Správa NP Malá Fatra

Vyhlásený Nariadením vlády SSR č. 24/88 Zb. o Národnom parku Malá Fatra zo dňa 18. Januára. 1988.

adresa :
Správa NP Malá Fatra
Hrnčiarska ul. 197
013 03 Varín
web:
http://npmalafatra.sopsr.sk/
http://www.npmalafatra.sk/
tel. : 041/56 92 311, 041/507 14 11
tel. pohotovosť (prvá pomoc pre živočíchy): 0903 298 142, 0903 298 141
email: ssnpmf@sopsr.sk

Posôbnosť správy: Správa NP Malá Fatra so sídlom vo Varíne má územnú pôsobnosť na území NP Malá Fatra, jeho ochranného pásma a na území okresu Žilina.

Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát. Územie samotného národného parku zaberá krivánsku časť orografického celku Malej Fatry. V rámci karpatského oblúka je to najzápadnejší národný park a zároveň posledné západne položené územie s pomerne zachovalou karpatskou prírodou a ekosystémami, v ktorých sa ešte udržujú základné ekologické procesy. Toto postavenie je významné z dôvodu možného šírenia západokarpatských druhov (osobitne veľkých šeliem) do susedných území, najmä smerom na západ a severozápad, kde tieto druhy v dôsledku ľudskej činnosti ustúpili, alebo boli vyhubené.

Malá Fatra je tretie najvyššie jadrové pohorie (po Vysokých a Nízkych Tatrách). Pestré geologické podložie a veľké rozpätie nadmorských výšok podmieňujú existenciu mozaiky rôznych foriem reliéfu, ako aj rastlinnej a živočíšnej ríše. Na relatívne malej ploche sa tak strieda veľká rôznorodosť, čo je pre Malú Fatru charakteristické a čím je výnimočná.

Jadro pohoria tvoria kryštalické horniny, väčšiu časť budujú horniny obalovej série, najmä dolomity a vápence. V odolných horninách vápencov a dolomitov vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami, skalnými vežami (komplex Rozsutcov, Bobôt a Sokolia, Vrátna dolina - Tiesňavy). Tento členitý reliéf ostro kontrastujte so zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách. Typickým príkladom tohto kontrastu je pre Malú Fatru ikonická panoráma bralnatého Veľkého Rozsutca a hladkého Stohu.

Výnimočnými geomorfologickými útvarmi sú Domašínsky a Kraľoviansky meander, vytvorené riekou Váh, ktorá tu tiekla už v čase vzniku pohoria a postupne sa zarezávala do dvíhajúceho sa hrebeňa Malej Fatry.

Najväčší a turistami vyhľadávaný je Šútovský vodopád s výškou 38m. V závere Vrátnej doliny sa nachádza najväčší doteraz objavený jaskynný systém v Malej Fatre. Ide o verejnosti neprístupnú Jaskyňu nad vyvieračkou s dĺžkou 550 m. Pozoruhodná svojou výzdobou, kalcitovými drúzami, je Kryštálová jaskyňa, ktorá je taktiež verejnosti neprístupná. Najvyšším vrchom je Veľký Fatranský Kriváň s nadmorskou výškou 1709 m n. m.

V Malej Fatre zaberajú lesy takmer dve tretiny. Veľké relatívne prevýšenie a tvar reliéfu spôsobili, že na relatívne malom území je zastúpených sedem výškových vegetačných stupňov z deviatich (od dubovo-bukového, cez bukový, bukovo-jedľový, smrekovo-bukovo-jedľový, smrekový, kosodrevinový až po relikty alpínskeho stupňa). Dnešné zloženie a rozloha nezodpovedá pôvodným lesom. Pôvodná plocha lesov bola oveľa väčšia, avšak v 16. storočí, v dobe valašskej kolonizácie, sa vplyvom vyrubovania a vypaľovania lesov, za účelom rozširovania plôch pasienkov, lesnatosť znížila, najmä v oblasti hlavného hrebeňa. Činnosť človeka mala vplyv aj na zmenu drevinového zloženia. Pôvodné zmiešané lesy vo Vrátnej, Kúrskej doline a na iných miestach boli nahradené smrekovými monokultúrami. V okolí Belej a Bránice boli zmiešané lesy nahradené čistými bučinami. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými. V členitom teréne na skalných terasách sa nachádzajú spoločenstvá borovice lesnej, ako zvyšky v minulosti rozsiahlejších porastov. V miestach s teplejšou klímou, napr. pri Starom hrade, sa zachovali spoločenstvá kyslých dubových bučín. Je to severná hranica ich rozšírenia na Slovensku. Zachovalé pásma kosodreviny sa nachádzajú v oblasti Malého Kriváňa, Veľkého Kriváňa a Chlebu.

Bohaté geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podnietili mimoriadne pestrý vývoj rastlinných spoločenstiev. Na území národného parku a jeho ochranného pásma bolo doteraz zistených viac ako 1100 druhov vyšších rastlín. Vyskytujú sa tu aj 4 vlastné endemity Malej Fatry - alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho. Na vápencových skalných stenách môžeme obdivovať chránené druhy ako poniklec slovenský, klinček neskorý, astra alpínska, horec Clusiov.

Charakteristickými druhmi nad hornou hranicou lesa sú vŕba sieťkovaná, dryádka osemlupienková, prilbica tuhá, mliečivec alpínsky, stračia nôžka a pod. Na prechodných rašeliniskách, slatiniskách, vlhkých a podmáčaných lúkach sú bohato zastúpené ohrozené rastlinné spoločenstvá zastúpené druhmi ako napr. rosička okrúhlolistá, rosička anglická, vstavač Fuchsov, vstavačovec májový, bradáčik vajcovitý, mečík strechovitý, všivec močiarny, páperníky atď.

V náväznosti na rozmanitosť biotopov sú pestré i živočíšne spoločenstvá. Z bezstavovcov môžeme spomenúť napríklad na staršie bučiny viazaného fúzača alpského.

V Národnom parku Malá Fatra a jeho ochrannom pásme je možné pozorovať viaceré stavovce bežne sa vyskytujúce v teplejších, nížinných podmienkach, ako sú užovka stromová, rosnička zelená a samozrejme i typických zástupcov horskej fauny, a to vretenicu severnú, mloka karpatského, z vtákov ľabtušku vrchovskú.

Charakteristickými pre zachované rozsiahlejšie horské biotopy sú veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a zriedka sa vyskytujúca mačka divá, z pernatých dravcov sú to orol skalný, jastrab lesný, včelár lesný, sokol sťahovavý, sokol lastovičiar a pod. Na území národného parku a v jeho blízkom okolí hniezdi najväčšia a najmenšia európska sova výr skalný a kuvik vrabčí. Z glaciálnych reliktov (druhy prežívajúce z minulých ľadových období) sa vyskytujú kuvik kapcavý, ďubník trojprstý, myšovka vrchovská, piskor vrchovský atď. Zo zástupcov druhov viazaných na vodné prostredie sa vyskytuje viacero druhov, v súčasnosti už celkovo ohrozenej triedy obojživelníkov - mlok karpatský, mlok vrchovský.

Brehy vodnatejších potokov obývajú vodnáre obyčajné, vzácne aj rybáriky riečne, z drobných cicavcov oba druhy dulovníc a z predátorov vydra riečna. Na lúkach a pasienkoch vo večerných a nočných hodinách môžeme často počuť volanie chrapkáča poľného.