Chránené územia Slovenska č. 101/2023

CHUS 101/2023 37 Starostlivosť o prírodu a krajinu rýb. Významný negatívny vplyv na pôvodné populácie karasa zlatistého má i šírenie nepôvodných ázijských karasov (C. auratus complex), ku ktorému dochádza často práve s pričinením človeka (FEDORČÁK et al. 2023c). Ich negatívny vplyv spočíva jednak v potravnej a priestorovej kompetícii a tiež v stratégii ich rozmnožovania. Polyploidné samice karasov striebristých sú schopné klonálnej reprodukcie (tzv. gynogenézy), pri ktorej využívajú spermie samcov iných kaprovitých rýb, vrátane karasa zlatistého, na oplodnenie viac ploidných (klonálnych) ikier. Dochádza tiež ku genetickej degradácii populácií pôvodného karasa zlatistého následkom medzidruhového kríženia s nepôvodnými karasmi (FEDORČÁK et al. 2023a). Okrem uvedených antropogénnych a biotických faktorov vplývajú veľmi nepriaznivo na populáciu karasa zlatistého i ďalších limnofilných druhov rýb (napr. blatniak tmavý, čík európsky) i extrémne suchá s následkom vysychania biotopov, čo vedie k pokračujúcej fragmentácii biotopov a ochudobňovaniu ich populácií. Pritom treba dodať, že karas zlatistý je druh mimoriadne dobre prispôsobený na nížinné biotopy so schopnosťou prečkať obdobia s dramatickým poklesom vodnej hladiny a úbytkom kyslíka vo vode, avšak úplné a dlhodobé vyschnutie vodných biotopov neznáša. Vzhľadom na alarmujúci stav našich populácií karasa zlatistého, v roku 2022 začala po prvýkrát na Slovensku vzájomná spolupráca viacerých inštitúcií zameraná na záchranu tohto ohrozeného druhu. Na základe dohôd o spolupráci medzi Štátnou ochranou prírody SR a Slovenským rybárskym zväzom (SRZ) a osobitne tiež s Botanickou záhradou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, boli zriadené dva samostatné záchranné chovy karasa zlatistého. Prvý z nich sa nachádza na pozemku Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Žiari nad Hronom, ktorá tu na vlastné náklady vytvorila kruhové jazierko s plochou približne 80 m2 (obr. 5). Jazierko má prirodzené hlinité dno, max. hĺbku cca 120 cm a je napájané priesakovými vodami z ramena Hrona. Čiastočne je zatienené prirodzeným porastom Obr. 5: Chovné jazierko v Žiari nad Hronom, foto: J. Hajdú

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==