Akých menovcov z prírody poznáme? U nás sa vyskytujú viaceré druhy, ktoré majú ľudové názvy prepojené s vlkom. Napríklad vlčí mak, vlčí bôb alebo vlčí mor. Jedným z týchto druhov je aj vlčinka červená nazývaná tiež vlčie mlieko. Ľudia si kedysi mysleli, že červené„kvapky“, ktoré občas nachádzali na potulkách lesom, sú kvapky mlieka vlčice a tak vznikol jej názov. Až neskôr sa ukázalo, že ide o plodničky pravých slizoviek. Vlčinka červená Lycogala epidendrum trieda: pravé slizovky – Myxomycetes rad: Liceales čeľaď: Tubiferaceae Radíme ju medzi slizovky (Myxomycota). Pravé slizovky sú organizmy, ktoré podobne ako huby neobsahujú chlorofyl a žijú saprofyticky – živia sa odumretými organizmami. Na rozdiel od húb sa v určitom štádiu života vedia meňavkovito pohybovať. Vlčinku červenú nájdeme na chladnejších tienistých a vlhkých miestach, v lese i v záhradách, na zvyškoch mokrého rozkladajúceho sa dreva. Jej plodničky majú vankúšovitý tvar, sú ružové, béžové až tmavo šedé, drobno šupinkaté. Vlk dravý Canis lupus trieda: cicavce – Mammalia rad: šelmy – Carnivora čeľaď: psovité – Canidae ohrozenie: LR:nt, EV Vlk je najväčším zástupcom psovitých šeliem. Má dôležité postavenie v ekosystéme. Ako jeden z vrcholových predátorov priaznivo ovplyvňuje dobrý zdravotný stav kopytníkov, tým, že loví prevažne slabú a chorú zver. Je typický svojím sociálnym životom, životom v hierarchicky usporiadanej svorke, v ktorej má každý vlk svoje postavenie. Jedince medzi sebou komunikujú pomocou mimiky, reči tela, pachovými signálmi a tiež zvukovými prejavmi. Vlk je najrýchlejším a najšikovnejším lovcom zo psovitých šeliem. Má vynikajúci čuch a sluch. Iného vlka či korisť cíti na vzdialenosť 2 kilometrov. Na krátku vzdialenosť dokáže vyvinúť rýchlosť 50 km/h a na svojich potulkách dokáže za noc prejsť vyše 50 km. Ak prenasleduje svoju korisť po snehu, vo vedení sa jedince striedajú, aby sa neunavili. Za deň dokáže zožrať 9 – 12 kg mäsa, ale v nepriaznivom období dokáže hladovať aj niekoľko týždňov. Hlavne v minulosti bol vlk nenávidený, prenasledovaný a zabíjaný najmä pre škody na ovciach a dobytku. Pokusy zlikvidovať vlka boli aj na našom území. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia bol na Slovensku vlk dokonca na pokraji vyhynuia. Od roku 1975 bolo zakázané jeho trávenie, chytanie do železných pascí a vyberanie mláďat z brlohov a tak mala jeho populácia možnosť nárastu a stabilizácie. Vlkovec obyčajný Aristolochia clematitis trieda: Magnoliopsida rad: pieprotvaré – Piperales čeľaď: vlkovcovité – Aristolo- chiaceae Celá rastlina je silne jedovatá. Názov„vlkovec“ má korene v ľudovom lekárstve. Šťava z byliny má údajne priam zázračné účinky na rany spôsobené zubami psovitých šeliem. Kedysi sa zbieral aj podzemok, ktorý slúžil ako prostriedok proti reumatizmu a po pohryzení zmijou sa vkladal do rozrezanej rany. Dnes sa zbiera iba vňať a používa sa len vo zverolekárstve na hojenie rán, najmä u koní. Foto: M. Peiger, Archív SMOPaJ Foto: I. Godál Archív SMOPaJ Foto: K. Zlochová Foto: S. Harvančík, archív SMOPaJ t A
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==