8 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu 50. výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Ľudia veria v neobmedzenosť svojich schopností. Svet a príroda sa stále viac stavajú priestorom dokazovania možnosti človeka. Príroda má však svoje časové zákony, ktoré sa nemusia hodiť do našich plánov. Ťažko uveriť, že už prešlo 50 rokov od vyhlásenie najmenšej chránenej krajinnej oblasti (CHKO) na Slovensku. Urobilo sa za ten čas dosť pre jej záchranu alebo málo? Na konci Slovenska sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou vypína impozantné sopečné pohorie Vihorlat. Vo vnútri šumia bučiny, občas sa z kopcov vynárajú bralá. Aj keď v posledných rokoch zažívame na Slovensku obrovský tlak na chránené územia, vďaka tomu, že Vihorlat leží ďaleko od diaľnice, silnejúci tlak na budovanie rekreačných a športových zariadení sa ho zatiaľ nedotkol. V jeho území sa nenachádza ani žiadna aglomerácia. Časť Vihorlatu je súčasťou Vojenského obvodu Valaškovce, kde nie je záujem o spomínané aktivity. Na Správe CHKO Vihorlat pracujem už 22 rokov. Za to obdobie som mala česť spolupracovať so zakladateľmi toho chráneného územia a s mnohými osobnosťami, ktorí svojim výskumom a prácou zanechali časovú stopu v jeho histórií. Nebolo ich veľa, keďže investície do ochrany prírody v tejto časti Slovenska chýbali aj v minulosti. Prvou snahou ochranárov bolo už v 50-tych rokoch 20. storočia časť územia Vihorlatu vyhlásiť za chránené. V roku 1958 vtedajší Zbor povereníkov schválil požiadavku na zriadenie CHKO Vihorlat – Morské oko. Dôvodov na zriadenie CHKO Vihorlat bolo viac, no ako najdôležitejšiu požiadavku uviedol: „zabezpečiť pre pracujúci ľud priestor na oddych a rekreáciu po práci“. Rozhodol, aby pre využite prírodných scenérií a ostatných funkcií tohto územia bol vypracovaný územný plán regiónu (UPR). V nasledujúcom roku (1959) bol UPR schválený a v súlade s týmto dokumentom mala CHKO tvoriť samostatný celok. Aj napriek mnohým snahám o vyhlásenie územia návrh na zriadenie CHKO bol vypracovaný až o desať rokov neskôr (1969) a po skončení medzirezortného pripomienkovania návrhu projektu ochrany, bola vyhláškou MK SSR č. 9 z 28. decembra 1973, vyhlásená CHKO Vihorlat na výmere 29 251 ha v okreKolektív správy CHKO Vihorlat r. 1975 (sprava prom. ped. Ján Verešpej – riaditeľ, Ing. Pavol Argaláš – lesník, Mgr. Ladislav Palko – botanik, Štefan Pčola – strážca
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==