12 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu a biotopov. Územie sa rozdelilo podľa povahy prírodných hodnôt na 4 zóny ochrany (A, B, C a D zóna) s diferencovaným stupňom ochrany (zóna A – 5. stupeň až D – 2. stupeň ochrany). Zároveň s rozčlenením územia na zóny boli na území CHKO zrušené dovtedajšie maloplošné chránené územia (prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, chránené areály či prírodné pamiatky), ktoré sa stali súčasťou zón A, B a C. Porovnanie negatívnych faktorov ohrozujúce stav rašelinísk v minulosti a v súčasnosti Horná Orava patrí medzi najvýznamnejšie rašeliniskové oblasti Slovenska. K výraznejšiemu odvodňovaniu tohto regiónu dochádzalo už od začiatku minulého storočia, no plošná likvidácia týchto biotopov prišla až s ťažkou mechanizáciou, priemyslom, kolektivizáciou a zúrodňovaním. Asi najväčšia časť rašelinísk bola teda zničená najmä v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia dôsledkom intenzifikácie poľnohospodárstva (meliorácie, rekultivácie), ťažbou rašeliny alebo zaplavením pri napúšťaní Oravskej priehrady (1953). Dnes sa tu zachovali už len refúgiá, ktoré sú poškodené primárnym, alebo sekundárnym odvodňovaním, nesprávnym hospodárením alebo chýbajúcim, či nedostatočným manažmentom. Na Orave nájdeme všetky základné typy rašelinísk, ako sú lesné rašeliniská, vrchoviská, prechodné rašeliniská ale aj slatiny. Väčšina z nich je okrem všeobecnej ochrany týchto vzácnych biotopov chránená aj územnou ochranou v rámci CHKO a to prevažne v B alebo C zóne. Na obrázku č. 1 vidíme najvýznamnejšie rašeliniskové oblasti Hornej Oravy. Vyhodnotením fytocenologických zápisov z rôznych časových horizontov, ktoré máme k dispozícii k jednotlivým rašeliniskám, ale takisto aj ich vizuálny stav poukazujú na skutočnosť, že samotná legislatívna ochrana nie je ani zďaleka pre zabezpečenie pozitívneho vývoja a zachovanie biodiverzity rašelinísk postačujúca. Trnka (TRNKA 2000) ešte v roku 2000 definuje z celkového počtu 12 chránených rašelinísk 75 % veľmi a stredne ohrozených a 25 % z nich ako málo ohrozené, ktoré si nevyžadujú osobitnú praktickú starostlivosť pre zachovanie a zlepšenie ich reálneho stavu. Podľa aktuálnych dát z monitoringu sa na území CHKO Horná Orava už nachádzajú len degradované vrchoviská, teda aktívne vrchoviská definované podľa biotopov Slovenska na Orave už neevidujeme. V nepriaznivom stave sú aj všetky ostatné druhy rašelinísk, pričom v priaznivom stave sú len niektoré časti väčších komplexov rašelinísk (Sosnina, Spálený grúnik, Puchmajerovej jazierka). Na rozdiel od Trnku, ktorý považoval za najväčšie ohrozenie rašeliniskových biotopov sukcesiu drevín (TRNKA 2000) je dnes dokázateľné, že činiteľom, ktorý najviac ohrozuje existenciu Oravských rašelinísk, je antropogénne podmienená zmena vodného režimu lokalít, alebo okolitých poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Nežiaducimi procesmi sukcesie drevín sú ohrozené rašeliniská až sekundárne. Ako uvádza Trnka (TRNKA 2000) „druhým negatívnym činiteľom ohrozujúcim rašeliniská a podporujúcim vyššie uvedené nežiaduce procesy sukcesie je súčasné hospodárske využívanie okolia rašelinísk. Ide predovšetkým o činnosti a aktivity súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou na okolitých pozemkoch ako je dočasné uskladňovanie maštaľných hnojív v blízkosti rašelinísk, hnojenie a aplikácia chemických látok, ktoré sú pri intenzívnych zrážkach splachované do rašelinísk.“ Aj keď sa tento činiteľ vyskytuje už len ojedinele (hlavne Klinské rašelinisko, Zimníky, Poľanový kriváň), pôsobí veľmi obmedzujúco hlavne pri snahe o obnovu, resp. zlepšenie hydrologického režimu okolia týchto lokalít z dôvodu rizika následnej eutrofizácie rašeliniska znečistenou vodou. Nové skutočnosti totižto poukazujú na často nevyhovujúcu kvalitu vody v hydromelioráciách (okrem spomenutého aj negatívny dopad hospodárskych dvorov v spádovej oblasti rašelinísk, či dokonca napojenie prepadov žúmp na sieť hydromelioračných rúr). V spôsobe manažmentu sa na Správe CHKO Horná Orava dlho nič nemenilo a manažment vyzeral do roku 2012 podobne, ako uvádza Trnka (TRNKA 2000). V záujme zachovania biodiverzity rašelinísk a v snahe eliminovať nepriaznivé antropogénne vplyvy na jednotlivé zložky týchto citlivých
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==