Záchranná stanica v Zázrivej oslávila 20 rokov

Záchranná stanica v Zázrivej oslávila 20 rokov

Záchranná stanica v Zázrivej je zariadenie, ktoré slúži na záchranu zranených, slabých alebo inak indisponovaných živočíchov, najmä vtákov, z celého Slovenska. Tento rok oslavuje už neuveriteľných 20 rokov od svojho otvorenia.

Profesionálna starostlivosť o zranené živočíchy v Zázrivej

Záchranná stanica pre voľne žijúce živočíchy funguje v Zázrivej už od roku 2001. Má teda bohaté skúsenosti s rehabilitáciou najrozmanitejších druhov. Počas svojej existencie bolo do stanice prijatých vyše 2000 živočíchov. Ako spresňuje zakladateľ stanice Metod Macek: „Najčastejšie sú u nás vtáky, a to predovšetkým sokoly myšiare a myšiaky, zo sov sú to myšiarky ušaté a sovy lesné, potom, samozrejme, orly skalné, na ktoré sa špecializujeme, ale aj bociany či labute. Nasledujú cicavce, z nich najmä ježkovia, plchy či veveričky, potom obojživelníky a plazy. Mali sme tu už viac ako 14 vydier,  jednu rysicu, dvoch vlkov a  deväť medveďov.“

Ošetrovanie a starostlivosť o tieto živočíchy si vyžaduje náležitú pozornosť, skúsenosti, ale aj vybavenie. Živočích je po prijatí do stanice vyšetrený, v prípade operačného zákroku operovaný, a je umiestnený podľa okolností do samostatnej voliéry, alebo ak okolnosti dovolia spoločne s iným živočíchom vhodného druhu.



Pridružené ekoaktivity Záchrannej stanice

Okrem primárnej funkcie záchrany živočíchov plní Záchranná stanica v Zázrivej aj funkciu EKOCENTRA, ktoré bolo vybudované v roku 2009 ako súčasť projektu Záchrana živočíchov Nadácie Ekopolis. Návštevníci tak majú možnosť dozvedieť veľa o záchrane živočíchov, ale aj o ochrane prírody všeobecne. Povedomie verejnosti o potrebe záchrany živočíchov zvyšuje šance, že nájdené živočíchy budú odovzdané do starostlivosti do Záchrannej stanice, kde budú ošetrené a po vyliečení sa vrátia späť do voľnej prírody.

Ekocentrum v Zázrivej sa zaoberá prípravou a vedením ekovýchovných programov určených žiakom a študentom všetkých typov škôl, od materských až po vysoké, a taktiež organizovaným skupinám verejnosti. Je to výchovné zariadenie, určené k prezentácii ochrany prírody, záchrany živočíchov, výuke prírodovedeckých predmetov pre školy a podobne. K dispozícii je pre Vás učebňa z mnohými exponátmi, propagačnými materiálmi, s prezentačnou technikou.

Súčasťou záchrannej stanice a ekocentra je aj ekozáhrada a približne 2 km dlhý náučný chodník, kde na siedmych tabuliach sú spracované témy o záchrannej stanici, o živočíchoch a rastlinách regiónu, o obci Zázrivá a Národnom parku Malá Fatra ako aj o spojitosti medzi turizmom a ochranou prírody.

V areáli ekozáhrady môžete vidieť rôzne druhy rastlín, drevín, mokradné jazierko, vtáčie búdky, napájačky a plochy pre hmyz a plazy. Môže to byť ideálne miesto pre alternatívnu formu výučby prírodovedných predmetov pre školy, ale aj alternatívny spôsob relaxu a turizmu.

Viac informácií o fungovaní Ekocentra v Zázrivej nájdete tu. 

Zaujímavý rozhovor so zakladateľom stanice Metodom Macekom si môžete prečítať na stránkach WW Slovakia na tomto odkaze. 



20 rokov existencie Záchrannej stanice v Zázrivej

Záchranná stanica v Zázrivej si svoje 20. výročie existencie pripomenula slávnostným podujatím spojeným s odborným seminárom 17. septembra 2021. Podujatie odštartovalo prehliadkou priestorov Záchrannej stanice a premietaním filmu „Šanca prežiť“, ktorý režírovala Katarína Tekeľová.

Nasledovala séria prednášok a seminárov, kde boli odprezentované aktuálne a zaujímavé témy. Problematike systému starostlivosti o chránené hendikepované živočíchy na Slovensku sa venoval Michal Adamec zo Štátnej ochrany prírody SR. Fungovanie záchranných staníc v Českej republike zmapoval Petr Orel zo Záchrannej stanice Bartošovice. Erich Kočner predstavil vzdelávanie zamerané na ochranu pôvodnej fauny a účasť  Zoo Košice na repatriačnych projektoch. Odborníčka Dorotka Markovičová informovala o rozdieloch pri ošetrení voľne žijúcich zvierat z pohľadu veterinárneho lekára. Problematike manažmentu medveďa na Slovensku sa venoval Michal Haring zo Zásahového tímu ŠOP SR, Michal Kalaš z NP Malá Fatra poslucháčov oboznámil  s problematikou mortality medveďa hnedého na Slovensku spôsobenú dopravou v rokoch 2007–2019. Katarína Vajlíková zo SAŽP priblížila zvláštnosti Žitného ostrova a Jana Schvarcová z RCOP predostrela tému záchrany živočíchov v hlavnom meste. Tematikou WWF CEE a záchranné stanice sa zaoberala Miroslava Plassmann. Odbornú prednášku o špecifických záchrany a odchovu dážďovníkov zastrešila Eva Lacková a zakladateľ stanice Metod Macek nahliadol do minulosti  záchrannej stanice zachytenej na „historických“ fotografiách.

Odborný seminár sa uskutočnil pod záštitou ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja. Záver podujatia sa niesol v duchu diskusie a prezentácie činnosti jednotlivých organizácií. Program ukončilo premietanie filmu Repartizácia orlov skalných v ČR.



Legislatívny rámec fungovania chovných a rehabilitačných staníc

Štátna ochrana prírody SR prevádzkuje niekoľko chovných a rehabilitačných zariadení svojimi kapacitami a zároveň prepláca náklady spojené so starostlivosťou aj externým zariadeniam, ktoré majú potrebné povolenia od orgánov ochrany prírody, aby mohli vykonávať činnosť chovnej alebo rehabilitačnej stanice.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 45 definuje zariadenia na záchranu chránených rastlín a živočíchov nasledovne:

  • V odseku 6 definuje chovné stanice ako zariadenia, ktoré  sa zriaďujú na účel záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov. Slúžia aj na umiestnenie počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie, ktorá nepresiahne tri mesiace a na zabezpečenie prvotného veterinárneho ošetrenia chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré sú neschopné samostatného života v prírodnom prostredí.
  • V odseku 7 definuje rehabilitačné stanice ako zariadenia zriadené štátom, ktoré sa zriaďujú na účel záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov. Sú určené na umiestnenie živočíchov, ktorých zdravotný stav alebo poškodenie si vyžaduje dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia.

Znamená to, že obidva typy zariadení môžu vykonávať starostlivosť o zranené alebo hendikepované živočíchy, len v inom časovom rozsahu. Zoznam všetkých zariadení je na stránke Štátnej ochrany prírody SR.


Článok spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR
Foto: Jakub Krška, Záchranná stanica Zázrivá 

 

Všetky správy

Október

Počuli ste, že...