Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor)

Karpaty sú jedným z najväčších horských masívov v Európe. Zároveň predstavujú unikátny prírodný zdroj veľkej krásy, ekologickej hodnoty a sú pramennou oblasťou väčšiny riek. Takisto vytvárajú ekologické, ekonomické, kultúrne, rekreačné a životné prostredie v srdci Európy, o ktoré sa delí množstvo ľudí a krajín. Karpatský dohovor predstavuje podporu udržateľného rozvoja a ochranu regiónu Karpát. Podpísalo ho sedem karpatských krajín (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Srbsko a Ukrajina). Ide o jediný riadiaci mechanizmus na viacnásobnej úrovni, ktorý pokrýva celé územie Karpát. Okrem Alpskej konvencie ide o druhý subregionálny dohovor na ochranu a udržateľný rozvoj horského regiónu vo svete.

Podpis: 22. 5. 2003 v Kyjeve
Platnosť: 4. 1. 2006
Platnosť pre SR: 1. 1. 1997
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 111/2006 Z. z. (Čiastka 44) - Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát stiahni [pdf]
Depozitár: vláda Ukrajiny
http://www.carpathianconvention.org/

http://www.carpathianparks.org/

http://www.cwi.sk/

Cieľ dohovoru

Dohovor poskytuje rámec na koordináciu spolupráce a multisektorovej politiky. Zároveň je platformou pre spoločné stratégie udržateľného rozvoja a je to aj fórum pre dialóg medzi všetkými zainteresovanými subjektmi. Počnúc lokálnymi komunitami a rôznymi mimovládnymi organizáciami až po regionálne a národné štátne orgány, inštitúcie Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Spoločnou víziou členských krajín dohovoru je snaha o vykonávanie komplexnej politiky a spolupráce s cieľom garantovať ochranu a udržateľný rozvoj Karpát. Zlepšenie kvality života, posilnenie lokálnych ekonomík a komunít a ochrana prírodných hodnôt a kultúrneho dedičstva musia ísť ruka v ruke s územím Karpát.

História dohovoru

Podpísaniu dohovoru predchádzalo niekoľko udalostí. V roku 2001 požiadala vláda Ukrajiny Program Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), aby podporil medzivládny konzultačný proces medzi karpatskými krajinami (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, v tom čase Srbsko a Čierna Hora, Slovenská republika a Ukrajina) s cieľom predložiť medzinárodný dohovor o Karpatskom pohorí na jeho prijatie počas piatej ministerskej konferencie Životné prostredie pre Európu, ktorá sa konala v roku 2003. Prvým zásadným krokom, ktorý bol uskutočnený, bolo vytvorenie Alpsko-karpatského partnerstva. Táto spolupráca bola zahájená počas Medzinárodného roka hôr (2002) a podporená predsedajúcou krajinou Alpskej konvencie, v tom čase Talianskom.

Úvodný neformálny míting organizovala ukrajinská vláda v dňoch 6.-7. novembra 2001. Účastníci stretnutia schválili zoznam oblastí spolupráce, z ktorého by mohlo profitovať životné prostredie Karpát. Formálne rokovania medzi karpatskými krajinami uľahčené Programom Spojených Národov pre životné prostredie a podporované Rakúskom, Talianskom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom sa uskutočnili počas piatich prípravných stretnutí. Niekoľko medzinárodných organizácií, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií poskytlo podporu rokovaciemu procesu, vrátane European Academy (EURAC) v talianskom Bolzane, kde je vedecké a prevádzkové sídlo sekretariátu Alpskej konvencie.

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát bol nakoniec úspešne prijatý v plánovanom termíne v máji 2003 v Kyjeve počas ministerskej konferencie Životné prostredie pre Európu. Z rokovaní vyplynula požiadavka, aby UNEP pokračoval v poskytovaní servisu pre dohovor vrátane poskytovania podpory pre dočasný sekretariát. Rakúsko ponúklo podporu a sídlo pre dočasný sekretariát vo Viedni. Následne dňa 1. mája 2004 začal sekretariát Karpatského dohovoru fungovať vo Viedni v priestoroch Programu Spojených národov pre životné prostredie.

Orgány dohovoru

V rámci organizačnej štruktúry dohovoru je vytvorených niekoľko jeho orgánov. Hlavným orgánom je Konferencia zmluvných strán (COP), ktorá prijíma rozhodnutia v rámci dohovoru. Sú v ňom zastúpené všetky zmluvné strany. Bežné zasadnutia sa obyčajne organizujú každé tri roky. Doposiaľ sa uskutočnilo päť zasadnutí Konferencie zmluvných strán (COP): COP 1 v Kyjeve, Ukrajina (11.-13. december 2006), COP 2 v Bukurešti, Rumunsko (17.-19. jún 2008), COP 3 v Bratislave, Slovenská republika (25.-27. mája 2011), COP 4 v Mikulove, Česká republika (23.-26. september 2014) a COP 5 v Lillafurede, Maďarsko (10.-11. október 2017). Posledné zasadnutie COP sa uskutočnilo dňa 25.11.2020 online formou z dôvodu pandémie COVID - 19. Pôvodne sa malo zasadnutie konať v dňoch 14.-16. septembra 2020 v Rzeszówe, Poľsko.

Povinnosťou COP je predovšetkým schvaľovanie protokolov a dodatkov dohovoru. Zároveň je zodpovedná za ustanovovanie podriadených orgánov dohovoru. Stanovuje politický smer, rozhoduje o Programe práce ako aj o rozpočte dohovoru. Takisto vyhodnocuje a podporuje implementáciu dohovoru ako aj jej protokolov.

Podriadené orgány reprezentujú Implementačný výbor Karpatského dohovoru (CCIC) a Pracovné skupiny Karpatského dohovoru. Tieto boli zriadené Konferenciou zmluvných strán, aby jej poskytovali technické vstupy, informácie a poskytovali poradenstvo k súvisiacim špecifickým záležitostiam, ktoré sa týkajú ochrany a udržateľného rozvoja Karpát. Implementačný výbor Karpatského dohovoru je zložený zo zástupcov zmluvných strán dohovoru a zasadá minimálne jedenkrát ročne. Zodpovedá za prípravu politických rozhodnutí COP, čo zahŕňa prípravu, tvorbu a odporúčania na prijatie protokolov, stratégií alebo iných opatrení a odporúčaní dôležitých na dosiahnutie cieľov dohovoru. Okrem toho CCIC monitoruje, ako dodržiavajú zmluvné strany ustanovenia dohovoru a jeho protokolov. Takisto pripravuje zasadnutia COP. Pracovných skupín je celkovo osem, a to: pracovná skupina pre ochranu a trvalo udržateľné využitie biodiverzity a krajinnej diverzity, pracovná skupina pre územný rozvoj, pracovná skupina pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pracovná skupina pre trvalo udržateľný manažment lesov, pracovná skupina pre trvalo udržateľný priemysel, energiu, dopravu a infraštruktúru, pracovná skupina pre trvalo udržateľný turizmus, pracovná skupina pre kultúrne dedičstvo a tradičné znalosti a pracovná skupina pre adaptáciu na zmenu klímy.

Hlavné východiskové a servisné centrum pre zmluvné strany dohovoru prestavuje jeho Sekretariát. Podporuje prácu rôznych orgánov dohovoru, je zodpovedný za koordináciu Programu práce dohovoru a asistuje pri príprave a implementácii projektov. Okrem toho  uľahčuje výskum, komunikáciu a výmenu informácií o záležitostiach súvisiacich s dohovorom a prípravou správ o dohovore pre COP. Reprezentuje dohovor a koordinuje aktivity v rámci medzinárodných vzťahov. Od r. 2004 je činnosť Sekretariátu zabezpečovaná prostredníctvom kancelárie Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) so sídlom vo Viedni (do r. 2014 "ad interim"). Sekretariátu takisto asistuje European Academy (EURAC) prostredníctvom svojej kancelárie vo Viedni.

­Princíp fungovania dohovoru

Karpatský dohovor sa riadi prístupom dvoch krokov Rámcový dohovor – Protokol. Kým Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát obsahuje všeobecnejšie ustanovenia, zmluvné strany môžu navrhovať v rámci dohovoru Protokoly k dohovoru, ktoré obsahujú špecifické zásadné povinnosti. Protokoly musia byť schválené a podpísané na zasadnutí COP. Predstavujú najdôležitejšie prostriedky  na implementáciu hlavných princípov ustanovených dohovorom samotným. Konferencia zmluvných strán doposiaľ schválila päť Protokolov: Protokol o biodiverzite, Protokol o trvalo udržateľnom lesníckom manažmente, Protokol o trvalo udržateľnom turizme, Protokol o trvalo udržateľnej doprave a Protokol o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka.

Súvisiace skupiny a iniciatívy

Spolu s fungovaním Karpatského dohovoru idú ruka v ruke aj súvisiace skupiny a iniciatívy, a to Sústava chránených území pre Karpaty (CNPA – Carpathian Network of Protected Areas) a Karpatská iniciatíva pre mokrade (CWI – Carpathian Wetlands Initiative). Sústava chránených území pre Karpaty bola ustanovená na prvom zasadnutí COP ako tematická sústava horských chránených území v Karpatoch. Jej Riadiaci výbor pozostáva z kontaktných bodov pre CNPA stanovených každou zmluvnou stranou dohovoru. Činnosť CNPA je zameraná na podporu a rozvoj aktivít nevyhnutných na implementáciu Karpatského dohovoru a špeciálne Protokolu o biodiverzite. Takisto zasiela správy Implementačnému výboru Karpatského dohovoru prostredníctvom Sekretariátu dohovoru. Činnosť Karpatskej iniciatívy pre mokrade spustila Slovenská republika pri príležitosti Svetového dňa mokradí vo februári 2004. Iniciatíva bola vytvorená s cieľom prispieť k implementácii Memoranda o spolupráci Ramsarského dohovoru a Programu Spojených národov pre životné prostredie vo Viedni – Sekretariátu Karpatského dohovoru (UN Environment Vienna – SCC). CWI funguje ako regionálna iniciatíva v rámci Ramsarského dohovoru a súbežne ako súčasť Karpatského dohovoru. Jej cieľom je uľahčiť spoluprácu medzi dvoma dohovormi a ich zmluvnými stranami v snahe o ochranu a rozumné využívanie mokradí v regióne Karpát. Implementačným orgánom CWI je Výbor zložený z národných koordinátorov delegovaných zmluvnými stranami Karpatského dohovoru.


Október

Počuli ste, že...