Chránené územia Slovenska č. 101/2023

CHUS 101/2023 73 Zamerané na verejnosť diace na vlhkej strane padnutých vetvičiek rôznych listnatých a ihličnatých stromov. Popri potoku na podobných stanovištiach, štrkových laviciach a brehoch bez porastu prebieha vývoj vzácnych kováčikovitých chrobákov, ktorých možno pozorovať počas slnečných dní prelietavať v povetrí, alebo sedieť v podvečerných hodinách na rôznych travinách. Sú to tri skutočné ozdoby Vihorlatského pralesa – Ctenicera heyeri, C. pectinicornis a C. virens, veľké, ozdobné druhy, schopné v nebezpečenstve použiť povestné „salto mortale“. Znak, pre ktorý v českom jazyku dostali názov – pružníci. Žije ich tu množstvo druhov. Jeden z nich, Anostirus atropilosus, ktorý som pravidelne pozoroval na severnej strane pohoria, bol dokonca pred pár rokmi popísaný ako nový druh pre faunu Slovenska. Z tejto preferovanej skupiny chrobákov v okolí Morského oka som zaznamenal aj vzácne drevné druhy, ktorých vývoj prebieha v dreve napadnutom červenou hnilobou padnutých, ale aj ešte stojacích stromov. Patria medzi nich zvláštni zástupcovia rodu Lacon, akoby oblečení v huňatých kožúškoch – Lacon lepidopterus a Lacon quercus i žlto sfarbené jedince druhu národného významu kováčika štvorškvrnného (Ampedus quadrisignatus). Zaujímavým náleziskom sú aj zvyšky vetví, konárov a tenkých kmeňov po ťažbe dreva na rúbaniskách. Pomerne často sa tu vyskytujú fuzáče Aegomorphus clavipes, Mesosa curculionoides a M. nebulosa. Všetky tu zaznamenané poklady hmyzej ríše potvrdzujú oprávnenosť vyhlásenia tohto územia za rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany napriek tomu, že zďaleka nepokrývajú druhovú biodiverzitu všetkých čeľadí radu Coleoptera. V nižších polohách chránenej krajinnej oblasti Vihorlat žijú ďalšie tisíce rôznych druhov hmyzu – chrobáky nížin, polí, lúk a strání, osídľujúce suché, slnečné biotopy viníc, hájov i svetlého lesa, vlhké prostredie pramenísk a potokov. Majú však rovnako vysokú výpovednú hodnotu pre posúdenie environmentálnych a genofondových hodnôt samotného celku Vihorlatských vrchov. Pátranie po hmyzích zaujímavostiach Vihorlatského pralesa je o to príjemnejšie, že prebieha v kulisách chránenej krajinnej oblasti, ktorej najzachovalejšie časti boli pre svoju zachovalosť a biodiverzitu zaradené medzi lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO a svojou nevšednou krásou okúzľujú čoraz viac návštevníkov z domova i zo zahraničia. Najmä okolie Morského oka s dominantou Sninský kameň, ktoré boli donedávna známe viac-menej iba domácim milovníkom prírodných krás, upútavajú v súčasnosti turistov pre svoju pomerne ľahkú dostupnosť a nenáročný terén, vhodný aj pre deti. Práve mladá generácia potvrdzuje, že si okolitú prírodu počas spoločných rodinných exkurzií pozorne všíma. V informačnom centre Morské oko deti s rozžiarenými očami hlásia zaujímavé stretnutia s čudesnými tvormi Vihorlatského pralesa. Modlivka zelená (Mantis religiosa), jediný náš zástupca čeľade Mantidae, ktorý vytvára zelenú i hnedú formu, im pripomína votrelca z vesmíru a nám entomológom signalizuje, že globálne otepľovanie nie je iba prázdnou frázou. Tento živočích, ktorý bol donedávna domovom v nížinách pri Zemplínskej šírave, je v súčasnosti nachádzaný na turistických chodníkoch vedúcich popri Morskom oku v nadmorskej výške nad 600 metrov. Toto je stručný výpočet hmyzích zaujímavostí z pokladnice Vihorlatského pralesa, ktorými „Všemohúci“ obdaril tento nevšedný kút Slovenska. Prostredníctvom zdanlivo nudného vymenovania najzaujímavejších druhov chrobákov Vihorlatského pralesa nachádza tu milovník prírody bránu do očarujúceho sveta, do sveta prírody v jej obrovskej rozmanitosti. Pretože entomológ je skutočne predovšetkým prírodovedec, ktorý je schopný viac ako iný oceniť kúzla prírody a viac ako iný, vďaka znalostiam, ktoré o nej má, sa starať o jej ochranu. Hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíchov na našej planéte a vnímavý pozorovateľ prírody môže počas exkurzie v nádhernom chráme prírody Vihorlatských vrchov, ktorý každoročne navštevujú tisícky turistov z celého sveta, stretnúť najnápadnejších z nich, hlavne vďaka príkladnej starostlivosti zamestnancov Štátnej ochrany prírody SR na Správe Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Preto s mimoriadnym potešením by som rád pogratuloval všetkým zamestnancom správy k 50. výročiu vyhlásenia územia Vihorlatu za chránenú krajinnú oblasť. Text: Rudolf Gabzdil Foto chrobákov: Roman Hergovits

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==