40 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ohrozenie miestnych populácií druhov nadmerným odnímaním jedincov V posledných desaťročiach sme svedkami poklesu biologickej rôznorodosti (biodiverzity) prírody, zvyšujúceho sa ohrozenia mnohých druhov organizmov (vymieranie, zánik miestnych populácií), ktoré je zapríčinené prebiehajúcimi zmenami v prostredí a ľudskej spoločnosti, vrátane využívania prírodných (biologických) zdrojov (ELIÁŠ 2007, 2011, PRIMACK et al. 2011). Medzi príčinami miznutia rastlinných druhov sa uvádzajú zmeny„efektívnej“ veľkosti populácie druhu zapríčinené priamym ničením jedincov alebo ich odnímaním, menovite aj zberom rastlín do herbárov (ELIÁŠ 1977, 2011, Tabuľka 1). Hromadné kolekcie rastlín z jednej lokality mohli a môžu významne zmenšiť veľkosť miestnej populácie druhu, prípadne ju celkom zničiť. Nadmerný lov živočíchov (najmä cicavcov a vtákov) spôsobil ohrozenie i vymretie (vyhubenie) viacerých druhov živočíchov na celom svete. Klasické príklady uvádzajú DORST (1985), JABLOKOV & OSTROUMOV (1991) a SLÁDEK et al. (1989). Priame ohrozenie rastlín a živočíchov neprimeraným či nadmerným zberom a lovom je stále aktuálne nielen v rozvojových (tropických) krajinách, ale aj na Slovensku. Druhy v prírode existujú v populáciách Druhy sú v prírode reprezentované lokálnymi (miestnymi) či čiastkovými populáciami, ktoré tvoria súbory jedincov žijúce na určitej lokalite a vzájomne si vymieňajúce gény (genetické informácie). Tieto populácie sa vzájomne viac alebo menej líšia svojou genetickou štruktúrou (génové a genotypové frekvencie) a obvykle predstavujú osobitné rasy (ekotypy). Druhová populácia je teda vo svojom areáli diferencovaná na geografické či topografické podjednotky, čiastkové populácie bez toho, že by sme sa snažili presne vymedziť hranice medzi nimi. Preto sa považuje za populáciu populácií, t. j. metapopuláciu (ELIÁŠ 2003, 2007). Z genofondovej koncepcie druhu vyplýva pre ochranu druhov niekoľko dôležitých záverov. Pozornosť treba obrátiť na štruktúru a dynamiku miestnych populácií, ich veľkosť, počet a rozšírenie v území, genetické toky medzi nimi, atď. Stratégia ochrany genofondu na území štátov by sa mala zameriavať na ochranu jedincov, lokálnych populácií, druhov a ich biotopov. Vymieranie druhov je proces, ktorý sa chápe ako zmenšovanie veľkosti druhovej populácie v procese fragmentácie stanovíšť a inzularizácie, keď malé izolované populácie sú vystavené rizikám vymretia v dôsledku neistôt (demografické, genetické, environmentálne a priestorové riziko), v dôsledku čoho ich veľkosť dosiahne minimálnu veľkosť na prežitie a následne vymiera. Totálne vymretie druhu nastáva vtedy, keď uhynie posledný jedinec druhu v poslednej prežívajúcej populácii (ELIÁŠ 1997, 2011). Tab. 1. Prehľad príčin miznutia rastlinných druhov (ELIÁŠ 1977) Zmeny„efektívnej“ veľkosti populácie druhu zapríčinené priamym ničením rastlinných jedincov alebo ich odnímaním 1. zber rastlín pre skutočné alebo zdanlivé liečivé účinky 2. presádzanie divorastúcich rastlín do záhrad 3. trhanie rastlín pre ich dekoratívne vlastnosti 4. zber rastlín na konzum alebo priemyselné spracovanie 5. zber rastlín do herbárov 6. ničenie druhov z aspektu človeka rôznym spôsobom škodlivých alebo nežiadúcich
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==