72 CHUS 101/2023 Zamerané na verejnosť voj a živia sa drobným hmyzom. Lietali tu dva druhy, mravcolev obyčajný (Euroleon nostras) a mravcolev čiernobruchý (Myrmeleon formicarius). Vzácneho mravcoleva stromového (Dendroleon pantherinus) sa mi doposiaľ zaznamenať nepodarilo. Princezné Vihorlatu, krasoňovité chrobáky žiariace kovovo-medenými odtieňmi, som pozoroval v druhej polovici mája a počas slnečných júnových dní. Nalietavajú na lístie živných rastlín, alebo kladú vajíčka sediac na kôre stromov. Vo Vihorlatských vrchoch žije krasoň jelšový (Dicerca alni) na jelši, D. berolinensis na hrabe a buku, D. furcata na breze a krasoň lesklý (Dicerca aenea) na topoľoch. Dicerca moesta preferuje borovicu a v lesoch Vihorlatu som tento druh doteraz nezaznamenal. Spolu s nimi sa objavuje, väčšine turistom známy chrúst obyčajný (Melolontha melolontha), vzácnejší chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani), s krovkami jemne porastenými bielymi chĺpkami a veľmi vzácne, a to iba na niektorých lokalitách, i najvzácnejší chrúst opýrený (Melolontha pectoralis), ktorého krovky sú u neolietaných exemplárov jemne zamatovo biele. Uvedené druhy sa líšia dĺžkou posledného článku bruška, tzv. pygidia. V neskoršom období som pozoroval prenádherné, pravé skvosty Vihorlatu. Ako oživené iskierky žiariace celým spektrom kovových farieb, od zlatej, zelenej, červenej, modrej, s neskutočnými dúhovými prechodmi lietali miniatúrne hmyzie aeroplány, krasoň dubový (Eurythyrea quercus) a krasoň jedľový (Eurythyrea austriaca). Tieto druhy sú veľkou vzácnosťou, ako aj príbuzné krasone Buprestis rustica a B. haemorrhoidalis. Samozrejme, musím spomenúť fuzáča Pedostrangalia revestita na starých orechoch a ozdobného fuzáča Leptura aurulenta s čiernymi krovkami, na ktorých sú štyri intenzívne žlté alebo oranžové pásy a celý je pokrytý zlato-lesklým ochlpením. Samičky som našiel pri kladení vajíčok do starých pňov bukov spolu s ozdobou slovenskej prírody a druhom európskeho významu fuzáčom alpským (Rosalia alpina), ktorý je pre svoj vznešený vzhľad v znaku Slovenskej entomologickej spoločnosti. Za posledné roky výrazne ubúdajú jeho počty, čo pravdepodobne súvisí s miznúcimi biotopmi, potrebnými pre jeho vývoj. Verím, že tento horský zamatovec bude ešte dlho skrášľovať zákutia Vihorlatského pralesa spolu s obrami tejto skupiny – fuzáčom veľkým (Cerambyx cerdo), taktiež európsky významným druhom, fuzáčom drsnotykadlovým (Aegosoma scabricorne), fuzáčom hrubým (Prionus coriaceus), prenádherným kovovo-zeleným fuzáčom pižmovým (Aromia moschata) a nočným druhom Trichoferus pallidus. Pod kôrou starých stromov, v ich práchne, ale aj v listovej hrabanke som našiel malého, no o to zaujímavejšieho chrobáčika Laena reitteri, patriaceho do čeľade mučiarovitých. Pozoroval som ho spolu s väčším, plochým a širokým telom sa vyznačujúcim „podkôrákom“ ploskáňom veľkým (Peltis grossa), ktorý k životu potrebuje aj niektoré druhy stromových húb a s európsky významným druhom podkôrneho chrobáka plocháčom červeným (Cucujus cinnaberinus). Vihorlatský prales poskytuje výborné podmienky aj pre vývoj a život druhom čeľade roháčovitých – roháčovi veľkému (Lucanus cervus), ktorý je najväčší európsky chrobák a druh európskeho významu, najkrajšiemu roháčikovi jedľovému (Ceruchus chrysomelinus), najmenšiemu roháčikovi Aesalus scarabaeoides, s veľkosťou iba pár milimetrov, nášmu najväčšiemu zlatoňovi skvostnému (Protaetia speciosissima) i najvzácnejšiemu slovenskému zlatoňovi Potosia fieberi. Na vlhkejších biotopoch v dosahu potoka Okna, ktorý odvádza vodu z Morského oka, v poraste ostríc (Carex) som často pozoroval jednu z vodných liskaviek Plateumaris rustica, ktorá tu vytvára množstvo prenádherných farebných foriem a na rastlinách v blízkosti líp (Tilia spp.) pekné fuzáče Chlorophorus herbstii. V spleti rôznych rastlín, burín a pŕhľav s prímesou štiavu (Rumex) a chmeľu Humulus lupulus som našiel pomerne veľké nosániky Plinthus tischeri s pozdĺžnymi ryhami na tehlovo-červených krovkách. Špecialista mi potvrdil, že tieto chrobáky patrili donedávna medzi veľmi vzácne až mýtické druhy. V poslednej dobe, keď sa podarilo zistiť spôsob života tohto vzácneho zástupcu skupiny nosánikovitých, je na príhodných lokalitách objavovaný častejšie. Podobný druh Neoplinthus mucronatus, ktorý mi určoval taliansky odborník, som pozoroval pred rokmi počas trekingu s manželkou Danou pri horskom jazere Lago di Levico, v talianskych Dolomitoch. Odvtedy, z literatúry vediac, že naša hmyzia fauna ukrýva príbuzný druh tejto skupiny Neoplinthus tigratus ssp. porcatus, som po ňom sporadicky pátral. Pritom som nachádzal druhy miniatúrnych nosánikov rodu Acalles, se-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==