CHUS 101/2023 83 Fórum názorov sie postupne stratili význam. Pri Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV pred mnohými rokmi fungovala názvoslovná komisia. Ak sa dnes tvoria nejaké nové mená živočíchov, spracúva ich špecialista pre danú skupinu, prípadne úzka skupina špecialistov. Výborným príkladom je publikácia Pavúky Slovenska (2018), ktorú spracovali špecialisti zo Slovenskej arachnologickej spoločnosti – Peter Gajdoš, Ľudmila Černecká, Valerián Franc, Anna Šestáková. Národné názvoslovie Slovenské názvoslovie rastlín a živočíchov nepodlieha nijakému zákonu, nie je uzákoňované žiadnymi úradmi, orgánmi, parlamentom či jazykovednými ústavmi. Takže jednoducho povedané, nikto ich nie je povinný úplne akceptovať. Slovenské názvoslovie je nezáväzné a nie je utvárané tak, aby sa dala hodnotiť jeho správnosť či oprávnenosť. Buď sa vžije a používa sa, alebo sa neujme a nepoužíva sa. Z dôvodu živelnej tvorby slovenských mien živočíchov sa často stáva, že publikácia, v ktorej sú novovytvorené mená je vlastne aj jediná, kde sú tieto mená použité (hlavne u bezstavovcov). Každý ďalší prekladateľ si vytvára nové mená, pretože je to jednoduchší postup, ako keby mal zisťovať, či už pre daný druh meno existuje. Výsledkom je viacero slovenských mien pre mnohé exotické druhy, ktoré však nikto nepoužíva. Našťastie mnohí autori slovenských mien sa snažili k ich tvorbe pristupovať zodpovedne a pri tvorbe, či revízii národného názvoslovia volili praktickosť a racionálnosť. Buď sa snažili nájsť meno vyjadrujúce sfarbenie (krkavec čierny), vzhľad (zvonček konáristý), typ biotopu (fialka močiarna), druh potravy (lasica myšožravá), podobnosť s inými formami (orol myšiakovitý), geografickú viazanosť (lykovec muránsky), etologickú črtu, či iné špecifické vlastnosti. Odstránená dvojkoľajnosť Do tvorby názvosloví sa bežne zapájajú rôzni nadšenci a úspech, respektíve ujatie s, tej ktorej publikovanej nomenklatúry, mnohokrát závisí údajne najmä od lobingu a získania si priazne dôležitých organizácií či vedeckých spoločností, ktoré používanie určitého názvoslovia odporučia. Problematické však nie sú len mená bezstavovcov, ale napríklad aj pri vtákoch bolo a stále je veľa problémov. Tie sú spojené hlavne s používaním dvoch odlišných verzií menoslovia – Feriancovej a Matouškovej. Dobrou správou je prvý kompletný zoznam vtákov sveta od Kovalika a kol., ktorý dnes obsahuje asi 15 tisíc slovenských mien a ďalších niekoľko tisíc pre rady, čeľade, podčeľade a rody. Pred jeho prvým vydaním v roku
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==