CHUS 101/2023 39 Starostlivosť o prírodu a krajinu Po viac ako ročnej skúsenosti možno konštatovať, že táto spolupráca prináša uspokojivé výsledky. Kontrolné odlovy vykonané na oboch lokalitách so záchranným chovom potvrdili úspešný priebeh chovu. Už v auguste roku 2022 rybári spolu s ochranármi zaznamenali v jazierku v Žiari nad Hronom plôdik karasa zlatistého v počte niekoľko stoviek jedincov (obr. 3). Kontrolný odlov v septembri roku 2023 preukázal opakovaný úspešný neres karasa zlatistého aj v košickej botanickej záhrade. Po úspešnom zvládnutí umelého odchovu novej generácie karasa zlatistého plánujeme postupný návrat tohto chráneného druhu na vhodné lokality vo voľnej prírode. Vo významnej miere však bude úspešnosť týchto aktivít záležať aj na miestnych rybároch, pričom je kľúčové, aby sa do lokalít s výskytom karasov zlatistých nedostali nepôvodné karasy striebristé. Jedným z hlavných faktorov podporujúcich šírenie nepôvodných karasov striebristých vo voľnej prírode je totiž práve človek. Rybári ho vzhľadom na jeho vysokú vitalitu často používajú ako nástrahovú rybku, čím dochádza k jeho nekontrolovanému rozširovaniu do nových lokalít. V nemalej miere k tomu môžu prispievať i chovatelia okrasných tzv. „koi“ foriem karasa, pričom k ich neželanému úniku zo súkromných chovov dochádza spravidla počas povodní alebo aj zámerným vypúšťaním prebytočných jedincov. Keďže karas striebristý je pomerne ľahko dostupnou „sprievodnou“ rybou i v chovných rybníkoch, pri výlovoch sa môže spolu s ďalšími inváznymi druhmi dostávať do okolitých vôd a tiež ako „lacná násada“ do rybárskych revírov. Vzhľadom na súčasnú úroveň poznania negatívneho vplyvu nepôvodných karasov na pôvodnú ichtyofaunu je dôvod sa zamyslieť nad účinnejšími formami regulácie ich nekontrolovaného vysádzania do voľnej prírody. Jednou z možností je i úprava rybárskej legislatívy a zaradenie komplexu striebristých karasov do kategórie nepôvodných druhov s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy. Pre úspešnú záchranu voľne žijúcich populácií karasa zlatistého i jeho spätnú reštitúciu zo záchranných chovov, je kľúčové zabezpečiť obnovu vhodných mokraďových biotopov i revitalizáciu inundačných území, narušených v minulosti nevhodnými vodohospodárskymi úpravami. Literatúra BARUŠ V., OLIVA O. et al. 1995: Mihulovci Petromyzontes a ryby Osteichthyes. Academia, Praha. 698 pp. DEMÉNY F., JÓZSA W., MÜLLE, T. 2020: A széles kárász. In: Müller, T., Urbányi, B., Staszny. A., 2020: Veszélyesztetett lápi halak megóvása (lápi póc, réticsík, széles kárász), Vármédia Print Kft. Gödöllő: 117 – 187. FEDORČÁK, J., KRIŽE, P., KOŠČO J. 2023a: Which factors influence spatio – temporal changes in the distribution of invasive and native species of genus Carassius? Aquatic Invasions 18(2): 219 – 230 pp. FEDORČÁK J., KOŠČO J., AŠENBRENEROVÁ E., VUKIĆ J., ZÁVORKA L., ŠANDA R. 2023b: Diversity of Carassius species in Slovakia based on mitochondrial DNA and ploidy status (poster). XVII Congress of Ichthyology. 4 – 8. 9. 2023 Prague FEDORČÁK J., HAJDÚ J., GREGOREK R., KOŠČO J., MOCK A., UHROVIČ D. 2023c: Carassius carassius in eastern Slovakia: a step back one minute to midnight? (poster). XVII Congress of Ichthyology. 4 – 8. 9. 2023 Prague HOLČÍK, J. 1998: Ichtyológia. Príroda, Bratislava. 307 pp. KOŠČO J., HOLČÍK J. 2008: Anotovaný červený zoznam mihúľ a rýb Slovenska – verzia 2007. Biodiverzita ichtyofauny ČR (VII): 119 – 132. KOŠČO J. et al. 2023: Červený zoznam mihuľ a rýb 2023. Rukopis. Mgr. Juraj Hajdú, PhD., Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica PaedDr. Jakub Fedorčák, PhD., Katedra ekológie, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita Doc. RNDr. Andrej Mock, PhD., Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prírodovedecká fakulta Richard Štencl, Slovenský rybársky zväz Rada Žilina Ing. Róbert Gregorek, PhD., Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach Mgr. Dalibor Uhrovič, PhD., Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prírodovedecká fakulta
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==