Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor)

Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Convention on the Conservation of Migratory Species of Wild Animals) – Bonnský dohovor zastrešený Organizáciou Spojených národov (OSN), poskytuje globálnu platformu pre ochranu a trvalo udržateľné využívanie sťahovaných druhov živočíchov a ich biotopov. Ide o jediný celosvetový dohovor, ktorý sa špecializuje na ochranu sťahovavých druhov a ich biotopov vrátane ich migračných trás. Dohovor spája tzv. areálové štáty, cez ktoré sťahovavé druhy živočíchov prechádzajú a dáva právny základ pre koordinované opatrenia na ochranu migračných areálov na medzinárodnej úrovni. Spolupracuje s množstvom medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií a s partnermi v médiách, ako aj s podnikateľským sektorom. V súčasnosti združuje 132 zmluvných strán.

Podpis: 1979 v Bonne
Platnosť: 1. novembra 1983
Platnosť pre SR: 1. marca 1995
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR 91/1998 Zb. o Dohovore o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov stiahni [pdf]
Depozitár: vláda Spolkovej republiky Nemecko
Webhttps://www.cms.int/

Orgány dohovoru

V rámci organizačnej štruktúry dohovoru funguje niekoľko jeho orgánov. Rozhodovacie právomoci má Konferencia zmluvných strán (COP). Zasadá v trojročných intervaloch a schvaľuje rozpočet a priority na nasledujúce trojročné obdobie. Takisto rozhoduje o dopĺňaní príloh a berie do úvahy reporty (správy), ktoré predložili zmluvné strany, Vedecká rada a dohody, ktoré dohovor zastrešuje. Úlohou COP je aj odporúčať zmluvným stranám, či majú uzavrieť ďalšie regionálne dohody na ochranu konkrétnych druhov alebo skupín druhov. Všetky zmluvné strany majú právo zúčastňovať sa na konferencii a hlasovať. Nečlenské štáty majú právo vysielať pozorovateľov, rovnako ako mimovládne organizácie aktívne na poli ochrany prírody a ďalšie inštitúcie zastrešené Organizáciou Spojených národov (OSN) a inými dohovormi.

Ďalším orgánom je Stály výbor, ktorý poskytuje politické a administratívne usmernenia medzi zasadnutiami COP. Zabezpečuje činnosti v mene COP, t.j. implementuje rozhodnutia, monitoruje  rozpočet, pripravuje a predkladá členom Vedeckej rady na posúdenie odporúčania pred nasledujúcou COP, poskytuje poradenstvo a usmernenia pre Sekretariát. Takisto zastupuje COP pri rokovaniach s usporiadateľskou krajinou a s Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEP – United Nations Environmental Programme). Ďalej pôsobí ako kancelária na zasadnutiach COP a plní ďalšie ad hoc úlohy, ktoré mu COP zadá. Obyčajne zasadá bezprostredne pred a hneď po COP. Medzi jednotlivými zasadnutiami COP zasadá spravidla jedenkrát ročne. Výbor sa skladá zo zástupcov každého globálneho regiónu, depozitára, krajiny, ktorá organizovala predchádzajúcu COP a ak je to relevantné, aj krajiny, ktorá plánuje organizovať nasledujúce zasadnutie COP. Dva regióny s najvyšším počtom členov (Európa a Afrika) majú každý po troch zástupcoch, Stredná, Južná Amerika, Karibik a Ázia majú po dvoch zástupcoch a Oceánia jedného. Severnú Ameriku nezastupuje žiadna zmluvná strana.

Dohovor má vytvorenú Vedeckú radu, ktorá sa stretáva medzi zasadnutiami COP,  poskytuje vedecké poradenstvo a identifikuje priority v oblasti vedy a ochrany ostatným orgánom a zmluvným stranám dohovoru. Jej prvoradou úlohou je schvaľovať odporúčania pre COP týkajúce sa výskumu sťahovavých druhov, špecifickej ochrany a manažmentových opatrení v súvislosti s ohrozeniami, ktorým tieto druhy musia čeliť. Takisto pripravuje návrhy na zaradenie sťahovavých druhov do príloh dohovoru a výber druhov, pre ktoré sa budú podnikať spoločné kroky v zmysle dohovoru. Poskytuje poradenstvo ohľadom oprávnenosti financovania projektov z Programu Bonnského dohovoru pre malé granty. Každá zmluvná strana je oprávnená menovať kvalifikovaného experta ako člena Vedeckej rady. Slovenská republika má vo Vedeckej rade svoje zastúpenie. Zmluvná strana môže takisto nominovať člena Vedeckej rady – náhradníka, ktorý sa môže zúčastňovať na zasadnutiach výboru v prípade, že riadny člen sa nemôže zúčastniť. Okrem členov výboru menovaných jednotlivými zmluvnými stranami, môže COP odporučiť výboru ďalších expertov, ktorí pokryjú špecifické oblasti záujmu dohovoru.

Prípravu a presadzovanie dohôd, organizovanie mítingov, podporu a dohľad nad projektmi zameranými na výskum a ochranu a takisto spoluprácu s vládami a partnerskými organizáciami zabezpečuje Sekretariát dohovoru. Sídli v Bonne (Nemecko) a je zastrešený Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEP).

Činnosť Bonnského dohovoru z hľadiska spolupráce a partnerstva

Zahŕňa sekretariáty iných multilaterálnych environmentálnych dohovorov, medzivládne orgány, neziskové organizácie a súkromný sektor, ktoré pracujú s Bonnským dohovorom a ktorých aktivity sú previazané s biodiverzitou. Tieto zohrávajú zásadnú úlohu v implementácii dohovoru a súvisiacich nástrojov a iniciatív a pomáhajú Sekretariátu osloviť široké spektrum priaznivcov a zvýšiť povedomie verejnosti o dôležitosti ochrany sťahovavých druhov v globálnom meradle. Partnermi Bonnského dohovoru sú napr. Bernský dohovor, Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN), Ramsarský dohovor, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Prílohy dohovoru

Dohovor má dve prílohy, do ktorých sú zaraďované jednotlivé druhy (Species List), pričom tieto môžu byť zapísané v oboch prílohách naraz, ak si to vyžadujú okolnosti. V prílohe I sú uvedené sťahované druhy, ktorým hrozí vyhynutie. Zmluvné strany dohovoru sa snažia o ochranu týchto živočíchov, zachovanie alebo obnovu miest kde žijú, a to prostredníctvom odstraňovania prekážok a kontroly iných faktorov, ktoré by ich mohli ohroziť. Okrem stanovenia povinností každého štátu, ktorý pristúpil k dohovoru, dohovor podporuje spoločné kroky areálových štátov týkajúce sa mnohých týchto druhov. Sťahované druhy, ktoré potrebujú alebo by im výrazne prospela medzinárodná spolupráca, sú súčasťou prílohy II dohovoru. Tieto druhy sú chránené prostredníctvom medzinárodných dohôd, pričom dohovor vyzýva areálové štáty, aby tieto dohody uzatvárali. V tomto ohľade vystupuje Bonnský dohovor ako rámcový. Dohody môžu byť v rozmedzí od právne záväzných zmlúv po menej formálne nástroje, ako je napr. memorandum o porozumení a môžu byť prispôsobené požiadavkám konkrétnych regiónov. Bonnský dohovor dáva jedinečnú možnosť vytvárať na mieru šité modely v zmysle potrieb ochrany v celom migračnom areáli výskytu druhov.

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (AEWA) a Dohody o ochrane populácií európskych netopierov (EUROBATS) a zároveň signatárom dvoch memoránd o porozumení – Memoranda o porozumení pri ochrane a manažmente stredoeurópskej populácie dropa fúzatého (Otis tarda) a Memoranda o porozumení o ochrane migrujúceho dravého vtáctva v Afrike a Eurázii.


September

Počuli ste, že...