44 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu rozvoju. Problémom je nedostatočné poznanie území BR, najmä v prepojení na sociálno-ekonomické aspekty rozvoja s dôrazom na zachovanie biodiverzity v synergii s človekom (VITÁLIŠOVÁ et al. 2021). Nové poznatky a skúsenosti preto nevyhnutne vedú k tlakom na zmenu nielen v legislatíve, ale aj v manažovaní BR a hľadaní alternatív pre financovanie ich aktivít (FABRICIUSOVÁ & MIŇOVÁ 2020). V posledných rokoch dochádza k zmenám krajiny a jej využívania aj v našich BR. Aktuálne sa najmä v prechodových zónach objavuje napríklad významný problém ubúdajúcej mozaikovej poľnohospodárskej krajiny. Dôvodmi sú zle nastavené podmienky dotačného systému pre poľnohospodárov, narastajúce škody na hospodárskych zvieratách vplyvom výskytu veľkých šeliem či stavebný boom vychádzajúci z nekomplexného územného plánovania. Zmeny ich využívania logicky vedú aj k zmenám ekologických interakcií a biodiverzity, vrátane ústupu viacerých druhov a spoločenstiev viazaných na tento typ prostredia. Manažéri BR preto okrem iného potrebujú poznať ako reagujú na dané zmeny organizmy, spoločenstvá, ekosystémy. To si vyžaduje potrebu aktuálnych informácií. Jedným z vhodných a bežne používaných vedecky podložených zdrojov nielen o stave druhov, resp. iných taxonomických jednotiek, či ekologických skupín organizmov z hľadiska ich ohrozenia vyhynutím alebo vyhubením, sú aj červené zoznamy ohrozených druhov, resp. biotopov, označované za„barometre života“. Aj napriek mnohým výhradám sú tiež významným nástrojom stanovujúcim priority ochranárskych aktivít (PLESNÍK 2003, PLESNÍK & CHOBOT 2017, URBAN 2019). Proste nič lepšie sme dosiaľ nevymysleli. Pôvodne vznikli z iniciatívy súčasnej Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (International Union for Conservation of Nature, IUCN) a v rôznych podobách sú vydávané od roku 1959. V priebehu polstoročia však prekonali pozoruhodný, rýchly a mimoriadne progresívny vývoj. V snahe o čo najväčšiu elimináciu subjektívnych prístupov prijala IUCN v roku 1994 nové kategórie pre zaraďovanie druhov do červených zoznamov spoločne s objektívnejšími a vedecky prísnejšími kritériami. Po intenzívnej diskusii a overovaní bola výsledná verzia schválená v roku 2000 a rok neskôr oficiálne publikovaná (IUCN 2001), pričom sa naďalej pracuje na jej spresňovaní (IUCN 2012a) a vydané boli aj odporúčania pre aplikáciu kategórií a kritérií (IUCN 2014, IUCN Standards and Petitions Committee 2022). Nevyhnutná je pravidelná aktualizácia daných zoznamov v určitých časových intervaloch. Primárnym zámerom IUCN bolo publikovať celosvetové zoznamy ohrozených druhov, umožňujúce porovnávať celosvetový stupeň ohrozenia jednotlivých druhov. Z praktických dôvodov však ešte koncom 20. storočia začali vznikať červené zoznamy pre jednotlivé štáty (ROTH 2018). Preto v roku 2003 vyšiel návod pre používanie kategórií a kritérií pre červené zoznamy na nižšej ako Foto: P. Urban
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==