18 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu vykonávaný na nedostatočnej ploche, ktorú sa však od roku 2012 snažíme opakovať na rovnakej lokalite a každým rokom zväčšovať. Našou prioritou ostáva opakujúci sa manažment na elimináciu drevín. Na lokalite by malo dôjsť k výraznejšej zmene už túto sezónu, resp. nasledujúcu, keď sa budú vykonávať aktivity z projektu Ekohydrická obnova rašelinísk financovaného z Nórskych fondov. V rámci tohto projektu sa tu už vykonalo viacero zaujímavých analýz (sondáž hĺbky rašeliny, hydrologický posudok lokalít a pod.). Tie nám pomôžu pri návrhu ďalších manažmentov a ich prípadnej úprave. Po dlhej dobe sa zasa monitoruje hydrologický režim vďaka dvom sondám s automatickým režimom. Takisto sa na lokalite umiestnila meteorologická stanica, ktorú tu osadili zamestnanci Univerzity Komenského. Financovaná bola z projektu LIFE IP NATURA 2000. Zásadným rozdielom by mal prejsť prístup k udržiavaciemu manažmentu vo forme odstraňovania náletov na rašelinisku. Tento manažment bol doteraz v prevažnej miere vykonávaný pravdepodobne nesprávnym spôsobom, keďže sa nám jedince listnatých drevín ako breza a krušina nepodarilo eliminovať ani po piatich za sebou nasledujúcich rokoch manažmentu na tej istej ploche. Takýto stav je spôsobený veľmi nepravidelným povrchom rašeliniska a keď sa dreviny kosia pomerne vysoko, ostávajú po nich pomerne veľké pníky, ktoré zmladia (obr. č. 9). O to viac im pomáha umelo znížená hladina podzemnej vody na lokalite. Nový prístup k manažmentom, ktorý aplikujeme od roku 2017 pozostáva z vytrhávania náletov (breza, borovica, topoľ). Staršie jedince brezy sa krúžkujú, alebo céčkujú (krúžkovanie s vynechaním úzkej časti, kde sa ponechá kôra). Krušina sa odstraňuje krovinorezom, keďže tento druh sa vzhľadom na svoj vzrast nedá krúžkovať a veľmi obtiažne je aj vytrhávanie mladých jedincov. Z projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch bude na časti lokality, ktorá je predjednaná s vlastníkmi aplikovaný tento nový druh manažmentu. Takisto sa pristúpi k znefunkčneniu časti melioračného kanála, ktorý sa nachádza na severovýchode lokality. Práve obnova hydrologického režimu je najpodstatnejšia aktivita, ktorá by mala významne zmierniť degradáciu Klinského rašeliniska. Ako už bolo spomenuté vyššie, tento proces je veľmi komplikovaný, keďže ide o pozemky v súkromnom vlastníctve. Voda v melioráciách je znečistená a navyše je na územie, ktoré tvorí zbernú oblasť rašeliniska, veľmi silný stavebný tlak (obr. č. 6). Veľká časť tohto územia nie je chránená (nachádza sa tu len prvok USES – regionálny biokoridor). Obr. č. 9: Fotografická a grafická ukážka pred a po období bez aktivít, foto, kresba: I. Šustr
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==