CHUS 101/2023 85 Fórum názorov druh vytvorených viac mien (stáva sa to pomerne často), tak platné je vždy iba to najstaršie (prvé vytvorené). Pre slovenské menoslovie ale nič také neplatí. Vidíme to napríklad pri vtákoch či cicavcoch, kde sa často aj zámerne menia už zaužívané mená, čo nie je veľmi žiaduci trend. Viacerí zoológovia sú presvedčení, že hoci sa týmto žiadne pravidlo neporušuje, v praxi to však znamená narastanie chaosu v menosloví. Odkiaľ má verejnosť, napríklad aj učitelia, vedieť, ktoré menoslovie je práve platné? Kedysi sme sa učili iné mená niektorých druhov, ako sa učia v školách v súčasnosti. Argumentácia, že nové meno je lepšie a výstižnejšie neobstojí, lebo to nie je dôvodom na jeho zmenu. Keby sa takéto niečo dialo s vedeckým menoslovím, čoskoro by nastal kolaps taxonómie a celého systému. Práve ustálenosť a nemennosť je výhodou menoslovia. Vzácny či obyčajný? Všeobecnejšie známe druhy dostávali u nás v minulom storočí často druhové pomenovanie obyčajný či obecný. Zatiaľ čo slovo obecný sa v Čechách chápalo ako všeobecne známy, zvyčajný, obvyklý alebo typický, význam slovenského výrazu obyčajný bol chápaný vo význame hojný či častý. V druhej polovici 20. storočia sa na celom území Slovenska začali vytvárať podmienky na ochranu živočíchov. Tieto boli spojené s pokutami za usmrtenie chráneného živočícha. A práve tu začali prvé problémy. Legislatívci nechceli akceptovať názor ochranárov na ochranu takzvaných obyčajných druhov, a už vôbec nesúhlasili s výškami pokút za usmrtenie týchto živočíchov. Situácia zo strany ochranárov vyústila do snahy zmeniť mená druhov s druhovým menom obyčajný. Snaha o revíziu zmeny druhových mien obyčajný na iné, bola spustená oficiálnou žiadosťou adresovanou Ministerstvu kultúry SSR. Názvoslovná komisia Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV nakoniec akceptovala reakcie ochranárov a vyjadrila svoj názor v Zásadách tvorenia slovenského menoslovia živočíchov (1987), kde sa odporúča vyhýbať druhovému pomenovaniu obyčajný ako menu vyjadrujúcemu početnosť, čo v mnohých prípadoch nezodpovedá skutočnosti. Z obyčajného dravý Niektorí odborníci sú presvedčení, že nové, prípadne revidované mená by nemali byť výsledkom tvorivej činnosti jednotlivcov či skupiniek jednotlivcov, ako tomu často býva, pretože takýto nekoordinovaný postup vedie k vzniku rodových homoným, publikovaniu viacerých mien pre ten istý druh, či k tvorbe nevhodných mien, ktoré sa neujmú ani medzi odborníkmi. Možnosť vysloviť sa k revízii a tvorbe slovenského menoslovia by mal dostať čo najširší okruh odborníkov vrátane zástupcov z praxe. Pri ostatných revíziách sa niektorí autori snažili vyhnúť menám početnostným (obyčajný) či veľkostným (veľký, malý). U niektorých druhov ich ponechali, pri iných ich nahradili novými, niekedy aj nevhodnými menami. Príkladom je aj naša najväčšia psovitá šelma – vlk. Predtým obyčajný, dnes uvádzaný ako dravý. Výsledkom revízií sú častokrát aj mená tak málo prijateľné, ako je napríklad kuvik plačlivý, sojka škriekavá alebo vlk dravý. V slovenskom menosloví rastlín (Kliment a kol., 2017) nie je pozorovateľná žiadna trauma, ktorou by trpeli botanici z obyčajných rastlín. V každom prípade by mala byť tvorba národného odborného menoslovia usmernená vhodnými zásadami a pravidlami, ktoré by mali zohľadňovať dlhoročné skúsenosti slovenských botanikov a zoológov pri riešení tejto problematiky. A aby viedla k jeho relatívnej stabilizácii, tiež by mala byť výsledkom čo najširšej diskusie. Jaroslav Slašťan ŠOP SR, riaditeľstvo
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==