Dlhodobá spolupráca speleológov Správy slovenských jaskýň (SSJ) a dobrovoľných jaskyniarov Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina (JK DD)priniesla v novembri 2020 objav 250 m nových chodieb a siení v Demänovskej ľadovej jaskyni. Demänovský jaskynný systém týmto prekonal svojou dĺžkou (dnes už 43 km) najdlhšiu rumunskú jaskyňu Peștera Vântului (42,16 km) a stal sa najdlhšou jaskyňou Karpát, teda pohoria, ktoré si delí medzi sebou osem krajín: Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Ukrajina.
Dobrovoľní jaskyniari sa už desiatky rokov venujú v Demänovskej doline najmä objavovaniu nových jaskýň, alebo hľadaniu pokračovaní jaskýň už dávnejšie známych. Uplynulých 20 rokov objavovania v Demänovskej doline sa radí medzi najúspešnejšie obdobia slovenskej speleológie. V Demänovskom jaskynnom systéme (pozostávajúcom z 11 pôvodne samostatných jaskýň) sa od začiatku tohto storočia odohralo viacero objavov, a to najmä v roku 2001, 2005, 2014 a 2020. Okrem Demänovského jaskynného systému poznáme v tejto oblasti ešte jaskyňu Štefanovú s dĺžkou 18 km, Okno (3 km), Suchú (1,5 km), Dračiu jaskyňu v Sokole (1,1 km) a približne 300 menších. Sumárna dĺžka všetkých známych jaskýň Demänovskej doliny je 80 km.
Speleológovia Správy slovenských jaskýň a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva sa systematicky zaoberajú zameriavaním demänovských jaskýň, z čoho priamo vyplýva samotná dĺžka jaskynných priestorov. V súčasnosti ešte ostáva nezdokumentovaných mnoho chodieb Demänovského jaskynného systému (dosiaľ sa neobjavovali na žiadnych historických mapách jaskýň), preto je dôvod predpokladať, že jeho dĺžka bude ešte výrazne rásť.
Ján Zuskin, riaditeľ Správy slovenských jaskýň: „Demänovské jaskyne sa ako ojedinelý, až výnimočný prírodný jav vyznačujú viacerými prírodnými i spoločensko-historickými pozoruhodnosťami, ktorých význam prekračuje hranice Slovenska. Krasová časť Demänovskej doliny je jednou z najstarších prírodných rezervácií u nás, Demänovský jaskynný systém a jaskyne Okno a Štefanová sú národnými prírodnými pamiatkami. V roku 2006 boli Demänovské jaskyne zapísané do zoznamu mokradí medzinárodného významu (RAMSAR). Vyskytuje sa v nich veľmi vzácna jaskynná biota a podzemné vody slúžia ako zdroj pitnej vody pre desaťtisíce ľudí na Liptove.“
Pavel Bella, vedúci Úseku ochrany jaskýň: „Jaskyne v Demänovskej doline sú najtypickejším a najreprezentatívnejším príkladom vzniku a vývoja úrovňových jaskýň alogénneho kontaktného krasu v Západných Karpatoch, mnohokrát spomínaným v celosvetovej literatúre. Najmä od objavenia Demänovskej jaskyne slobody v roku 1921 sa demänovské jaskyne stali objektom intenzívneho speleologického prieskumu, rozvoja pre turizmus i vedeckého výskumu, ktorého výsledky sú dôležité pre ochranu prírody. Jaskyne Demänovskej doliny, vytvárajúce neobyčajnú sústavu podzemných chodieb s rôznorodými prírodnými hodnotami, sú zaujímavé nielen geologicky, mineralogicky či geomorfologicky, ale aj z hľadiska hydrológie, speleoklimatológie, biospeleológie, či paleontológie.“
Peter Holúbek, predseda Slovenskej speleologickej spoločnosti: „Názov Demänovský jaskynný systém sa zaviedol až na začiatku roku 1987, keď došlo k prepojeniu Jaskyne mieru a Jaskyne slobody za účasti desiatok amatérskych jaskyniarov z celého Slovenska. V blate, vode, nebezpečenstve závalu a zatopenia sa na prekopávaní zanesenej chodby medzi týmito jaskyňami nepretržite pracovalo 10 dní bez garancie pozitívneho výsledku. Bolo to dôstojné zavŕšenie úsilia mnohých jaskyniarov, ktorí za posledné desiatky rokov nešetrili čas, zdravie a energiu a prispievali k poznaniu jedinečného prírodného fenoménu. Úsilie členov Slovenskej speleologickej spoločnosti, založenej v roku 1949, ktorej súčasťou je aj Jaskyniarsky klub Demänovská dolina, priviedlo k zdokumentovaniu a objavu stoviek jaskýň a desiatok kilometrov jaskynných priestorov na celom Slovensku.“
Pavel Herich, predseda Jaskyniarskeho klubu Demänovská dolina: „Začiatkom augusta tohto roka sa nám podarilo objaviť na najjužnejšom konci Demänovského jaskynného systému asi 350 m nových chodieb, najmä priepastí, ktoré vedú k podzemnej Demänovke. O tri mesiace neskôr, v Demänovskej ľadovej jaskyni, ohraničujúcej Demänovský jaskynný systém zo severu, sme prenikli do neznámych chodieb s dĺžkou 250 m. Našli sme v nich aj mnoho kostí vyhynutých jaskynných medveďov, ktoré sa po stáročiach návštev ľudí v známych častiach jaskyne takmer nevyskytujú. Prieskum jaskýň v Demänovskej doline stále pokračuje a veríme, že sa nám raz podarí aj spojenie Štefanovej a Demänovského jaskynného systému, ktoré by prinieslo jaskyňu dlhú vyše 60 km. Ako tí, čo často navštevujú podzemie Demänovskej doliny, dlhodobo pozorujeme znečisťovanie jaskýň a podzemných vôd vplyvom dopravy, výstavby a prevádzky zariadení cestovného ruchu. Preto rovnako so znepokojením sledujeme aktuálny a veľmi dynamický rozvoj strediska Jasná a zvyšujúcu sa dopravnú záťaž v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina aj celkovo v Národnom parku Nízke Tatry.“
Medzinárodná speleologická únia (UIS) vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok jaskýň a krasu. Rovnako v tento rok ubehne storočie od objavenia Chrámu slobody (dnešná Demänovská jaskyňa slobody), ktoré predstavovalo významný medzník v histórii jaskyniarstva na Slovensku a spôsobilo výrazný rozvoj speleologického prieskumu i využívania jaskýň na účely turizmu a cestovného ruchu.
Zoznam najdlhších jaskýň na Slovensku (z r. 2017): https://sss.sk/tabulka-najdlhsich-jaskyn-na-slovensku-stav-k-1-3-2017/
Zoznam najdlhších jaskýň v Rumunsku: https://www.speologie.org/statistici
Zdroj: SSJ
