68 CHUS 101/2023 Zamerané na verejnosť moch. Veľmi vzácne v okolí Morského oka som pozoroval raritných fuzáčov pripomínajúcich skôr blanokrídlovcov z čeľade lumkovitých, s krátkymi krovkami nedosahujúcimi ani do polovice tela – Necydalis ulmi. Zdržiavali sa v korunách uschýnajúcich pralesných velikánov. Len veľmi zriedkavo je ich možné pozorovať ako krúživým letom zosadajú na podrast. Takmer na nerozoznanie podobný, ale bez„čiernych ponožiek“, sa v nižších polohách ojedinele objavuje Necydalis major. Ten mi za silnejúceho vetra pred prichádzajúcou búrkou spadol z kymácajúcej sa vŕby k nohám. Vo vlhkom hnijúcom dreve pňov a ležiacich kmeňov ihličnatých i listnatých stromov prebieha vývoj pomerne veľkých, zaujímavo sfarbených fuzáčov Oxymirus cursor. Samčekovia sú sfarbení červeno-žltohnedo, bez troch pozdĺžnych čiernych pásov, na rozdiel od typickej čiernej formy. Žije tu aj množstvo drobného hmyzu, viazaného na hnilobné procesy, ktorý sa zdržuje pod zahnívajúcou kôrou spadnutých stromov, skrytý pred zrakmi bežných návštevníkov. Napríklad kováčikom príbuzný, veľmi vzácne aj v prízemných dutinách bukov pozorovaný Cerophytum elateridarium, ktorý je jediným druhom čeľade vyskytujúcim sa v strednej Európe. Podobné biotopy v bútľavinách a poškodenom dreve tu vyhľadáva k vývoju i raritný kováčik fialový (Gambrinus violaceus) a vzácny kováčik Ischnodes sanquinicollis s červeným štítom. Našiel som i veľké a nápadne druhy vzbudzujúce obdiv, patriace medzi saproxilické chrobáky, ktorých vývoj prebieha v práchne rozkladajúcich sa stromov, v ich dutinách, či odumretých konároch. Ich životný cyklus bol dlho zahalený tajomstvom. Napríklad nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), nápadný, mohutným rohom na hlave, ktorý sa vo väčšine lokalít už adaptoval na hromady pilín, hnoja či záhradného kompostu, si tu vo Vihorlatskom pralese zachoval pôvodný spôsob vývoja v tlejúcom dreve stromov, či európsky významný druh, veľký tmavo medený pižmovec hnedý (Osmoderma barnabita), ktorého larvy slúžia pred zakuklením ako potrava veľkých kováčikov hrdzavých (Elater ferrugineus). Exempláre posledne menovaného chrobáka sú až tri centimetre veľké a varírujú od tehlovo červenej farby, cez jedince s čiernym štítom a hnedé jedince. Medzi najvzácnejšie európske formy hmyzu zaraďujeme, ako skutočné rarity, úplne čierne imága tohto kováčika, vyskytujúce sa v celom areáli rozšírenia. V podobných bútľavinách, ktoré osídlil sršeň obyčajný (Vespa crabro), v noci pri svetle baterky som pozoroval pomerne veľkých čiernych drobčíkov Velleius dilatatus ako lovia v hniezde tohto blanokrídlovca larvy iného hmyzu. Stačí pár krát vyfúknuť dym z fajky do hniezda a drobčíci vybehnú na obnažený kmeň stromu. Takýto biotop vyhovuje k larválnemu vývoju aj zlatoňom príbuzným chrobákom rodu Gnorimus. Žijú tu obidva stredoeurópske druhy, zeleno zlatý Gnorimus nobilis, ktorého som videl sedieť na rastlinách a oveľa vzácnejší G. variabilis, čierny so žltými škvrnami na krovkách, ktorý vyhľadáva stromy a pne. Vzácne, na starom dreve, sa vyskytuje fuzáč Isotomus speciosus, ktorému niekedy k vývoju stačia aj drevené stĺpiky plotov, či staré trámy na povale. Nielen chrobáky robia túto oblasť zaujímavou. Nad prameniskami potokov, ako bojová helikoptéra prelietava druhá najväčšia slovenská vážka páskovec dvojzubý (Cordulegaster bidentatta), pátrajúca po neopatrnom hmyze. Je čierna, so žltou kresbou na telíčku a takmer na nerozoznanie podobná najväčšiemu slovenskému druhu páskovcovi veľkému (Cordulegaster heros), ktorého vývojové štádiá sú z tejto oblasti známe. Bohužiaľ, dospelca sa nám zatiaľ zaznamenať nepodarilo. Čo sa veľkosti týka, na okolitej vegetácii, osamelých torzách stáročných velikánov i na suchých konároch polomov tíško sedia, čakajúc ako blesk vyraziť za korisťou, naše najväčšie muchy. Dravé druhy s chlpatým žlto-ryšavým telom, živiace sa iným hmyzom, patriace do rodu Laphria, dosahujúce veľkosť až tri centimetre. Pravý postrach svojho mikrosveta, ktoré neohrozene lovia aj opancierované, kovovými farbami žiariace veľké a vzácne krasoňovité chrobáky. Nádherné farebné miniatúry, podobajúce sa na japonské zberateľské modely, upútajú našu pozornosť až pri bližšom pohľade na okolité rastliny, či listy černičia. Sú to pestrofarebné kobylky smrekové (Barbitistes concrictus), patriace medzi skutočné ozdoby Vihorlatských vrchov. Menej nápadne pôsobí kobylka sedmohradská (Pholidoptera transsylvanica), ktorá je považovaná za endemit karpatského oblúka, ale v tomto prostredí sa vyskytuje pomerne často. Nemôžem nespomenúť aj ďalšie veľké, nápadné a vzácne druhy žijúce v okolí modrej perly Vihorlatu, až 25 m hlbokého jazera Morské
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==