Chránené územia Slovenska č. 101/2023

66 CHUS 101/2023 Zamerané na verejnosť pozorovaniach dňa do Poľovníckej reštaurácie v obci Remetské Hámre, kde sa pred záverečnou iba s ťažkosťou dal odlepiť „rendešný“ poldecák borovičky od umelohmotného obrusu. Vtedy mi nenapadlo, že raz budem spolupracovať so Štátnou ochranou prírody SR, robiť prieskum hmyzej biodiverzity v tomto prostredí a budem môcť zaúčať v entomologickej problematike bežných turistov i školákov na prírodovedných exkurziách. Entomologický prieskum Vihorlatského pralesa je rovnako náročný, zaujímavý a pestrý, ako niekoľkotýždňové expedície v džungliach juhovýchodnej Ázie, pralesoch Amazónie, či savanách a púšťach Afriky. Po rokoch entomologických štrapácií svetom, si dokážem vychutnať každú chvíľku tohto prostredia v kľude a pohode, keďže mám odtiaľ zdokumentované všetky významné druhy chrobákov. Z množstva rozličných lokalít má každá svoje špecifiká, vyhovujúce tomu-ktorému druhu. Napríklad, často spomínaný fuzáč červenokrký (Macroleptura thoracica) je vyslovene pralesný druh, ktorý síce navštevuje aj presvetlené rúbaniská s torzami stojacich bukov, kde môžeme pozorovať prelietavajúce exempláre oboch pohlaví, kopulujúce páry i samičky kladúce vajíčka. Prirodzenejšie sú im ale staré pahýle stojacich bukov zapojené do hustého porastu v tmavom interiéri pralesa, kde iba sporadicky prenikne zopár slnečných lúčov. Tam, v posvätnom tichu takmer nečujne pristávajú samce i samičky na kmeňoch starých bukov. Nezáleží na tom, či sú zbavené kôry alebo nie. Dôležité je, aby mali správne načasovanie napadnutia hubou a vek, ktorý s určitosťou dopraje potomstvu dokončiť ich vývoj pred úplným vyschnutím, alebo rozpadnutím dreva. Na niektorých stromoch som pozoroval viacero exemplárov lezúcich hore-dole po kmeni hľadajúcich partnera, alebo správne miesto na kladenie vajíčok. Niekedy je to miesto, kde sa pralesný velikán zlomil pod zásahom blesku, inokedy dutina vydlabaná ďatľom, alebo kôry zbavená lysina ukrytá v podraste. Na takýchto miestach je možné naraz pozorovať viacero jedincov v spoločnosti podobne čierno sfarbeného druhu Stictoleptura scutellata, ktorý tu však veľmi vzácne vytvára aj formu s hnedými krovkami, označovanú ako ochracea. Často som na takýchto stromoch našiel pestroša Tillus elongatus, pomerne malého tmavomodrého chrobáka s hrebeňovými tykadlami, Vzácny fuzáčovitý chrobák Rhamnusium bicolor patriaceho do čeľade Cleridae, ktorý sa vyznačuje pohlavným dimorfizmom. Samičky tohto druhu, na rozdiel od samčekov, majú krvavočervený štít, kým samčekovia čierny. Jeho vývoj prebieha v dreve, kde sa jeho larvy živia larvami červotočov. Iné druhy tejto čeľade, hnedožltý Opilo mollis a vzácny Opilo domesticus som objavil na odkôrnených duboch. Pestroš mravcový (Thanasimus formicarius) a podobný pestroš Thanasimus femoralis, bežnejší, ale farebnejší zástupca čeľade sa vyskytujú na dreve ihličnanov a nádherne červe-

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==