84 CHUS 101/2023 Fórum názorov 2010 bolo v slovenčine pomenovaných iba vyše tritisíc druhov. Cieľom kolektívu autorov bolo nielen pomenovať všetky žijúce druhy vtákov, ale aj odstrániť dvojkoľajnosť v používaní dvoch odlišných spomínaných verzií menoslovia. Jeden z jeho spoluautorov Ján Topercer hovorí, že boli medzi prvými v Európe i vo svete, ktorí pri tvorbe mien vtákov nasadili nový menoslovný prístup: demokratizačný či občiansky, neskôr známy ako „občianska veda“ (citizen science). V záujme otvorenosti, jednoznačnosti čo najširšej prijateľnosti a stability mien totiž ich návrh menoslovia vtákov dali pripomienkovať širokej laickej i odbornej verejnosti a potom ho ešte osem rokov (2002 – 2009) „diskutovávali“ na viacerých internetových konferenciách. 30 000 druhov Nie je nevyhnutné, aby každý vedecký druh mal aj svoje slovenské meno. Pri latinskom menosloví v pred-linnéovskom období, teda zhruba pred rokom 1750, autori používali takmer výlučne mená taxónov opisného charakteru. Zásadnú zmenu do latinského menoslovia živočíchov a rastlín zaviedol švédsky lekár a biológ Carl Linné (1707 – 1778), ktorý začal používať binomické latinské menoslovie. Opačne to bolo pri slovenskom tvorení mien organizmov. Spočiatku existovalo len jednoslovné pomenovanie, neskôr, asi od 30. rokov 19. storočia, sa začalo objavovať a používať dvojmenné pomenovanie, čo je u nás zaužívané dodnes. Viacerí zoológovia sa prikláňajú k názoru, že nie všetky živočíchy potrebujú slovenské meno, hlavne čo sa týka hmyzu a ostatných bezstavovcov. Veď len na Slovensku sa odhaduje výskyt okolo 30 000 druhov hmyzu a zo sveta je známych okolo milióna doteraz opísaných druhov. Nie je ani fyzicky možné vytvoriť všetkým slovenské mená a bolo by to aj nezmyselné. Podobné pokusy u bezstavovcov vždy zlyhali. Pomaľovaná dáma Slovenské mená, rovnako ako vedecké, sa tvoria na binárnom princípe. V tomto pohľade je slovenčina dosť výnimočná, pretože svetové jazyky javia len malú snahu dodržiavať toto pravidlo. V niektorých jazykoch sú národné mená jednoduchšie. Angličania, Rusi, či Nemci mnohokrát nedodržiavajú binomický princíp a bežne používajú buď jednoslovné alebo dvojslovné národné mená, ktoré sa ani prinajmenšom nedržia nejakej zhody s vedeckým menom. Napríklad mačkovitú šelmu s vedeckým menom Puma concolor (puma americká) v anglicky hovoriacich krajinách nazývajú mountain lion, teda horský lev. A synoným má tiež niekoľko: Cougar, Deer Tiger či Red Tiger. Dobrým príkladom mononomických mien je sladkovodná ryba z čeľade lososovité s vedeckým menom Oncorhynchus mykiss. Jej slovenské meno je pstruh dúhový, v anglicky hovoriacich krajinách jej hovoria jednoducho steelhead, v doslovnom preklade oceľová hlava. Niektorí odborníci sú presvedčení, že princípy a zákonitosti vedeckej nomenklatúry by sa nemuseli striktne dodržiavať v slovenskom menosloví a argumentujú tým, že v zásade by meno malo byť významovo priehľadné, pokiaľ možno krátke a malo by jednoznačne vystihovať dotyčný taxón. Druhá, pravdepodobne početnejšia skupina vedcov, je ale presvedčená o opodstatnení binomického pomenovania. Aj z dôvodu, že mnohé anglické mená živých organizmov nedávajú zmysel. Ako príklad môžeme uviesť anglické mená dvoch príbuzných druhov motýľov z čeľade babôčkovité (Nymphalidae): babôčky bodliakovej a babôčky žihľavovej. Ich anglické mená sú painted lady, čiže pomaľovaná dáma pre bodliakovú a žihľavová má názov small tortoiseshell“ čo v preklade znamená malý pancier korytnačky. Praktickosť a racionálnosť Pre vedecké názvoslovie existuje takzvané pravidlo priority. Znamená to, že ak bolo pre jeden
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==