42 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu správnym krokom k zmenšeniu nepriaznivých dôsledkov zberov rastlín pre herbáre, vrátane vedeckých zbierok. Sú etickou bariérou pre ignorovanie súčasného stavu poznania ohrozenia biologickej diverzity. Napr. Kalifornská botanická spoločnosť prijala a zverejnila návod na zber rastlín do herbárov rešpektujúci požiadavky na ich ochranu pred ohrozením (FERREN a kol., 1995). Alternatívne spôsoby dokumentácie biologickej diverzity Keďže zber jedincov (rastlín) a odchyt (živočíchov) pre vedecké účely sú potenciálne nebezpečné pre mnoho druhov, odporúčajú sa alternatívne spôsoby dokumentácie biologickej diverzity. NORTON et al. (1994) navrhli päť postupov ako redukovať uvedené dôsledky zberu: (1) využiť fotografie na dokumentáciu tam, kde je to možné, zvlášť ako predbežný záznam, (2) nezbierať celé rastliny ak sa nevyskytuje viac ako 20 rastlín na lokalite alebo neodstraňovať viac ako 5 % z akejkoľvek jednej rastliny, (3) nezbierať kvety alebo plody, ak sú prítomné iba v malom počte, (4) nezbierať duplikáty a (5) použiť semená alebo odrezky na kultiváciu. Pre dokumentáciu biodiverzity postačuje fotografovanie, audiozáznamy, neletálne odbery pletív rastlín pre analýzy DNA (MINTEER et al. 2014). Pri nevyhnutnom zbere rastlín v prírode je nutné minimalizovať počet odobratých rastlín alebo častí z nich z miestnej populácie, osobitne jedincov v reprodukčných štádiách vývinu. Zabrániť prenosu chorôb a škodcov medzi miestnymi populáciami (odstraňovať semená z oblečenia a obuvi, sterilizovať pomôcky používané na zber a odlov jedincov ai.). Záver Stratégia ochrany ohrozených druhov sa musí zamerať na ochranu miestnych populácií vo voľnej prírode, v prirodzených stanovištiach. Zabrániť zmenšeniu veľkosti populácie k hranici minimálnej veľkosti životaschopnej populácie, ktorá zabezpečí jej existenciu a prežívanie po niekoľko nasledujúcich generácií. Druhová ochrana zameraná na ochranu jedincov vybraných ohrozených druhov by mala predchádzať poškodzovaniu a ničeniu rastlín a usmrcovaniu živočíchov, ich častí a zabezpečiť ich nerušený vývin. Obmedzenia by sa mali vzťahovať aj na zbery rastlín a odchyt (odlov) živočíchov pre vedecké účely a mali by viesť k minimalizovaniu odnímaní jedincov z ohrozených miestnych populácií. Dôležitá je samoregulácia samotným výskumníkom, zberateľom rastlín či živočíchov i špecialistom v danej oblasti výskumu a na dané taxóny (HENEN 2016), aby sa neohrozila životaschopnosť populácie, jej štruktúra, dynamika a prežívanie po mnoho generácií na danej lokalite. Dosiahne sa tak obmedzenie neprimeraných, resp. nadmerných zberov, ktoré by ohrozili miestnu populáciu druhu. Literatúra BEBBER D. P. et al. 2010: Herbaria are a major frontier for species discovery. PNAS, December 21, 2010, vol. 107 (51): 22169 – 22171. DORST J. 1985: Ohrozená příroda. Preklad z francúzštiny. Praha. ELIÁŠ P. 1977: Príčiny miznutia rastlinných druhov a spoločenstiev. Acta Ecologica Naturae Ac Regionis, Praha, Terplan, s. 23 – 24. ELIÁŠ P. 1997: Biosozológia. Úvod do teórie ochrany živej prírody. SPU Nitra, 137 + 39 s. ELIÁŠ P. 2003: Koncepcia metapopulácie a jej uplatnenie v biosozológii. In: OLAH B. (ed.): IV. ekologické dni – Príspevky z vedeckej konferencie. Banská Štiavnica, SEKOS pri SAV, Ekologické štúdie V., s. 192 – 197. ELIÁŠ P. 2007: Biodiverzita – predstava a jej uplatnenie. Životné prostredie 41(1): 5 – 12. ELIÁŠ P. st. 2011: Ohrozené druhy: príčiny, súčasný stav a ochrana. Životné prostredie 45 (5): 227 – 234. ELIÁŠ P. st. 2023: Jozef Ľudovít Holuby a jeho ohromujúce botanické dielo. Historická revue 34 (8): 6 – 13, 64. FERREN W. R. JR., MAGNEY D. L., SHOLARS T. A. 1995: The future of California floristics and systematics: collecting guidelines and documentation techniques. Madroño 42(2): 197–210. HENEN B. T. 2016: Do scientific collecting and conservation conflict? Herpetological Conservation and Biology 11(1): 13 – 18.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==