKUEV0203 Stolica) 3 151,8050 Nariadenie vlády č. 380/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024
CHUS 101/2023 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad aktualizovaných chránených území v roku 2023 Č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. NPR (ale vyhlásená ako PR) Devínska Kobyla (SKUEV0280 Devínska Kobyla) 651,5600 Nariadenie vlády č. 375/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 2. NP Slovenský kras – vyhlásenie a zonácia (na území NP a jeho OP leží 25 území európskeho významu) 35 522,5200 (OP – 5 715,9800) Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 3. NP Veľká Fatra – vyhlásenie a zonácia (SKUEV0238 Veľká Fatra, SKUEV0164 Revúca – časť, SKUEV0253 Váh – časť v OP, SKUEV4092 Lúky v Trlenskej doline – časť v OP) 40 889,1328 (OP – 25 307,3196) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 NP Veľká Fatra, foto: B. Faško
4 CHUS 101/2023 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad zrušených chránených území v roku 2023 Č. Kategória Názov CHÚ (dôvod zrušenia) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. PR Suché doly (stáva sa súčasťou CHA Tisovský kras) 257,4601 Nariadenie vlády č. 126/2023 Z. z. z 12. 4. 2023 Vláda SR 1. 5. 2023 2. PR Hlboký jarok (stáva sa súčasťou CHA Tisovský kras) 34,4100 Nariadenie vlády č. 126/2023 Z. z. z 12. 4. 2023 Vláda SR 1. 5. 2023 3. NPR Turniansky hradný vrch (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 13,7900 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 4. NPR Pod Strážnym hrebeňom (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 96,9700 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 5. NPR Domické škrapy (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 24,4400 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 6. NPR Kečovské škrapy (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 6,6069 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 7. PR Sokolia skala (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 11,6900 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 8. PR Gerlašské skaly (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 21,7300 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 9. NPR Havrania skala (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 147,1400 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 10. PR Kráľova studňa (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 11,2137 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 11. NPR Jasovské dubiny (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 35,1000 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 12. NPR Hrušovská lesostep (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 40,8500 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 13. NPR Brzotínske skaly (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 433,7800 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024
CHUS 101/2023 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 14. NPR Drieňovec (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 186,0200 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 15. NPR Zádielska tiesňava (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 214,7300 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 16. PR Palanta (stáva sa súčasťou zón NP Slovenský kras) 86,9300 Nariadenie vlády č. 386/2023 Z. z. z 13. 9. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 17. NPR Čierny kameň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 34,4000 (OP – 4,2546) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 18. NPR Padva (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 325,4600 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 19. NPR Kundračka (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 115,7900 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 20. NPR Kornietová (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 84,0500 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 21. NPR Rumbáre (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 51,5900 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 22. CHA Háj pred Teplou dolinou (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 0,2000 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 23. NPR Tlstá (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 3 066,0400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 24. NPR Borišov (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 449,7400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 25. NPR Madačov (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 330,6400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 26. PP Prielom Teplého potoka (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 20,9400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 27. NPR Veľká Skalná (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 645,2300 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024
6 CHUS 101/2023 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 28. NPR Rakšianske rašelinisko (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 5,5310 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 29. PP Blatné (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 4,2900 (OP – 77,1284) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 30. PP Majerova skala (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 8,8415 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 31. CHA Krásno (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 127,9100 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 32. CHA Dekretov porast (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 6,2200 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 33. CHA Revúca (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 39,2192 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 34. PR Smrekovica (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 234,7500 (OP – 59,6400) Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 35. NPR Suchý vrch (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 288,7400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 36. PR Biela skala (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 185,0700 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 37. NPR Jánošíkova kolkáreň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 243,3700 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 38. NPR Skalná Alpa (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 524,5500 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 39. PR Pralesy Slovenska – Čierny kameň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 140,945400 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 40. PR Pralesy Slovenska – Drobkov (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 326,0189 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 41. PR Pralesy Slovenska – Jánošíkova kolkáreň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 48,9389 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024
CHUS 101/2023 7 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 42. PR Pralesy Slovenska – Japeň (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 175,6277 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 43. PR Pralesy Slovenska – Jarabinská (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 78,8047 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 44. PR Pralesy Slovenska – Maďarovo (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 38,6831 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 45. PR Pralesy Slovenska – Magurka (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 10,0109 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 46. PR Pralesy Slovenska – Malá Smrekovica (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 72,5035 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 47. PR Pralesy Slovenska – Ostredok (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 27,1566 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 48. PR Pralesy Slovenska – Raková (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 150,0014 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 49. PR Pralesy Slovenska – Rovne (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 26,8897 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 50. PR Pralesy Slovenska – Skalná Alpa (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 314,7527 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 51. PR Pralesy Slovenska – Tanečnica (stáva sa súčasťou zón NP Veľká Fatra) 18,0634 Nariadenie vlády č. 427/2023 Z. z. zo 4. 10. 2023 Vláda SR 1. 1. 2024 Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo
8 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu 50. výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Ľudia veria v neobmedzenosť svojich schopností. Svet a príroda sa stále viac stavajú priestorom dokazovania možnosti človeka. Príroda má však svoje časové zákony, ktoré sa nemusia hodiť do našich plánov. Ťažko uveriť, že už prešlo 50 rokov od vyhlásenie najmenšej chránenej krajinnej oblasti (CHKO) na Slovensku. Urobilo sa za ten čas dosť pre jej záchranu alebo málo? Na konci Slovenska sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou vypína impozantné sopečné pohorie Vihorlat. Vo vnútri šumia bučiny, občas sa z kopcov vynárajú bralá. Aj keď v posledných rokoch zažívame na Slovensku obrovský tlak na chránené územia, vďaka tomu, že Vihorlat leží ďaleko od diaľnice, silnejúci tlak na budovanie rekreačných a športových zariadení sa ho zatiaľ nedotkol. V jeho území sa nenachádza ani žiadna aglomerácia. Časť Vihorlatu je súčasťou Vojenského obvodu Valaškovce, kde nie je záujem o spomínané aktivity. Na Správe CHKO Vihorlat pracujem už 22 rokov. Za to obdobie som mala česť spolupracovať so zakladateľmi toho chráneného územia a s mnohými osobnosťami, ktorí svojim výskumom a prácou zanechali časovú stopu v jeho histórií. Nebolo ich veľa, keďže investície do ochrany prírody v tejto časti Slovenska chýbali aj v minulosti. Prvou snahou ochranárov bolo už v 50-tych rokoch 20. storočia časť územia Vihorlatu vyhlásiť za chránené. V roku 1958 vtedajší Zbor povereníkov schválil požiadavku na zriadenie CHKO Vihorlat – Morské oko. Dôvodov na zriadenie CHKO Vihorlat bolo viac, no ako najdôležitejšiu požiadavku uviedol: „zabezpečiť pre pracujúci ľud priestor na oddych a rekreáciu po práci“. Rozhodol, aby pre využite prírodných scenérií a ostatných funkcií tohto územia bol vypracovaný územný plán regiónu (UPR). V nasledujúcom roku (1959) bol UPR schválený a v súlade s týmto dokumentom mala CHKO tvoriť samostatný celok. Aj napriek mnohým snahám o vyhlásenie územia návrh na zriadenie CHKO bol vypracovaný až o desať rokov neskôr (1969) a po skončení medzirezortného pripomienkovania návrhu projektu ochrany, bola vyhláškou MK SSR č. 9 z 28. decembra 1973, vyhlásená CHKO Vihorlat na výmere 29 251 ha v okreKolektív správy CHKO Vihorlat r. 1975 (sprava prom. ped. Ján Verešpej – riaditeľ, Ing. Pavol Argaláš – lesník, Mgr. Ladislav Palko – botanik, Štefan Pčola – strážca
CHUS 101/2023 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu soch Michalovce a Humenné. Samotná CHKO s výmerou 4 564 ha a s ochranným pásmom 24 687 ha patrila k najmenším veľkoplošným územiam Slovenska. V roku 1996 až 1998 boli prehodnotené a spresnené hranice CHKO. Vyhláškou MŽP SR č. 111 z 19. apríla 1999 bola CHKO vyhlásená v spresnených hraniciach s výmerou 17 485 ha bez ochranného pásma. Územie CHKO v súčasnosti zasahuje do okresov Sobrance, Humenné, Snina a Michalovce a katastrov obcí Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovce, Kolonica, Ladomirov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce. Hoci CHKO Vihorlat bola vyhlásená už koncom roka 1973, Správa CHKO so sídlom v Michalovciach začala svoju činnosť až jej slávnostným otvorením 12. 9. 1975. Správa CHKO mala v doterajšej svojej histórií troch riaditeľov – prvým riaditeľom sa stal prom. pedagóg Ján Verešpej, ďalšími boli Ing. Ján Terray a Ing. Ladislav Rovňák. CHKO ako jediná zo správ veľkoplošných chránených území vo svojej 50 ročnej histórií prešla špecifickým vývojom zlučovania s inými správami veľkoplošných chránených území, ktoré sa ukázalo ako neefektívne a opätovného osamostatňovania. K 1. 1. 1981 došlo k zlúčeniu správ CHKO Východné Karpaty a Vihorlat so sídlom v Humennom. Toto zoskupenie nemalo dlhu trvácnosť a k 1. 1. 1987 došlo znovu k ich rozdeleniu na dve správy, pričom sídlo Správy CHKO Vihorlat sa vrátilo do Michaloviec. K 1. 3. 1997 došlo k opätovnému zlúčeniu Správy CHKO Vihorlat so Správou CHKO Latorica so sídlom v Michalovciach. Ani toto zlúčenie netrvalo dlho a k 1. 7. 2000 došlo k rozdeleniu na dva samostatné organizačné útvary. Do roku 1975 sa tu nachádzalo len jedno chránené územie, a to chránené nálezisko Krivec, vyhlásené na ochranu hniezdneho biotopu bociana čierneho. V súčasnosti je toto územie súčasťou prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska – Krivec. Prvé chránené územia sa začali vyhlasovať v roku Značenie z roku 1988 – Morské oko, foto: P. Argaláš
10 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu 1980, a to rašeliniská Motrogon, Postávka a Ďurova mláka. V roku 1982 bol vyhlásený Sninský kameň ako PP a v roku 1984 najznámejšia rezervácia vo Vihorlate – Morské oko. Pôvodne mala Správa CHKO Vihorlat územnú pôsobnosť len v okrese Sobrance. V roku 2015 k pôvodnej územnej pôsobnosti pribudla časť okresu Michalovce a v tej súvislosti aj ďalších desať maloplošných chránených území. V rámci národnej sústavy chránených území sa v územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat v súčasnosti nachádza 20 maloplošných chránených území – tri národné prírodné rezervácie, 13 prírodných rezervácií, dve prírodné pamiatky a dva chránené areály. Veľkým medzníkom v histórii činnosti správy CHKO bolo vyhlásenie deviatej najväčšej prírodnej rezervácie (PR) na Slovensku, Vihorlatský prales. V dôsledku jej vyhlásenia došlo k zániku deviatich maloplošných chránených území, a to NPR Vihorlat, NPR Morské oko, NPR Postávka, NPR Motrogon, PR Jedlinka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Pod Tŕstím, PP Malé Morské oko a PP Sninský kameň. Tieto lokality sa stali súčasťou PR Vihorlatský prales a ich ochrana ostala zachovaná. Navyše, rezervácia Vihorlatský prales je aj súčasťou lokality Svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Ďalší významný krok v ochrane vihorlatských lesných ekosystémov bol zaznamenaný v novembri 2021, kedy vláda SR schválila nariadenie č. 427/2021 Z. z., ktorým boli niektoré prírodné rezervácie vyhlásené ako Pralesy Slovenska. Patrí sem aj šesť lokalít v územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat – Beňatinský les, Berdo, Diel, Fedkov, Krivec a Múr. Záverom by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na vyhlasovaní CHKO Vihorlat, prvých maloplošných chránených území, ako aj všetkým odborníkom, ktorí pracovali na rozšírení ochrany územia CHKO, vyhlásení rezervácie Vihorlatský prales a lokalít Pralesov Slovenska. Priala by som si čo najmenej ochranárskych zásahov, ktoré by museli prírodu Vihorlatu opravovať a aby sme nemuseli za jeho ochranu bojovať. Veľa je v našich rukách a takmer všetko je v našich srdciach. Preto nám všetkým prajem veľa dobrých rozhodnutí, spokojný kolektív správy CHKO, udržanie súčasných hodnôt územia a prosperujúci región. Ing. Zuzana Argalášová Správa CHKO Vihorlat Vyznačovanie CHKO zamestnancami správy v roku 1976, foto: P. Argaláš
CHUS 101/2023 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Všeobecná charakteristika Chránená krajinná oblasť Horná Orava (ďalej len „CHKO Horná Orava“) je najsevernejšie veľkoplošné chránené územie Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v okresoch Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín. Pôvodne bola vyhlásená v roku 1979 na rozlohe 70 332 ha. V roku 2003 ako prvé veľkoplošné chránené územie na Slovensku prešlo zonáciou a jeho rozloha sa upravila na 58 738 ha. Pri aktualizácii hraníc sa z chráneného územia vyňali vybraté časti výrazne pozmenené ľudskou činnosťou – najmä husto zastavané územia, intenzívne využívané poľnohospodárske pozemky, plochy priemyselných areálov, skládky odpadov a pod. Niektoré intravilány obcí ako Rabčice, Oravská Lesná či Novoť, ktoré si zachovali pôvodnú formu osídlenia boli v chránenom území ponechané. Pri zonácii sa vychádzalo jednak z vtedajšej siete maloplošných chránených území, ale aj z nových poznatkov o rozšírení vzácnych druhov Obr. č. 1: Najvýznamnejšie lokality rašelinísk na Hornej Orave, nelesné (zelená): 1. Mútňanské rašelinisko, 2. Beňadovské rašelinisko, 3. Veselovské hájky, 4. Klinské rašelinisko, 5. Rašeliniská v Oravskej Polhore, 6. Rašeliniská za Trstenou, 7. Rudné, 8. Puchmajerovej jazierka. Komplexy lesných rašelinísk (modrá): 9. Spálený grúnik, 10. Slaná voda a Rabčické bory, 11. Tisovnica, 12. Sosnina, Hladovské a Suchohorské bory, 13. Surdíky, (zdroj podkladu: © GKÚ, NLC, ŠOP SR) Problematika vybraných rašelinísk Hornej Oravy a ich manažment
12 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu a biotopov. Územie sa rozdelilo podľa povahy prírodných hodnôt na 4 zóny ochrany (A, B, C a D zóna) s diferencovaným stupňom ochrany (zóna A – 5. stupeň až D – 2. stupeň ochrany). Zároveň s rozčlenením územia na zóny boli na území CHKO zrušené dovtedajšie maloplošné chránené územia (prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, chránené areály či prírodné pamiatky), ktoré sa stali súčasťou zón A, B a C. Porovnanie negatívnych faktorov ohrozujúce stav rašelinísk v minulosti a v súčasnosti Horná Orava patrí medzi najvýznamnejšie rašeliniskové oblasti Slovenska. K výraznejšiemu odvodňovaniu tohto regiónu dochádzalo už od začiatku minulého storočia, no plošná likvidácia týchto biotopov prišla až s ťažkou mechanizáciou, priemyslom, kolektivizáciou a zúrodňovaním. Asi najväčšia časť rašelinísk bola teda zničená najmä v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia dôsledkom intenzifikácie poľnohospodárstva (meliorácie, rekultivácie), ťažbou rašeliny alebo zaplavením pri napúšťaní Oravskej priehrady (1953). Dnes sa tu zachovali už len refúgiá, ktoré sú poškodené primárnym, alebo sekundárnym odvodňovaním, nesprávnym hospodárením alebo chýbajúcim, či nedostatočným manažmentom. Na Orave nájdeme všetky základné typy rašelinísk, ako sú lesné rašeliniská, vrchoviská, prechodné rašeliniská ale aj slatiny. Väčšina z nich je okrem všeobecnej ochrany týchto vzácnych biotopov chránená aj územnou ochranou v rámci CHKO a to prevažne v B alebo C zóne. Na obrázku č. 1 vidíme najvýznamnejšie rašeliniskové oblasti Hornej Oravy. Vyhodnotením fytocenologických zápisov z rôznych časových horizontov, ktoré máme k dispozícii k jednotlivým rašeliniskám, ale takisto aj ich vizuálny stav poukazujú na skutočnosť, že samotná legislatívna ochrana nie je ani zďaleka pre zabezpečenie pozitívneho vývoja a zachovanie biodiverzity rašelinísk postačujúca. Trnka (TRNKA 2000) ešte v roku 2000 definuje z celkového počtu 12 chránených rašelinísk 75 % veľmi a stredne ohrozených a 25 % z nich ako málo ohrozené, ktoré si nevyžadujú osobitnú praktickú starostlivosť pre zachovanie a zlepšenie ich reálneho stavu. Podľa aktuálnych dát z monitoringu sa na území CHKO Horná Orava už nachádzajú len degradované vrchoviská, teda aktívne vrchoviská definované podľa biotopov Slovenska na Orave už neevidujeme. V nepriaznivom stave sú aj všetky ostatné druhy rašelinísk, pričom v priaznivom stave sú len niektoré časti väčších komplexov rašelinísk (Sosnina, Spálený grúnik, Puchmajerovej jazierka). Na rozdiel od Trnku, ktorý považoval za najväčšie ohrozenie rašeliniskových biotopov sukcesiu drevín (TRNKA 2000) je dnes dokázateľné, že činiteľom, ktorý najviac ohrozuje existenciu Oravských rašelinísk, je antropogénne podmienená zmena vodného režimu lokalít, alebo okolitých poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Nežiaducimi procesmi sukcesie drevín sú ohrozené rašeliniská až sekundárne. Ako uvádza Trnka (TRNKA 2000) „druhým negatívnym činiteľom ohrozujúcim rašeliniská a podporujúcim vyššie uvedené nežiaduce procesy sukcesie je súčasné hospodárske využívanie okolia rašelinísk. Ide predovšetkým o činnosti a aktivity súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou na okolitých pozemkoch ako je dočasné uskladňovanie maštaľných hnojív v blízkosti rašelinísk, hnojenie a aplikácia chemických látok, ktoré sú pri intenzívnych zrážkach splachované do rašelinísk.“ Aj keď sa tento činiteľ vyskytuje už len ojedinele (hlavne Klinské rašelinisko, Zimníky, Poľanový kriváň), pôsobí veľmi obmedzujúco hlavne pri snahe o obnovu, resp. zlepšenie hydrologického režimu okolia týchto lokalít z dôvodu rizika následnej eutrofizácie rašeliniska znečistenou vodou. Nové skutočnosti totižto poukazujú na často nevyhovujúcu kvalitu vody v hydromelioráciách (okrem spomenutého aj negatívny dopad hospodárskych dvorov v spádovej oblasti rašelinísk, či dokonca napojenie prepadov žúmp na sieť hydromelioračných rúr). V spôsobe manažmentu sa na Správe CHKO Horná Orava dlho nič nemenilo a manažment vyzeral do roku 2012 podobne, ako uvádza Trnka (TRNKA 2000). V záujme zachovania biodiverzity rašelinísk a v snahe eliminovať nepriaznivé antropogénne vplyvy na jednotlivé zložky týchto citlivých
CHUS 101/2023 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu ekosystémov zabezpečuje Správa CHKO Horná Orava v rámci Programu starostlivosti o chránené časti prírody nepretržitú redukciu nežiaduceho zmladenia (sukcesných štádií) drevín a bylín, kosenie rašelinísk i likvidáciu odvodňovacích systémov (budovanie priečnych prehrádzok) na viacerých lokalitách. V súčasnosti sa stretávame s veľkým problémom pri plánovaní manažmentov a alokácií rôznych finančných prostriedkov, ktoré komplikuje nedostatočná komunikácia s vlastníkmi pozemkov. Tu je potrebné poznamenať, že rozdrobenosť pozemkov je obrovská a na lokalitách ide prevažne o súkromné vlastníctvo stoviek až tisícov podielnikov na lokalitu. Komunikácia je problémová aj vzhľadom na zlú reputáciu ochrany prírody na Slovensku. V minulosti sa komunikácia s vlastníkmi častokrát opomínala a dosť podceňovala, čo tiež prispelo k tejto situácii. Za posledné desaťročia viacmennej úplne stratilo význam bránenie prenikaniu hospodárskych zvierat do rašelinísk budovaním a údržbou oplotenia. Z väčšej časti je tento problém vyriešený elektrickými ohradníkmi, no v mnohých prípadoch je tento stav spôsobený aj zníženým množstvom hospodárskych zvierat, a teda absenciou pastvy v blízkom okolí rašelinísk. Správa CHKO Horná Orava po dohode s miestnymi obhospodarovateľmi skúša dokonca extenzívnu pastvu ako alternatívny manažment v okrajových častiach rašelinísk. Súčasný manažment v území V území sa hlavne v minulosti Správa CHKO Horná Orava venovala viacerým lokalitám, v článku sa venujem iba trom, na ktorých boli realizované aktivity aj v súčasnosti. Za súčasné manažmenty považujem tie, ktoré sa na lokalitách vykonávali za posledných 12 rokov, kedy som na správe CHKO pôsobil. Beňadovské rašelinisko Stručný opis Beňadovské rašelinisko je chránené od roku 1988 na výmere 10,9 ha. V súčasnosti patrí do zóny B CHKO Horná Orava (predtým PR Beňadovské rašelinisko), je súčasťou územia Natura 2000 pod názvom SKUEV0191 Rašeliniská Bielej Oravy. Beňadovské rašelinisko leží na aluviálnej nive rieky Mútňanky, asi 1 – 1,5 km od obce Beňadovo pod štátnou cestou vedúcej z Brezy do Mútňanskej píly, v nadmorskej výške 720 m n. m. Predstavuje jedno z najvýznamnejších slatinných a prechodných rašelinísk na Orave. Nachádzame tu rašeliniskové spoločenstvá zväzov Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae. Obr. č. 2: Beňadovské rašelinisko – pôvodný manažment do r. 2010 (zdroj podkladu: TUZVO, EUROSENSE, Google Earth) 1950 2002 2006
14 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Okrem druhov bežne rozšírených na oravských rašeliniskách ako vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), či ostrica odchylná (Carex appropinquata) je toto rašelinisko výnimočné výskytom kriticky ohrozených druhov ostríc ako ostrica barinná (Carex limosa), ostrica plstnatoplodá (C. lasiocarpa) a ostrica výbežkatá (C. chorrdorhiza). Negatívne faktory Vodohospodárskymi úpravami bol zmenený hlavne prítok povrchovej a podzemnej vody zo svahov nad rašeliniskom. Stalo sa tak plošnou drenážou, zriadením otvoreného odvodňovacieho kanála, v malej miere aj záchytom prameňov pre zásobovanie vodou hospodárskeho dvora v Beňadove, ale aj výstavbou štátnej cesty, ktorá znemožnila prítok povrchových vôd na rašelinisko. Na rašelinisku boli zaznamenané zmeny v celých spoločenstvách rastlín. Ubúdajú najmä vzácne rašelinné druhy ako ostrica výbežkatá. Ostrica barinná je na lokalite niekoľko rokov nezvestná, mach plstnatec rašelinový (Helodium blandowii) je nezvestný už 50 rokov. Tieto konkurenčne slabé rastliny vytláča hlavne bezkolenec (Molinia) a náletové dreviny rôznych druhov vŕb (Salix) a brezy (Betula). Preto sa pre udržiavanie prírodných hodnôt tejto lokality javí ako nevyhnutné zabezpečiť pravidelné kosenie a odstraňovanie náletových drevín. Manažmentové aktivity Časť lokality sa kosila už od začiatku 90-tych rokov minulého storočia, prevažne za pomoci jednoosej kosačky. Neskôr v rokoch 1995 – 2004 prichádza veľkoplošný manažment, ktorý bol financovaný z externých zdrojov, s pomocou ktorých mohla byť vyčistená od drevín celá lokalita. Obr. č. 3: Ľahká pásová technika, foto: I. Šustr, 2018 Obr. č. 4: Beňadovské rašelinisko – plocha v r. 2010 po šiestich rokoch bez manažmentu a nasledujúci opakujúci sa manažment na časti plochy (Zdroje podkladu: © GKÚ, NLC, Google Earth) 2010 2018 2021
CHUS 101/2023 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu Rašelinisko sa následne mulčovalo horskou kosačkou s reťazovým mulčovačom. Nasledovalo však obdobie, kedy sa medzi rokmi 2005 až 2012 lokalita nemanažovala vôbec. Od roku 2012 Správa CHKO Horná Orava manažment zabezpečuje viacerými spôsobmi, a to tradičným ručným kosením za pomoci dobrovoľníkov, no taktiež odstraňovaním krovín krovinorezom, či mulčovaním ľahkou technikou (od roku 2017 pásovým mulčovačom na diaľkové ovládanie). V nasledujúcom roku by mala byť zakúpená ďalšia technika (z projektu LIFE IP NATURA 2000), ktorá by mala pomáhať s kosením a mulčovaním aj v tejto lokalite, no hlavne s transportom biomasy, čo patrí momentálne medzi najnáročnejšie úkony. V rokoch 2021 a 2022 sme skúšali pokusne aj pasenie kozami s miestnym hospodárom. Manažment zatiaľ nebol dobre nastavený a jeho význam je zatiaľ zanedbateľný. Zvieratá však plánujeme využiť skôr na udržiavací manažment v miestach po odstránení drevín, hlavne po okrajoch lokality tak, aby mohli zvieratá oddychovať mimo mokrade. Tento typ manažmentu by mal byť vyhodnotený aj v rámci spomínaného projektu LIFE. Ručné kosenie s odstraňovaním biomasy sa na tej istej časti lokality koná už deväť rokov. Prvých päť rokov sa kosilo iba približne 0,5 ha, následných päť rokov bola akcia organizovaná v spolupráci s miestnymi obyvateľmi, pričom sa podarilo ročne pokosiť približne 1,2 – 1,5 ha najvzácnejšej časti rašeliniska. Kosenie sa organizuje vždy v inom termíne vzhľadom na zachovanie čo najväčšej diverzity rastlín. Biomasa bola vždy z lokality odstránená. Najväčší dôraz sa kladie na opakovanie manažmentov na tých istých plochách. Pri drevinách je to hlavne z toho dôvodu, aby sa ešte viac nezahusťovali a nestihli zdrevnatieť. Práve táto situácia nastala medzi rokmi 2004 až 2012, kedy správa CHKO nevedela zabezpečiť ani čiastočný manažment lokality. Dreviny tým pádom zvýšili svoju pokryvnosť. Preto sme sa od roku 2012 nesnažili o odstránenie drevín z celej plochy lokality, ale len z najzachovalejších častí, na ktorých vieme za súčasných podmienok zopakovať manažment bez financií mimo rozpočet ŠOP SR. Na lokalitu sa nepodarilo použiť žiadne externé zdroje mimo základný rozpočet ŠOP SR od roku 2004. Na rašelinisku by sa vzhľadom na nové technické vybavenie a tiež pracovnú silu z projektu LIFE mala manažovaná plocha rozširovať. Všetko však záleží najmä od spolupráce s vlastníkmi. Klínske rašelinisko Stručný opis Najstarším chráneným územím vyhláseným na účely zachovania vzácnych rašelinných spoločenstiev na území hornej Oravy je B zóna Klinské rašelinisko (predtým NPR Klinské rašelinisko), ktoré bolo vyhlásené v roku 1967 (TRNKA 2000). Lokalita je súčasťou územia Natura 2000 – SKUEV0191 Rašeliniská Bielej Oravy a takisto aj ramsarskej lokality Mokrade Oravskej kotliny (1998). Obr. č. 5: Väčšina koscov z koseckej brigády z roku 2021, foto: Pňaček
16 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Toto chránené územie s rozlohou 15,07 ha sa nachádza v Oravskej kotline neďaleko obce Klin v nadmorskej výške 615 – 620 m n. m. a do nedávnej minulosti predstavovalo typické vrchovisko, tvoriace centrálnu časť lokality, obklopené po obvode prechodnými a slatinnými rašeliniskami. Všetky tieto biotopy sú v nevyhovujúcom až zlom stave. Stále sa však vyznačuje výskytom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Z nich sú bohato zastúpené druhy: rojovník močiarny (Rododendron tomentosum), androméda sivolistá (Andromeda polyfolia), kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Pozornosť si zasluhujú viaceré mäkkýše – Perforatella vicina, Trichia vilolusa, motýle – žltáčik čučoriedkový (Colias palaeno subsp. europome), obaľovač rojovníkový (Agryroplace lediana), Rhycia hyperborea. Z Klinského rašeliniska pochádza prvý doložený výskyt vážky Leucorrhinia rubicunda na Slovensku (STANOVÁ, 2013). Negatívne faktory V minulosti bol zmenený hydrologický režim rašeliniska povrchovou ťažbou miestnym obyvateľstvom, vplyvom obhospodarovania okolitých pozemkov, no hlavne vodohospodárskymi úpravami, ktoré začali v roku 1971. Vodohospodárske úpravy boli realizované v hydrologicky najnevýhodnejších miestach vo vzťahu k rašelinisku, pretože boli vykonané v bezprostrednej blízkosti tejto lokality. Zachytávajú prevažnú časť vody z územia nad rašeliniskom. Znefunkčnenie drenáží v celom rozsahu nie je momentálne možné hneď z dvoch dôvodov. Odvodnené pozemky nie sú vo vlastníctve štátu a voda v drenážach je natoľko znečistená, že by v rašelinisku dochádzalo k eutrofizácii. Hustý porast drevín môže znížiť hladinu podzemnej vody, pretože veľké množstvo vody v pôde je absorbované koreňovými systémami a stratené výparom. Bolo dokázané, že v Británii Obr. č. 6: Negatívne faktory vplývajúce na Klinské rašelinisko (zdroj podkladu: © GKÚ, NLC, 2021)
CHUS 101/2023 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu môže 20-ročný porast briez zachytiť až 30% zrážok a spôsobiť zníženie hladiny podzemnej vody o 20 cm (STANOVÁ, 2013). Manažmentové aktivity Na rašelinisku sa vykonával pravidelný manažment – odstraňovanie drevinovej vegetácie v rokoch 1989 – 1998, ktorý pozostával viac-menej z vytrhávania semenáčov brezy a borovice. Manažment vykonávala správa CHKO v spolupráci s dobrovoľníkmi. V rokoch 1998 – 2002 bol vykonaný plošný výrub drevín zo zdrojov Štátneho fondu životného prostredia SR, ktorý mal blokovať sekundárnu sukcesiu. Nasledovalo však obdobie s minimom maloplošných ochranárskych aktivít a dreviny sa vzhľadom na pretrvávajúci nepriaznivý hydrologický režim a útlm manažmentov zapojili ešte viac. Manažment je z dôvodu nedostatku financií Obr. č. 7: Pôvodný manažment lokality (1950, zdroj: TUZVO) a lokalita počas veľkoplošných manažmentov (2002, zdroj: EUROSENSE) Obr. č. 8: Lokalita po veľkoplošných manažmentoch (2006, zdroj: Google Earth) a po období bez aktivít (2012, zdroj: Google Earth) 1950 2006 2002 2012
18 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu vykonávaný na nedostatočnej ploche, ktorú sa však od roku 2012 snažíme opakovať na rovnakej lokalite a každým rokom zväčšovať. Našou prioritou ostáva opakujúci sa manažment na elimináciu drevín. Na lokalite by malo dôjsť k výraznejšej zmene už túto sezónu, resp. nasledujúcu, keď sa budú vykonávať aktivity z projektu Ekohydrická obnova rašelinísk financovaného z Nórskych fondov. V rámci tohto projektu sa tu už vykonalo viacero zaujímavých analýz (sondáž hĺbky rašeliny, hydrologický posudok lokalít a pod.). Tie nám pomôžu pri návrhu ďalších manažmentov a ich prípadnej úprave. Po dlhej dobe sa zasa monitoruje hydrologický režim vďaka dvom sondám s automatickým režimom. Takisto sa na lokalite umiestnila meteorologická stanica, ktorú tu osadili zamestnanci Univerzity Komenského. Financovaná bola z projektu LIFE IP NATURA 2000. Zásadným rozdielom by mal prejsť prístup k udržiavaciemu manažmentu vo forme odstraňovania náletov na rašelinisku. Tento manažment bol doteraz v prevažnej miere vykonávaný pravdepodobne nesprávnym spôsobom, keďže sa nám jedince listnatých drevín ako breza a krušina nepodarilo eliminovať ani po piatich za sebou nasledujúcich rokoch manažmentu na tej istej ploche. Takýto stav je spôsobený veľmi nepravidelným povrchom rašeliniska a keď sa dreviny kosia pomerne vysoko, ostávajú po nich pomerne veľké pníky, ktoré zmladia (obr. č. 9). O to viac im pomáha umelo znížená hladina podzemnej vody na lokalite. Nový prístup k manažmentom, ktorý aplikujeme od roku 2017 pozostáva z vytrhávania náletov (breza, borovica, topoľ). Staršie jedince brezy sa krúžkujú, alebo céčkujú (krúžkovanie s vynechaním úzkej časti, kde sa ponechá kôra). Krušina sa odstraňuje krovinorezom, keďže tento druh sa vzhľadom na svoj vzrast nedá krúžkovať a veľmi obtiažne je aj vytrhávanie mladých jedincov. Z projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch bude na časti lokality, ktorá je predjednaná s vlastníkmi aplikovaný tento nový druh manažmentu. Takisto sa pristúpi k znefunkčneniu časti melioračného kanála, ktorý sa nachádza na severovýchode lokality. Práve obnova hydrologického režimu je najpodstatnejšia aktivita, ktorá by mala významne zmierniť degradáciu Klinského rašeliniska. Ako už bolo spomenuté vyššie, tento proces je veľmi komplikovaný, keďže ide o pozemky v súkromnom vlastníctve. Voda v melioráciách je znečistená a navyše je na územie, ktoré tvorí zbernú oblasť rašeliniska, veľmi silný stavebný tlak (obr. č. 6). Veľká časť tohto územia nie je chránená (nachádza sa tu len prvok USES – regionálny biokoridor). Obr. č. 9: Fotografická a grafická ukážka pred a po období bez aktivít, foto, kresba: I. Šustr
CHUS 101/2023 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu Tisovnica Stručný opis Časť územia európskeho významu (SKUEV0187 Rašeliniská Oravských Beskýd), zaradená do B zóny CHKO Horná Orava (bývalá PR Tisovnica, vyhlásená v r. 1974 na ploche 11,62 ha), sa nachádza na pravom brehu potoka Polhoranka, približne dva kilometre severne od obce Oravská Polhora (okres Námestovo) v nadmorskej výške cca 730 – 760 m n. m. Ťažisko rezervácie tvorilo mierne vyklenuté vrchovisko elipsovitého tvaru s hĺbkou rašeliny vyše štyroch metrov (údaj z merania 2023). Na východnom okraji boli slatiny a prechodné rašeliniská (UHLÍŘOVÁ, 2017). Z biotopov sa tu ešte nachádzajú degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy, kde následkom vysušenia a pravdepodobne aj následnej dekompozície rašeliny dominuje bezkolenec v riedkom poraste borovíc. Bezkolenec je dominantný druh vďaka svojim hlbokým a rozsiahlym koreňom, tvorbe hustých trsov a rýchlemu jarnému rastu, čím vytláča najmä rašelinníky. Následne sa stráca životný priestor aj pre iné druhy. Napriek tomu tu ešte z vrchoviskových druhov nájdeme páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), čučoriedku barinnú (Vaccinium uliginosum) a veľmi vzácne andromédu sivolistú (Andromeda polifolia). Taktiež sa tu vyskytuje pre Slovensko (okrem Tisovnice už iba v Habovke a Suchej Hore) významný kríženec borovice lesnej (Pinus mugo) a borovice horskej (P. sylvestris), nazývaný Pinus ×celakovskiorum. Časť lokality tvorí aj biotop Prechodné rašeliniská a trasoviská. Tento je zastúpený najmä v terénnych depresiách s vodou, ktoré boli vytvorené umelo. V nich sa nachádza otvorená vodná hladina s rastom rašelinníkov a kompetenčne slabých druhov ako napríklad rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a kľukva močiarna (Oxycoccus palustris). Nachádzajú sa tu slatinné druhy ako vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), ostrica zobáčikatá (Carex rostrata) a páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium). Negatívne faktory ovplyvňujúce územie Pred rokom 1950 je veľmi pravdepodobné, že sa aspoň cez časť lokality preháňal dobytok. Neskôr (cca 1950) bol zmenený vodný režim rašeliniska odvodňovacími ryhami kvôli zalesňovaniu týchto pozemkov. Zalesňovalo sa hlavne borovicou, čo malo negatívny vplyv na druhové zloženie podrastu aj na porasty kosodreviny a ich krížence. Obr. č. 10: Pôvodný manažment lokality (1950, zdroj: TUZVO) a lokalita zasiahnutá lykožrútovou kalamitou (2018, zdroj: © GKÚ, NLC) 1950 2018
20 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu V súčasnosti je centrálna presvetlená časť stále nedostatočne saturovaná vodou a dominuje v nej bezkolenec. Po odvodnení je „uskladňovacia“ kapacita rašeliniska menšia vďaka stláčaniu rašeliny, mineralizácii a jej vyschnutiu. Odvodnením došlo k trvalému poklesu podzemnej vody a zániku nelesných rastlinných spoločenstiev na úkor drevín. Pôvodné druhy alebo úplne vymizli (rojovník močiarny, nátržnica močiarna, plavúnec zaplavovaný), alebo prežili vo zvyškových populáciách na najviac zamokrených miestach v centrálnej časti pôvodného vrchoviska (BERNÁTOVÁ, 2021). Takto boli zničené alebo vážne poškodené viaceré oravské rašeliniská, okrem Tisovnice aj Spálený grúnik a Medzi bormi, tiež naše najrozsiahlejšie lokality lesných rašelinísk Sosnina, Suchohorské a Hladovkské bory za obcou Suchá Hora (STANOVÁ, 2013). Po roku 2014 v lokalite, no hlavne v okolitých porastoch, došlo k veternej a následne lykožrútovej kalamite. To malo za následok spracovanie náhodnej ťažby, čo síce čiastočne prospievalo k presvetleniu lokality, žiaľ, odvoz z lokality, hlavne v JV časti spôsoboval jej ďalšie poškodenie. Po dohode s lesmi sa veľká časť dreva približovala koňmi. Od roku 2021 sa v lokalite neťaží ani kalamita s výnimkou 50 m pásu od cesty, kde prebieha približovanie za prísnych podmienok (bez vstupu ťakej techniky do lokality, ponechanie zdravých stromov, výstavkov, zlomov, ležaniny, suchárov a i.). Manažmentové aktivity Prvé snahy o zvrátenie negatívneho vplyvu odvodňovacích kanálov na Tisovnici boli realizované už v roku 1980 formou viacnásobných stupňovitých prehradení odvodňovacích kanálov. V rokoch 1995, 1996 bolo vybudovaných cca 30 prehrádzok, ktoré v prevažnej miere dobre plnia zadržiavaciu funkciu. Obr. č. 11: Ukážka novej a starej hrádze, foto: I. Šustr 2019, 2016 Obr. č. 12: Kaskádovitý spôsob hradenia odvodňovacích rýh podľa konceptu cieľovej hladiny vody. Pozícia prehrádzok sa stanoví na základe hodnôt cieľovej hladiny vody a sklonu terénu (BUFKOVÁ a kol. 2022).
CHUS 101/2023 21 Starostlivosť o prírodu a krajinu V rokoch 1999 a 2000 bolo vybudovaných asi 20 nových prehrádzok a niektoré pôvodné boli opravené (REZERVAČNÁ KNIHA, 2002). Väčšina hrádzí bola robená spôsobom štetovania. Vedľa seba sa zabíjala žrďovina, ktorá sa z jednej strany prisypala okolitým materiálom (rašelina). Tieto hrádze nemali dostatočnú výšku, boli veľmi pravdepodobne silne preplavované a nemali dlhú životnosť. V drvivej väčšine po nich ostali len nefunkčné torzá. Nájde sa zopár stále funkčných hrádzí, ktoré majú minimálne 20 rokov, tie však boli zhotovené z ležiacej guľatiny. Prehrádzky sa na lokalite prestali budovať začiatkom prvého decénia tohto storočia. Nastala vyše desaťročná prestávka a následne sa hrádze začali budovať až po roku 2012. Od roku 2012 sa postupne vybudovalo 22 nových hrádzí. Tie pozostávajú z jednej drevenej steny z guľatiny, ktorá je z jednej strany utesnená rašelinou v hrúbke približne 30 cm v korune hrádze. Materiál bol odobratý prevažne zo stien kanála, prípadne blízkeho okolia, kde sa odobrala vrchná časť rašeliny a vytvorili sa tak refúgiá s plytkou vodou pre rastliny vyžadujúce si kontakt s hladinou podzemnej vody. Najvyššia hrádza má výšku cca 1,2 m a najdlhšia má skoro 6 m. Hrádze sa budovali vo vyššom profile ako pôvodné hrádze. Hrádze sa nebudovali systematicky vo väčších množstvách (obmedzené finančné zdroje) a nevybudovali sa v dostatočnej hustote tak, aby spĺňali požiadavku obnovy vodného režimu lokality. Neboli schopné vrátiť hladinu podzemnej vody do maximálnej hĺbky 5 – 10 cm pod povrchom (v období priaznivých hydrologických pomerov). Chýbajúce hrádze sa tak budú dopĺňať ťažšie vzhľadom na vyššiu hladinu vody v kanáli, ktorá ale stále nie je dostatočne vysoko. Tento problém sa dá riešiť drevenými (plastovými) štetovnicovými stenami. Ide o dosky, alebo lamely ktoré sa zabíjajú do substrátu zvislo vedľa seba. Keďže do seba zapadajú, vytvoria skoro vodotesnú stenu. Z projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch sa v najbližších mesiacoch vybuduje ďalších 42 hrádzí, ktoré by mali doplniť systém Obr. č. 13: Kaskádovitý spôsob hradenia odvodňovacích rýh podľa konceptu cieľovej hladiny vody v praxi. Správna a nesprávna cieľová hladina vody, foto: I. Šustr, 2020
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==