Štátna ochrana prírody SR aj napriek každoročnému opakovanému zdôrazňovaniu zákazu kúpania sa v plesách dostáva pravidelné podnety na neohľaduplných turistov, ktorí tento zákaz porušujú.
Spolu s prázdninovým obdobím prichádza do našich chránených území aj vrchol letnej turistickej sezóny. Nároky návštevníkov na prírodné prostredie, respektíve ich kreativita spojená s jeho využívaním, sa každým rokom stupňujú. Dôkazom sú pomerne časté porušovania platných pravidiel, ktoré sú stanovené za účelom ochrany prírody – ekosystémov, biotopov, fauny, flóry či neživej prírody. Čoraz častejšie sa stretávame s nežiaducim kúpaním sa v tatranských plesách a potokoch.
Tatranské plesá a potoky sú citlivým ekosystémom, sú domovom mnohých drobných živočíšnych druhov, jedinečných glaciálnych reliktov alebo endemitov obývajúcich len určité lokality, pri ktorých aj malé zmeny prostredia môžu viesť k ich zániku. Tieto chladnomilné druhy našli svoje útočisko v poľadovej dobe práve vo vyšších polohách tatranských plies. Známym druhom je napríklad chránený glaciálny relikt žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa) alebo glaciálny relikt veslonôžka (Cyclops abyssorum). Kúpanie sa v plesách z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na ich celkový stav.
Prvotné poškodenie týchto ekosystémov vzniká už len samotným prístupom návštevníka k plesu, ktorý sa pohybuje mimo značkovaného turistického chodníka. Pobrežná okrajová časť plesa (tzv. litorál) je citlivá na zošľapávanie brehov a vegetácie. Dochádza tak k erózii brehov, zakaľovaniu vody a poškodzovaniu pobrežnej vegetácie, ktorú často tvoria chránené druhy rastlín a pobrežných biotopov. Druhým faktorom je samotný vplyv kúpania na chemizmus vody. Opaľovacie krémy, deodoranty a repelenty obsahujú rôzne chemické substancie, ktoré sa môžu uvoľňovať počas kúpania do vody. Z mnohých vedeckých štúdií je známe, že látky obsiahnuté v niektorých krémoch spôsobujú hormonálnu nerovnováhu organizmov až poškodenia buniek. Zloženie syntetických vôní v krémoch nie sú výrobcovia povinní uverejňovať, no môžu sa za ním schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. UV filtre používané v opaľovacích krémoch spôsobujú u živočíchov reprodukčnú a vývojovú toxicitu a narúšajú funkciu štítnej žľazy.
Z čias druhej polovice minulého storočia trpeli tatranské plesá výraznou acidifikáciou, ako dôsledok emisií kyselinotvorných látok v ovzduší a tiež zvýšeným množstvom ťažkých kovov a dusíka. Situácia sa v ostatných rokoch začala zlepšovať, pričom je nevyhnutné zachovať stav postupného ozdravovania plies. V súvislosti so zlepšovaním chemizmu tatranských plies bol v roku 2000 vo Vyšnom Wahlenbergovom plese zaznamenaný výskyt acidofóbnej ploskule horskej (Crenobia alpina).
Za priestupky na úseku ochrany prírody a krajiny je možné ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní do výšky 300 eur. Pokuty v tomto prípade vyberá Stráž prírody. Ak sa zistí porušenie zákona v uplynulom čase, podnet je postúpený na Slovenskú Inšpekciu životného prostredia, ktorá je orgánom štátneho dozoru a ktorá po prešetrení podnetu môže uložiť fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie v zmysle zákona o ochrane prírody. Najvyššia pokuta za takéto porušenie zákona sa môže v správnom konaní vyšplhať až na 3319 eur.
Správa TANAP-u uložila od začiatku roka k dnešnému dňu 16 pokút, pričom sa jednalo o sumy od 20 do 300 € pre jednotlivcov a skupiny. Tatranské plesá majú vysokú biologickú a kultúrnu hodnotu a z týchto dôvodov si vyžadujú čo najprísnejšiu ochranu. Netreba zabúdať, že v lokalitách s 3. a vyšším stupňom ochrany je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia.
Veríme však, že veľká väčšina návštevníkov národných parkov a chránených území rešpektuje zákon a správa sa k prírode ohľaduplne. Zodpovední turisti si porušovateľov platných pravidiel všímajú, upozornia ich na porušenie zákona, prípadne túto nelegálnu činnosť kompetentnej správe priamo nahlásia. Vážme si čo nám príroda na Slovensku ponúka a nepristupujme k plesám či horským potom v chránených územiach ako kúpaliskám.
Text spracovala Správa Tatranského národného parku v spolupráci s Odborom komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR
Foto : ŠOP SR, Správa TANAP, Unsplash- Marianna Lutkova
