Zoologička Mária Apfelová: Vlk nie je nebezpečný, v prírode má nezastupiteľnú úlohu

Zoologička Mária Apfelová: Vlk nie je nebezpečný, v prírode má nezastupiteľnú úlohu

Regionálne Noviny My Turiec ponúkli na úvod roku 2018 svojim čitateľom obsiahly rozhovor so zoologičkou Správy Národného parku Veľká Fatra (ŠOP SR) Máriou Apfelovou. Témou boli vlci, ktorí žijú aj v tomto našom národnom parku. Stretnúť svorku vlkov v prírode je totiž pre človeka vzácnym zážitkom. Z obsiahleho rozhovoru vyberáme:

Ľudia majú v sebe vsugerovanú predstavu, že vlky sú zlé, nebezpečné až krvilačné. Napokon, aj mnohé rozprávky a povesti ich takto vykresľujú. Spomeňme Zubatú v Perinbabe, ktorá mala vlky ako svojich pomocníkov. Ako je to ale v skutočnosti, sú naozaj také strašné?

– Vlk vôbec nie je nebezpečný. Naopak, vlky sú veľmi plaché a ostražité zvieratá. Majú veľmi dobre vyvinuté inštinkty. Výborne vidia, výborne počujú, majú vynikajúci čuch. Na veľkú vzdialenosť zacítia všetko, čo pre ne predstavuje nebezpečie, ale na druhej strane aj to, čo je pre ne lákadlom. O ľuďoch vie vlk oveľa skôr, ako my o ňom, náš pach vníma ako hrozbu a vyhýba sa nám. Loví toľko, koľko potrebuje, pokiaľ nie sú vlky pri koristi rušené, nezabíjajú, kým nespotrebujú svoj úlovok.

Má človek vôbec možnosť stretnúť sa s vlkmi?

– Áno, aj keď je to skôr výnimočná udalosť. Človek musí byť potichu a mať aj obrovský kus šťastia. Mnohí z nás ochranárov sa často pohybujeme v teréne a vlka sme videli iba niekoľkokrát za život. V Turci sa vyskytuje vo všetkých pohoriach – v Malej Fatre, v Lučanskej i Krivánskej a taktiež aj vo Veľkej Fatre, v pohorí Žiar i v Kremnických vrchoch

Aké je vlk zviera?

– Vlk je typické lesné zviera. Pre život potrebuje pohorie, kde nájde dostatok potravy, úkrytov a aj bezpečie pred prenasledovaním. Je vrcholovým predátorom a na rozdiel od medveďa, ktorý je všežravcom a postačia mu aj rastliny, lesné plody, vlk sa živí výlučne mäsom. Využíva všetky sezónne zdroje potravy – žaby, drobné hlodavce, menšie druhy zvierat, raticovú zver. V zimnom období loví najmä lesnú zver – diviaky, jelene, srnky. Je tiež hravý, vnímavý, má schopnosť učiť sa a veľa si pamätať.

Útočí aj na salaše s ovečkami?

– Zriedkavo, a keď sa to stane, zväčša v častiach holí alebo na pastvinách blízko lesa. Trúfne si vtedy, keď sú slabo chránené, keď nie je pri nich pastier alebo dostatok psov. Alebo musí byť hmla či znížená viditeľnosť. Útoky na ovečky sú častejšie aj vtedy, keď je štruktúra svorky rozbitá, vlkov v nej je málo a nevedia si zabezpečiť potravu lovom lesnej zveri.

Vlky žijú prevažne vo svorkách, ako sú veľké?

– Je to rôzne a závisí to aj od ročného obdobia. V lete, v čase kladenia mláďat, keď sú aj podmienky na lov lepšie, sa väčšie celky rozpadávajú na menšie jednotky. V zime, keď je núdza o potravu a keď je aj terén ťažký, sa zas dávajú vlky dokopy a vzájomne si vypomáhajú aj pri vyšliapavaní chodníkov, pri prenasledovaní a lovení zveri. Výnimočná je aj ich schopnosť určiť si spoločnú stratégiu lovu, tá je až dokonale prepracovaná. Hlavnú úlohu vo svorke zohráva alfa samica. Rozhoduje o tom, kde sa svorka pohybuje. Zaujímavé je aj to, že slabším samiciam nedovolí spáriť sa a mať vlastné mláďatá a musia jej pomáhať starať sa o jej potomstvo, čím majú vĺčatá väčšiu šancu na prežitie.

Zrejme vlky plnia aj akúsi reguláciu v prírode...

– Určite áno, v tomto smere majú v prírode nezastupiteľnú úlohu. Napríklad, v súčasnosti sú premnožené diviaky a jelene. Začínajú robiť veľké škody na lesných porastoch, poľnohospodárskych plodinách. Navyše sú aj zdrojom šírenia závažných chorôb. A vlk je práve ten predátor, ktorý dokáže regulovať ich početnosť. Odchytáva už choré a slabšie jedince, sú pre neho ľahšie uloviteľné. Majú tak významnú sanitárnu funkciu a možno práve im vďačíme za to, že sa u nás ešte nešíri mor ošípaných ako v okolitých krajinách.

Hrozí vlkom vyhynutie?

– Zatiaľ nie, ale aj to sa môže v budúcnosti stať. Patrí medzi chránené druhy živočíchov a aj vďaka tomu sa populácia drží na stabilnej úrovni.

Koľko vlkov sa asi nachádza na Slovensku?

– Čísla sa veľmi líšia. Ochranári tvrdia, že je ich okolo tristo, maximálne päťsto, poľovnícke štatistiky zas hovoria o iných číslach – až o dvetisíc- päťsto kusoch.

Prečo sa to tak líši?

– Vlk sa pohybuje na veľkých teritóriách a je tak možné, že sa tá istá svorka do štatistík dostane v rôznych poľovníckych revíroch a je do celkového počtu opakovane započítaná.

Celý rozhovor so zoologičkou Správy Národného parku Veľká Fatra Máriou Apfelovou si môžete prečítať tu:

https://myturiec.sme.sk/c/20732028/vlky-su-zle-len-v-rozpravkach-ludom-sa-zdaleka-vyhybaju.html

Zdroj: My Turiec

Foto: Mária Apfelová + Roman Kopka

Všetky správy

September

Počuli ste, že...