CHUS 101/2023 45 Starostlivosť o prírodu a krajinu celosvetovej úrovni (kontinenty, ich časti, štáty, resp. ich administratívne a geograficky vymedzené jednotky) (IUCN 2003), ktorý sa tiež priebežne vylepšuje (IUCN 2012b). Adaptácia globálnych kritérií ohrozenosti na úroveň štátov či (veľkých) regiónov je však kompromisom, ktorý je politicky aj prakticky odôvodniteľný (ROTH 2018). V súvislosti s tým prebiehajú aj viaceré diskusie a polemiky o tom, či je tvorba červených zoznamov pre menšie územia ako je úroveň štátu (napr. kraje, veľkoplošné chránené územia a pod.) zmysluplná, alebo nie. Niektorí odborníci tvrdia, že na nižšej úrovni je aplikácia kritérií (akokoľvek adaptovaných) „biologickým nezmyslom“. Kritériá ohrozenosti pre červené zoznamy majú zmysel jedine vo vzťahu k celkovej populácii daného druhu, teda ešte v rámci štátu, ale na nižšej úrovni už akýkoľvek zmysel postrádajú (ROTH 2018). Iní argumentujú, že červené zoznamy pre veľkoplošné chránené územia môžu byť významným nástrojom pre určovanie priorít (nielen) druhovej ochrany. Pretože červené zoznamy okrem iného: • poskytujú údaje o stave druhov a ekosystémov (odrážajú mieru zmeny v ich rozsahu, zložení, štruktúre a fungovaní) z hľadiska nebezpečenstva ich vymiznutia a o jeho zmenách a trendoch, ako aj o činiteľoch (hnacích silách), ktoré ich ohrozujú, • určujú druhy (taxóny) ekosystémy, ktorým by ochrana prírody mala prednostne venovať pozornosť (legislatíva, národné stratégie, akčné plány...), • informujú o účinnosti druhovej/územnej ochrany, akčných plánov, programov záchrany a starostlivosti, • podporujú začlenenie druhovej/územnej ochrany do celoštátnych, regionálnych a miestnych územných a rozvojových plánov, do hodnotenia vplyvov na životné prostredia (EIA) a do dotačných programov podporujúcich starostlivosť o prírodné a krajinné dedičstvo, • uľahčujú informovanie, výchovu a vzdelávanie verejnosti a cieľových skupín obyvateľstva a získavanie ich podpory pre ochranu prírody a všeobecne životného prostredia... Všetky uvedené informácie sú dôležité aj v územiach BR. Pri tvorbe červených zoznamov je síce dôležité záverečné zaradenie cieľového taxónu do určitej kategórie ohrozenia. No kým sa tak stane, musia mať ich tvorcovia k dispozícii mnoho aktuálnych informácií. Pretože červené zoznamy neposkytujú len cenné údaje o ohrození hodnoteného taxónu, ale tiež o jeho rozšírení a do istej miery tiež o jeho nárokoch na (meniace sa) prostredie. Častokrát sa zistí, že tých údajov máme stále žalostne málo. Ukázala to napríklad aj príprava červenej knihy cicavcov Slovenska, v ktorej je až desať z 87 hodnotených taxónov (11,5 %), vzhľadom na nedostatok, ale aj rôznorodosť a nekompletnosť aktuálnych informácií, zaradených do kategórie údajovo nedostatočných taxónov (DD). Na druhej strane to identifikovalo druhy, ktorým tiež potrebné venovať pozornosť. Týmto príspevkom by som ako človek, ktorý bol spolutvorcom„biologických nezmyslov“ vo forme červeného zoznamu stavovcov BR Poľana a jeho aktualizácie (URBAN et al. 1998, 2016), rád podnietil prípadnú diskusiu k tejto aktuálnej problematike. Pretože zatiaľ sa mi stále nepodarilo nájsť korektnú odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku z jeho nadpisu. Literatúra FABRICIUSOVÁ V. & MIŇOVÁ L. 2020: Skúsenosti z 25-ročného spravovania územia Biosférickej rezervácie Poľana a predstavenie príkladov dobrej praxe. S. 136 – 152. In: KOZOVÁ M. (ed.), Pamiatky svetového dedičstva UNESCO v živote obcí, miest a regiónov. Zborník z konferencie: 25. výročie zápisu lokality Vlkolínec do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 24. – 25. októbra 2018. VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 152 s. IUCN 2001: IUCN Red List categories and criteria: Version 3.1. IUCN Species Survival Commission. IUCN, Gland, Switzerland and Cambridge, U. K. IUCN 2003: Guidelines for application of IUCN Red List criteria at regional levels: Version 3.0. IUCN, Gland, Switzerland and Cambridge, U. K.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==