Chránené územia Slovenska č. 101/2023

CHUS 101/2023 27 Starostlivosť o prírodu a krajinu Karpát je pomerne rozsiahle a karbonátové horniny, na ktoré sú škrapy viazané tvoria až jednu tretinu z ich územia. V Malých Karpatoch bol výskum škráp s ohľadom na ich typológiu škráp realizovaný v roku 2022 (LAČNÝ & GALOVÁ 2022). Tento krátky príspevok opisuje významnejšie lokality (obr. 1), ktoré predstavujú malokarpatské škrapy, navyše od napísania článku sme identifikovali a preskúmali ešte jednu významnú lokalitu (Taricové skaly). Opis malokarpatských lokalít s výskytom škráp Jelenec (Kuchynsko-orešanský kras) Lokalitu tvoria dva vrcholy, západný je označovaný ako Jelenec (695 m n. m.) a východný ako Geldek (694 m n. m.). Vrcholy sú budované vysokým súvrstvím fatrika, ktoré je tvorené tmavosivými až čiernymi lavicovitými a hrubolavicovitými vápencami veku pelsón-spodný ilýr (POLÁK ET AL. 2011). Horniny generálne upadajú pod sklonom 30 – 50° na sever. Škrapy sa vytvorili ako na plochách vrstvovitosti, tak aj na priečnych puklinách. Nachádzajú sa tu škrapy puklinové, protožliabky, resp. nedokonalé žliabkovité škrapy (obr. 2A), jamkovité (obr. 2B), jarčekovité a rúrovité škrapy. Stankoviansky (STANKOVIANSKY 1974) tu opisuje výskyt stráňových jarčekovitých škráp východne od Jelenca (obr. 2C). Kým žliabkovité škrapy sa vytvárajú tenkým vodným povlakom, jarčekovité škrapy kanálovitým odtokom dažďovej vody, ako aj vodou z topiaceho sa snehu alebo ľadu (BÖGLI 1960, 1980; JENNINGS 1985; WHITE 1988; GINÉS 2004 a iní). Vápenná (Plavecký kras) Na stredno až vrchnotriasových karbonátoch hronika na hrebeni vrchu Vápenná (752 m n. m.) vznikli viaceré typy škráp. Na obnažených naklonených plochách vrstvovitosti, ktoré upadajú 15 – 35° na SZ vznikli vo veľkom rozsahu puklinové škrapy tvoriace dendritickú štruktúru (obr. 3A). Vyskytujú sa tu vo väčšom množstve aj škrapy puklinové, vrstvové (obr. 3B), či rúrovité. Puklinové škrapy možno definovať ako škrapy vytvorené pozdĺž tektonických porúch, korózne prepracované. Ich šírky dosahujú centimetrové, niekedy decimetrové rozmery. Ich hĺbka môže dosahovať aj jeden m. V hlbších častiach, kde sú vyplnené pôdou zohráva významnú úlohu aj podpôdna korózia. Biela skala (Kuchynsko-orešanský kras) Pre dokumentáciu kavernóznych resp. všeobecných (nepravidelných) škráp sme si vybrali oblasť severne od Bielej skaly (561 m n. m.). Ide o oblasť, kde sa vo väčšom množstve nachádzajú horniny karpatského keupru (vrchný karn – norik) fatrika (POLÁK ET AL. 2011). Toto súvrstvie okrem bridlíc, pieskovcov a kremencov obsahuje aj ílovité dolomity, kavernozné dolomity a rauvaky. Pás týchto hornín sa tiahne prakticky od obce Pernek po Horné Orešany. Preto na viacerých miestach pozorovať na odhalených skalách karbonátoch vyhĺbeniny rôznych tvarov a rozmerov. Za kavernózne škrapy Bella et al. (2009) považujú nepravidelné dierovité, resp. dutinové vyhĺbeniny vo vápencoch, zväčša s priemerom niekoľko centimetrov, prípadne i viac ako desať cm. Analógiu v staršej literatúre môžu mať so všeobecnými škrapami (JAKÁL 1982). Predispozíciou na tvorbu škráp je primárna stavba horniny – rauvaku (tektonitu). Selektívna korózia menej odolných klastov tak vytvára nepravidelné tvary v podobe jamiek dierok a rôznych iných tvarov (obr. 3C, D). Takéto útvary možno nájsť okrem opisovanej lokality aj na Komberku (409 m n. m.), či Dlhom vrchu (481 m n. m.). Drapliak (Čachtický kras) Za najzachovanejšie škrapové pole v Malých Karpatoch možno označiť časť Čachtickej planiny, južne od kóty Drapliak (397 m n. m.). Nezalesnená časť tu dosahuje 3,5 ha. Práve tu najlepšie vidno charakteristický znak – zoradenie škráp do pásov na vystupujúcich vrstvových čelách karbonátov (obr. 4A). Pásy sa tiahnu v smere SZ-JV. Vystupujú tu dobre krasovatejúce wettersteinské (nedzovské) vápence hronika (BEGAN ET AL. 1984). Čo sa týka typov škráp, ide o územie s najvyššou početnosťou. Nachádzajú sa tu škrapy puklinové, válovcovité, rúrovité (obr. 4B), jamkovité, jarčekovité, žliabkovité a drobné, slabo vyvinuté formy misovitých škráp. Vyskytovala sa tu škrapa elipsovitého útvaru, ktorej najdlhšia os dosahovala 30 cm (obr. 4C). Takýto predĺžený tvar však neumožňuje zaradiť škrapu k studňovitým škrápám, kde prierez má byť skôr kruhovitý.

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==