Ako nahlásiť škody spôsobené chráneným živočíchom?

Ak sme rozumní a vážime si prírodu okolo seba, tak chceme i vlka sýteho i ovcu celú, alebo takto: Vlkom strhnuté ovce, alebo medveďom navštívené včelstvá nepotešia žiadneho chovateľa. Je množstvo chovateľov oviec či včelárov, ktorí sa ešte nestretli s tým, ako a komu nahlásiť prípadnú škodu, ktorá im vznikla na stáde oviec, či na včelstvách. Niektorí z nich dokonca ani netušia, že niečo také ako štátne kompenzácie za škody existujú.

Čo teda hovorí o danej problematike legislatíva? Samotné škody spôsobené chránenými živočíchmi rieši Zákon o ochrane prírody a krajiny NR SR č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a to v ustanoveniach uvedených v paragrafoch § 97 až § 102. V zmysle tohto zákona veľké šelmy predstavujú určené živočíchy, pri ktorých štát zodpovedá za škody na poľnohospodárskych plodinách, hospodárskych zvieratách, včelstvách, pastierskych strážnych psoch, drevinách, okrem rysa aj na poľovnej zveri a v neposlednom rade, aj na živote a zdraví ľudí.

Škody spôsobené veľkými šelmami riešia tiež jednotlivé programy starostlivosti (PS) o rysa ostrovida, vlka dravého a medveďa hnedého. Uvedené PS o veľké šelmy predstavujú základné návody, ako chrániť majetok (tzv. preventívne opatrenia) pred škodami spôsobenými veľkými šelmami  a tiež ako uplatňovať nárok na úhradu finančných prostriedkov v prípade, že takéto škody vzniknú.

Celá ôsma časť: „Náhrada škody spôsobená živočíchmi“  je v zákone o ochrane prírody a krajiny venovaná  práve škodám spôsobeným určenými živočíchmi,  teda aj veľkými šelmami. Táto časť má množstvo paragrafov a odstavcov. V tomto texte sa sústredíme hlavne na najčastejšie vznikajúce škody, a to škody na hospodárskych zvieratách, predovšetkým na ovciach a kozách a škody na včelstvách. Chronologicky uvádzame jednotlivé kroky procesu od nahlásenia po spracovanie škody:

1. Najdôležitejšie je čo najskôr písomne udalosť o škode nahlásiť príslušnému orgánu ochrany prírody (príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie) v územnej pôsobnosti ktorého škoda vznikla, o čom hovorí § 100, ods. 1 vyššie citovaného zákona. V praxi to  znamená, že poškodený písomne do dvoch dní nahlási škodu príslušnému okresnému úradu. 
2. Príslušný okresný úrad následne po ohlásení škody zvolá do troch dní šetrenie za účasti poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy (§ 101, ods. 1), čo v praxi znamená, že poškodený, zástupca okresného úradu, veterinár a zamestnanec Štátnej ochrany prírody SR sa stretnú na mieste, kde škoda vznikla za účelom jej posúdenia. Spíše sa protokol a zaistia sa dôkazy (fotodokumentácia, zabezpečenie majetku a pod.).

Odporúčanie mimo citovaný zákon: najideálnejšie je škodu písomne nahlásiť príslušnému okresnému úradu, bezprostredne po zistení škody a zároveň telefonicky kontaktovať zamestnanca Štátnej ochrany prírody SR. Prečo uvádzame toto odporúčanie? Ak poškodený splní vrchnú lehotu nahlásenia škody do dvoch dní a okresný úrad do  troch dní  od ohlásenia škody zvolá šetrenie, prebehnúť môže celkovo až 5 dní. Vo veľa prípadoch nie je možné po 5 dňoch od vzniku škody objektívne posúdiť, či ide o škodu spôsobenú chráneným živočíchom, resp. veľkou šelmou (štádium rozkladu riešených zvierat, nepriaznivé poveternostné podmienky, vďaka ktorým zanikne možnosť prípadného stopovania pôvodcu škôd a pod.).

3. Po skončení terénnej obhliadky a preukázaní, že škoda bola spôsobená veľkou šelmou je pre poškodeného ďalším krokom podanie písomnej žiadosti o úhradu vzniknutej škody na príslušný okresný úrad čo upravuje § 100, ods. 2 vyššie citovaného zákona. V praxi to znamená, že poškodený zašle písomnú žiadosť na príslušný okresný úrad – odbor starostlivosti o životné prostredie so všetkými potrebnými dokladmi a podkladmi. To všetko musí stihnúť v termíne do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
4. Veľmi dôležité pri žiadosti o náhradu škody je uvedomiť si skutočnosť, že pokiaľ stádo hospodárskych zvierat, poľnohospodárske plodiny, dreviny, alebo včelstvá neboli dostatočne zabezpečené voči škodám, štát za škodu nezodpovedá a teda škoda nemôže byť uznaná a neskôr aj kompenzovaná. Každý hospodár teda musí mať na zreteli, že hospodárske zvieratá musia byť umiestnené buď v uzatvorenom priestore resp. za funkčným elektrickým ohradníkom, alebo ak sú zvieratá voľne pasené, musí byť v ich prítomnosti a dohliadať na ne fyzická osoba s pusteným pastierskym psom (§ 98, ods. 1, písm. a)). Takisto včelstvá musia byť zabezpečené podľa § 98, ods. 4. buď trvalým oplotením, alebo funkčným elektrickým ohradníkom. Prevencia voči škodám v oblasti s trvalým výskytom veľkých šeliem je zásadná, či už ako ochrana majetku, ale i ako podmienka pre akceptovanie a úhradu  prípadných škôd na stádach a včelstvách.

Text: Peter Drengubiak

Titulné foto: ilustračné

Foto pod textom: Peter Drengubiak, CHKO Kysuce