V pondelok následkom havárie na bioplynovej stanici pri obci Budča spojenej s únikom digestátu do rieky Hron došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody (MZV) na strednom toku rieky s následným hromadným úhynom rýb. Podľa informácií od rezortných organizácií spôsobil situáciu strom, ktorý sa počas búrky zlomil, a tým poškodil skladovací vak bioplynovej stanice v obci Budča (okres Zvolen). Z vaku následne vytieklo cca 500 m³ digestátu, čo je znečisťujúca látka, obsahujúca dusičnany a fosforečnany. Hromadný úhyn rýb bol spozorovaný v lokalite Trnavá Hora – Jalná, ktorá sa nachádza o sedem riečnych kilometrov nižšie. Neskôr sa zistilo že ryby hynuli tiež vyššie a nižšie po prúde. Predpokladá sa, že zasiahnutý bol úsek toku o dĺžke cca 30 km.
Bezprostredne po zachytení informácie o úhyne sa predmetnej akcie zúčastnil aj hydrobiológ Štátnej ochrany prírody SR. V spolupráci s užívateľom zasiahnutých rybárskych revírov, zasahujúcich z veľkej časti aj do územia európskeho významu SKUEV0947 Stredný tok Hrona sme poskytli odbornú pomoc pri zbere a determinácii uhynutých rýb, čím sa získali údaje potrebné pre vyčíslenie škôd spôsobených haváriou.
Na základe predbežného spracovania zozbieraných kadáverov, sme medzi uhynutými rybami determinovali 24 pôvodných druhov rýb, vrátane viacerých druhov ichtyofauny chránených v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Podrobnejšie budú údaje o škodách spracované po detailnom prieskume zasiahnutého územia a na základe znaleckého posudku a následne poskytnuté na spracovanie kompetentným zložkám.
Medzi uhynutými druhmi rýb boli zistené i viaceré druhy európskeho významu, ako napríklad hlavátka podunajská, mrena karpatská, boleň dravý, hrúz bieloplutvý, ale tiež druhy, ako napríklad mrena severná a lipeň tymianový, ktorých stav sú členské štáty povinné sledovať v súlade so Smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch). Predpokladáme taktiež negatívne ovplyvnenie vodných bezstavovcov, najmä kôrovcov, mäkkýšov a lariev vodného hmyzu. Pre vyčíslenie škôd bude potrebný hydrobiologický prieskum.
Pre hlavátku podunajskú znamenala v predmetnom úseku havária na Hrone vyhubenie lokálnej populácie, ktorú sa vďaka umelému vysadzovaniu podarilo do Hrona pred haváriou úspešne prinavrátiť. Väčšina nájdených uhynutých jedincov hlavátky boli ryby v reprodukčnom veku (tzv. generačné ryby), ktoré by sa nasledujúcu sezónu mohli rozmnožovať. Pre Hron aj populáciu hlavátky na Slovensky to bude signifikantná strata
Obnova populácií postihnutých druhov živočíchov do pôvodnej kvality môže trvať niekoľko rokov. Vzhľadom na odhadnutý vek a rýchlosť rastu uhynutých druhov rýb predpokladáme pomalú obnovu ich populácií, t.j. minimálne desať rokov, za predpokladu , že sa na Hrone nič podobné neudeje. Určitú podporu môže týmto obnovným procesom poskytnúť človek, formou umelého zarybnenia vhodnými násadami pôvodných druhov rýb. To však môže znamenať iba čiastočnú kompenzáciu prirodzenej reprodukcie, ktorá bude v Hrone výrazne oslabená v dôsledku straty veľkého množstva generačných rýb. Významne by prispelo tiež spriechodnenie migračných prekážok na samotnom toku Hrona (optimalizácia funkčnosti jestvujúcich rybovodov na MVE) a rovnako tiež odstránenie migračných prekážok na prítokoch Hrona (napr. Jasenica a Lutilský potok), ktoré sú významnými neresiskami reofilných druhov rýb a inkubátormi rybieho plôdika.
Organizácie rezortu životného prostredia Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) riešia situáciu v spolupráci s políciou i konateľom bioplynovej stanice. SIŽP vykonala odber vzoriek z odvodňovacieho kanála, Bienskeho potoka a rieky Hron. Vzorky budú analyzované v akreditovanom laboratóriu SVP. Vodohospodári súčasne vykonávajú obhliadku vodného toku až po Žiar nad Hronom a zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu zbierajú uhynuté ryby.
Do akej miery došlo k poškodeniu bude možné presne určiť až po detailnom ichtyologickom prieskume, ktorý sa plánuje v najbližšom období. Predpokladáme však, že škody sú naozaj rozsiahle a rieka Hron a jej ekosystém sa bude z tejto ekologickej katastrofy spamätávať veľmi dlho.
Správu spracoval hydrobiológ Juraj Hajdu v spolupráci s Odborom komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR
foto: Juraj Hajdu ŠOP SR, PixaBay
Revitalizácii a opätovnému zarybneniu rieky Hron sa naďalej venuje rezort Ministerstva životného prostredia SR - viac info:
- https://www.minzp.sk/spravy/ozivenie-rieky-hron-pod-drobnohladom-envirorezortu.html
- https://www.facebook.com/mzpsr/videos/541171787205806
