CHUS 101/2023 67 Zamerané na verejnosť ný pestroš včelí (Trichodes apiarius) s modrou kresbou kroviek na rastlinách z čeľade mrkvovitých. Ďalším vzácnym zástupcom čeľade fuzáčovitých je Xylotrechus capricornus, ktorého vývoj prebieha v dreve brezy. Obľubuje tenšie kmene, prípadne konáre tejto dreviny. Pravidelne som ho zaznamenával na presvetlených okrajoch lesa s hromadami brezových vetví po ťažbe alebo v polomoch. Z tohto územia bol popísaný ako nový druh pre faunu Československa až v päťdesiatych rokoch minulého storočia a doposiaľ bol, okrem Vihorlatu, zaznamenaný iba veľmi vzácne na jedinej stredoslovenskej lokalite. V stromových bútľavinách zdravých stromov prebieha vývoj vzácneho fuzáčovitého chrobáka Rhamnusium bicolor. Samček tohto druhu má červenkastý štít a žlté krovky a samička červený štít a krovky slivkovo modré. Vzácne je modrými krovkami obdarené aj mužské pohlavie. V literatúre sa uvádza, že tento druh málokedy opúšťa dutiny a nerád lieta. Ja som ho však videl lietať pomerne často. Je výborným letcom a dokáže obratne meniť smer. Tento chrobák rozhodne patrí medzi vzácne a nápadne ozdoby lesa, ale môžeme ho tiež vidieť v starých stromoradiach či parkoch. Na skládkach dreva v okrajových častiach pralesa poletuje hneď niekoľko osám podobných chrobákov – fuzáč dubový (Plagionotus arcuatus), fuzáč pestrý (Xylotrechus rusticus) a fuzáč Plagionotus detricus. Podobný vzácny druh Cyrtoclytus capra však vyhľadáva kvety v blízkosti potokov spolu s fuzáčmi – škvrnitým (Rutpela maculata), Leptura annularis a Leptura quadrifasciata. V lesných partiách, kde rastú ihličnany, skoro na jar som na borovici objavil vrzúnika borovicového (Acanthocinus aedilis) s pitoresknými tykadlami a pod kôrou, v lykových kolískach, imága fuzáčov žltoškvrných (Rhagium sycophanta) a fuzáčov kôrových (Rhagium inquisitor), ktoré napádajú oslabené kmene a pne ihličnanov. V letných mesiacoch som na smrekoch pozoroval veľké vrzúniky pralesové (Monochamus sartor) a na borovici vrzúniky M. galloprovincialis, ktorých tykadlá sú raz také dlhé ako ich telo. Napadnuté stromy s ich výletovými otvormi vyzerajú ako po streľbe zo samopalu. Imága počas dňa lietajú, alebo sa zdržujú na spodnej strane guľatiny, kde ich prezradia dlhé tykadlá. Tu by som chcel zdôrazniť, že druh M. galloprovincialis vytvára vo svojom areáli výskytu niekoľko poddruhov. V rámci bývalého Československa bol doteraz zaznamenaný iba poddruh M. galloprovincialis ssp. pistor, vyskytujúci sa od strednej a severnej Európy ďalej na východ. V západnej Európe a severnej Afrike žije nominátny poddruh M. galloprovincialis ssp. galloprovincialis, ktorý sa farebne odlišuje. Pred pár rokmi sa mi v katastri obce Klokočov, v podhorí Vihorlatských vrchov, podarilo vôbec po prvý raz pre vedu zaznamenať nález imága tohto západoeurópskeho poddruhu, čo potvrdili vedci zo zahraničia. Na listoch topoľa osikového (Populus tremula) som objavil vrzúnika osikového (Saperda populnea) a v neskoršom období nápadnejšieho vrzúnika Saperda perforata, ktorý sa počas dňa zdržiaval v korunách. V iných druhoch topoľov prebieha vývoj väčšieho vrzúnika topoľového (Saperda carcharias), prítomnosť ktorého zistíme jednak podľa výletových otvorov plných drevených pilín, jednak podľa vyhryzených listov. Veľmi podobný je vrzúnik Saperda similis, ktorého som však pozoroval popri potokoch na vŕbach, jedenkrát dokonca spolu s mimoriadne vzácnym druhom fuzáča Xylotrechus pantherinus. Ďalším, tu pomerne často vyskytujúcim sa druhom je ozdobný vrzúnik mramorový (Saperda scalaris), ktorého vývoj prebieha v rôznych listnatých stro- Necydalis ulmi vyskytujúci sa v korunách uschýnajúcich stromov
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==