CHUS 101/2023 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu Tisovnica Stručný opis Časť územia európskeho významu (SKUEV0187 Rašeliniská Oravských Beskýd), zaradená do B zóny CHKO Horná Orava (bývalá PR Tisovnica, vyhlásená v r. 1974 na ploche 11,62 ha), sa nachádza na pravom brehu potoka Polhoranka, približne dva kilometre severne od obce Oravská Polhora (okres Námestovo) v nadmorskej výške cca 730 – 760 m n. m. Ťažisko rezervácie tvorilo mierne vyklenuté vrchovisko elipsovitého tvaru s hĺbkou rašeliny vyše štyroch metrov (údaj z merania 2023). Na východnom okraji boli slatiny a prechodné rašeliniská (UHLÍŘOVÁ, 2017). Z biotopov sa tu ešte nachádzajú degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy, kde následkom vysušenia a pravdepodobne aj následnej dekompozície rašeliny dominuje bezkolenec v riedkom poraste borovíc. Bezkolenec je dominantný druh vďaka svojim hlbokým a rozsiahlym koreňom, tvorbe hustých trsov a rýchlemu jarnému rastu, čím vytláča najmä rašelinníky. Následne sa stráca životný priestor aj pre iné druhy. Napriek tomu tu ešte z vrchoviskových druhov nájdeme páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), čučoriedku barinnú (Vaccinium uliginosum) a veľmi vzácne andromédu sivolistú (Andromeda polifolia). Taktiež sa tu vyskytuje pre Slovensko (okrem Tisovnice už iba v Habovke a Suchej Hore) významný kríženec borovice lesnej (Pinus mugo) a borovice horskej (P. sylvestris), nazývaný Pinus ×celakovskiorum. Časť lokality tvorí aj biotop Prechodné rašeliniská a trasoviská. Tento je zastúpený najmä v terénnych depresiách s vodou, ktoré boli vytvorené umelo. V nich sa nachádza otvorená vodná hladina s rastom rašelinníkov a kompetenčne slabých druhov ako napríklad rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a kľukva močiarna (Oxycoccus palustris). Nachádzajú sa tu slatinné druhy ako vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), ostrica zobáčikatá (Carex rostrata) a páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium). Negatívne faktory ovplyvňujúce územie Pred rokom 1950 je veľmi pravdepodobné, že sa aspoň cez časť lokality preháňal dobytok. Neskôr (cca 1950) bol zmenený vodný režim rašeliniska odvodňovacími ryhami kvôli zalesňovaniu týchto pozemkov. Zalesňovalo sa hlavne borovicou, čo malo negatívny vplyv na druhové zloženie podrastu aj na porasty kosodreviny a ich krížence. Obr. č. 10: Pôvodný manažment lokality (1950, zdroj: TUZVO) a lokalita zasiahnutá lykožrútovou kalamitou (2018, zdroj: © GKÚ, NLC) 1950 2018
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==