Chránené územia Slovenska č. 101/2023

CHUS 101/2023 41 Starostlivosť o prírodu a krajinu Druhová ochrana rastlín Odnímanie rastlín z miestnych populácií ako aj lov živočíchov vo voľnej prírode majú obmedziť či celkom zamedziť legislatívne opatrenia na ochranu rastlín a živočíchov pred fyzickým poškodením jedincov pri zbere rastlín a love živočíchov (zničenie celých jedincov, usmrtenie, alebo poškodenie ich častí, vykopanie, vytrhnutie, zraňovanie, rušenie v jeho prirodzenom vývine ai.) na území celého štátu, prípadne jeho časti. Vybrané druhy rastlín a živočíchov, obvykle vzácne a ohrozené druhy, ale aj druhy ohrozené zberom (ozdobné rastliny, skoro jarné druhy, orchidey, vysokohorské rastliny ai.) a lovom (cicavce, vtáky ai.) i rybolovom sa vyhlasujú za chránené rastliny a chránené živočíchy („chránené taxóny“). Každý jedince chránenej rastliny a chráneného živočícha je zákonom či vyhláškou chránený pred zničením a poškodením v miestnych populáciách na prirodzených stanovištiach (biotopoch). Na podporu tejto ochrany sa odhaduje spoločenská hodnota rastliny a živočícha (jedinca), ktorá sa vymáha v prípade poškodenia alebo zničenia (usmrtenia) ako finančná náhrada za spoločenskú ujmu. Tomu zodpovedá súčasná legislatíva v Slovenskej republike. Zákon o ochrane prírody a krajiny z roku 2020 s novelizáciami a nadväzujúce vyhlášky o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a ich spoločenskej hodnote. Vedecké zbierky a nadmerný zber jedincov z populácií Vedecké zbierky rastlín a živočíchov sú veľmi dôležité pre poznanie biodiverzity a premenlivosti druhov v prírode. Sú dôležité ako dokumenty výskytu druhu v území v danom čase. Umožňujú presné i dodatočné presné určenie (priradenie k taxónu), ale aj opisy nových druhov (BEBBER et al. 2010). Umožňujú tiež uplatnenie nových metód identifikácie rastlín, vrátane metód a techník molekulovej biológie (napr. čiarového kódovania DNA, barcoding). K nežiadúcemu, neprimeranému až nadmernému odnímaniu jedincov z miestnych populácií môže dochádzať aj pri vedeckom výskume rastlín, ako je zber rastlín a odchyt (lov) živočíchov pre taxonomické štúdium, zber rastlín pre herbár a živočíchov pre muzeálne zbierky a pod. Napr. Doc. Májovský z Katedry botaniky PríF UK v Bratislave robil pri taxonomickom spracovaní tzv. populačné zbery rastlín (obvykle 30 jedincov z jednej populácie), aby zachytil šírku premenlivosti morfologických znakov rastlín. NORTON et al. (1994) upozornili v časopise Taxon, že nadmerný zber rastlín botanikmi, profesionálnymi i amatérskymi, môže viesť k ústupu a prípadne i k vymretiu zriedkavejších taxónov rastlín. K tomu mohli prispieť aj zberatelia prírodnín pre múzeá a výmenné ústavy v 19. storočí, organizujúce zbery rastlín a výmenu herbárových položiek, ako aj vydávanie kolekcií rastlín (centúrií) v predchádzajúcich storočiach. Napríklad aj slovenskí botanici v druhej polovici 19. storočia Jozef Ľudovít Holuby a Andrej Kmeť nazbierali stovky jedincov požadovaných druhov pre Viedenský zamieňací ústav a pre eksikátové kolekcie (ELIÁŠ 2023). NORTON et al. (1994) uvádzajú viaceré príklady aj pre živočíchy. V súčasnosti už vymreté druhy rastlín sa nachádzajú len v herbárových zbierkach a živočíchov v muzeálnych zbierkach a mnoho kriticky ohrozených druhov má viac herbárových dokladov a preparovaných jedincov živočíchov ako živých jedincov v prírode. Opakované zbery a odchyty vzácnych a ohrozených taxónov z rovnakej lokality sú skutočnosťou aj v súčasnosti. Zber rastlín pre vedecké účely zohral a zohráva významnú úlohu pri vymieraní druhov (MINTEER et al. 2014). Malé populácie (malý počet jedincov v miestnej populácii na hranici minimálnej veľkosti životaschopnej populácie) sú veľmi citlivé na odnímanie jedincov. Zmenšenie veľkosti populácie môže nepriaznivo ovplyvniť vekovú a pohlavnú štruktúru populácie s dôsledkami na jej reprodukčné schopnosti a ohroziť jej prežitie v ďalších generáciách. Etika zbierania rastlín v prírode HUXLEY (1974) píše o etike zbierania rastlín záhradníkmi (pre účely pestovania a iného využitia), ktorá sa vzťahuje aj na botanikov, amatérov i profesionálov. Botanici si uvedomili svoju spoluzodpovednosť za ohrozenie miestnych populácií rastlín. Viaceré botanické spoločnosti majú vlastné „etické“ pravidlá/zásady na zbery rastlín, ktoré sú

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==