Menej ťažby v národnom parku = viac príležitostí pre cestovný ruch a rozvoj regiónu
Zonácia Národného parku Muránska planina prinesie lepšiu ochranu lesov, vody a pôdy, ale tiež nové pracovné príležitosti, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu. Vyplýva to z vedeckej analýzy Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene (TUZO), ktorú si nechala vypracovať Štátna ochrana prírody SR. Štúdia skúmala dopad zonácie predovšetkým na lesné hospodárstvo, nezohľadnila preto všetky socio-ekonomické prínosy transformácie národného parku. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) vníma štúdiu ako jeden z podkladov pri príprave plánu rozvoja NP Muránska planina, ktorá prispeje k rozvoju vidieka a miestnej ekonomiky. V štádiu prípravy je tiež projekt rozvoja okolia Muránskej planiny z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že fungujúce národné parky prinášajú rozvoj a prosperitu regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú a pritom zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Taktiež príjmy z rekreácie niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z ťažby dreva.
Podľa vyjadrení ministra životného prostredia Jána Budaja bude Národný park Muránska planina so schválenou zonáciou konkurencieschopnou destináciou na rekreáciu. „Divočina a zároveň atraktívna turistika pre návštevníka s rázovitým charakterom územia, estetickým zázemím s priamym napojením na historické regióny Gemera a Horehronia môže byť správnym mixom, ktorý pomôže lokálnej ekonomike,“ zdôraznil minister Budaj.
Analýza hodnotila dva návrhy zonácie Národného parku (NP) Muránska planina a tiež súčasný stav bez zonácie. Obidva návrhy zonácie predpokladajú zvýšenie biodiverzity a vyšší potenciál rekreácie. V dôsledku utlmenej ťažby dreva sa počíta s výraznou ekonomickou stratou. V čase klimatickej krízy má zdravý les s fungujúcim lesným ekosystémom a zásobami podzemnej vody nevyčísliteľnú hodnotu pre celú spoločnosť. „Národný park nie je továreň na drevo. Hodnota lesov a celého ekosystému je nevyčísliteľná v porovnaní s trhovou cenou drevnej hmoty za kubík vyťaženého dreva,“ podčiarkol minister Budaj.
Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že počet zamestnancov, viazaných na územie v národnom parku, je násobne vyšší, ako len lesnícka prevádzka. Napríklad NP Bavorský les v Nemecku takmer s rovnakou rozlohou ako NP Muránska planina zamestnáva 213 zamestnancov.
Štúdia potvrdzuje, že samovývoj v najprísnejšie chránených zónach prispieva k najstabilnejším ekosystémom. Rozvoju Muránskej planiny pomôžu peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR. Pre NP Muránska planina je vyčlenených cca 8 mil. eur na rozvojové projekty, ktoré umožnia vytvoriť nové pracovné príležitosti, predovšetkým v sektore prírodného turizmu, prírode blízkeho obhospodarovania lesa a nadväzujúcich činností.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) naďalej pokračuje v rokovaniach. „Zonácia Národného parku Muránska planina je komplexná a vysoko odborná záležitosť, ktorej predchádzali a stále prebiehajú mnohé rokovania s dotknutými partnermi v regióne,“ uzavrel generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska.
