24 CHUS 101/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu reňovým systémom sukcesných drevín a bylín, zatieňovanie vegetácie rašelinísk). Okrem toho, že takýto oneskorený zásah je technicky a finančne náročnejší, jeho realizáciou už v mnohých prípadoch nie je možné vzhľadom na dlhodobý nepriaznivý vplyv sukcesie navrátiť rašelinisku požadovaný stav (stav pred nástupom sukcesných štádií). Regenerácia takýchto plôch rašelinísk je oveľa komplikovanejšia a pomalšia. Vzhľadom na silnú koreňovú a kmeňovú výmladkovosť sukcesných drevín (osika, breza, vŕba, krušina) dochádza k rýchlej regenerácii nežiaducich porastov.“ Odstraňovanie náletov a kosenie je dobrý manažment na udržanie sukcesie, no nie len na vrchoviskách nerieši jadro problému degradácie týchto biotopov. Ak chceme zachovať biodiverzitu rašelinísk aspoň v súčasnom štádiu vývoja, musí byť absolútnou prioritou vyriešenie problematiky odvodnenia, až následne zastavenie nežiaducich sukcesných procesov. Nakoľko uvedené nežiaduce procesy priamo súvisia so zmenami vodného režimu rašelinísk, je nevyhnutné venovať sa najskôr ekohydrologickému prieskumu lokalít. Následne by sa mali navrhovať aktivity smerujúce k manažmentu na obnovu a zlepšenie vodného režimu, či obmedzovaniu sukcesie. To sa samozrejme nezaobíde bez vysporiadania vlastníckych a nájomných vzťahov, hlavne pri obmedzeniach, ktoré by spôsobili znovuzamokrenie plôch v hydrologicky významnom okolí rašelinísk. Preto je na mieste aj v týchto oblastiach, často bez územnej ochrany, rozmýšľať nad výkupom pozemkov, či inou vhodnou kompenzáciou miestneho obyvateľstva. Za týmto účelom je veľmi dôležité spolupracovať s vlastníkmi a užívateľmi a snažiť sa ich aktívne zapojiť do procesu záchrany týchto nenahraditeľných biotopov. Tu však narážame na problematiku rozdrobeného a nevysporiadaného vlastníctva. Pri existujúcej personálnej výbave pracovísk ŠOP SR je časovo veľmi náročné, alebo až nemožné komunikovať s potrebným množstvom vlastníkov (často stovky na jednej lokalite). Tento problém je tiež potrebné riešiť minimálne navrhnutím personálnej podpory v rámci projektov, podobne ako to je aj u prebiehajúceho projektu LIFE IP NATURA 2000. Veľmi malé množstvo alokovaných prostriedkov z projektových aktivít na výkon manažmentov externistami od začiatku tohto milénia len dokazuje, že chýbala aj podpora miestnych podnikateľov, vlastníkov a užívateľov v procese verejného obstarania. Systematická zmena týchto procesov môže veľmi efektívne zvýšiť čerpanie prostriedkov z externých zdrojov, ktoré budú alokované priamo v regióne. Práve tento spôsob kofinancovania miestnych firiem, farmárov a vlastníkov by zvýšil podporu miestneho obyvateľstva pri zachraňovaní takýchto území. Aj touto cestou sa zvýši ich environmentálne povedomie a zviditeľnia sa hodnoty ekosystémových služieb. Veľmi pravdepodobne by sa takto zefektívnila nielen rýchlosť vykonania potrebných manažmentov, ale aj znížila ich finančná náročnosť. Literatúra BERNÁTOVÁ, D. 2021: Rašeliniská v doline potoka Polhoranka pri Oravskej Polhore (Severozápadné Slovensko). Ochrana prírody, Banská Bystrica: 5 –14. BUFKOVÁ I. A KOL. 2022: Obnova vodního režimu rašelinišť a pramenišť, Standardy péče o přírodu a krajinu: 27pp. Rezervačná kniha, Návrh na rozšírenie Prírodnej rezervácie Tisovnica z r. 2002, Námestovo: s. 5. STANOVÁ, V. A KOL. 2013: PLÁNY OBNOVY A MONITORINGU V ÚZEMNEJ PÔSOBNOSTI CHKO HORNÁ ORAVA, Depon: ŠOP SR, S-CHKO Horná Orava, pp. 42. TRNKA, R. 2000: Ochrana biodiverzity rašelinísk v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, In: Stanová, V. (ed) Rašeliniská Slovenska, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava. pp. 51 –57. UHLÍŘOVÁ, J. A KOL. 2015: FENOMÉN VRCHOVISKOVÝCH KOMPLEXOV HORNEJ ORAVY, Acta Rerum Naturalium Musei Nationalis Slovaci, Bratislava: s. 40. Mgr. Ivan Šustr Správa CHKO Horná Orava
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==