Migračné cesty veľkých šeliem

Migračné cesty veľkých šeliem

Kadiaľ vedú migračné cesty veľkých šeliem a aká je úmrtnosť zvierat na cestách a železniciach vo vybraných územiach, zisťovali experti v projekte TRANSGREEN. Aj vďaka projektu poznáme posledné miesta, ktoré treba chrániť, aby sme umožnili zvieratám putovať krajinou. Projekt končí a záverečná publikácia navrhuje spôsob ochrany pre každý dôležitý migračný koridor.

Niektorým migračným koridorom hrozí zastavanie, iné blokujú ploty, alebo ich pretínajú cesty a pri ich prechode zvieratá zomierajú. Medzinárodný projekt TRANSGREEN popisuje migračné koridory vo vybraných chránených územiach v piatich krajinách (SR, ČR, Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina). Na Slovensku sledovali ochranári mortalitu živočíchov na cestách a železnici a monitorovali migráciu na severe v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, v CHKO Strážovské vrchy a v Národnom parku (NP) Malá Fatra. A na juhu v CHKO Cerová Vrchovina, CHKO Vihorlat a v NP Slovenský kras.

Pre prežitie šeliem ako vlk, rys či medveď nie je dôležité chrániť len izolované územia ako napríklad národné parky, ale i migračné koridory – „zvieracie cesty“ medzi týmito územiami. Pri výstavbe na severe Slovenska sa na ich ochranu veľmi nemyslelo. Projekt TRANSGREEN upozorňuje na posledné koridory, ktoré sa tu zachovali. Ich ochrana je zásadná pre udržanie migrácie a zachovanie genetickej obnovy populácií. Na juhu Slovenska je výstavba rýchlostnej cesty v príprave a je dobré, že vieme, na ktoré migračné koridory treba brať ohľad,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. WWF projekt koordinovala a na Slovensku spolupracovala so Štátnou ochranou prírody SR, Národnou diaľničnou spoločnosťou a urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity.

Na severe je migrácia ťažká

„Rozvoj osídlenia vždy prebiehal aj v údolí riek. A ak sa pozrieme na mapu, vidíme, že údolia riek Kysuca a Bystrica sú územia s takmer súvislou zástavbou. Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie aj frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa diaľnica. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny. Posledné ako-tak priechodné koridory, zostali pri obciach Povina, Oščadnica či Svrčinovec, kde má stáť zelený most pre zvieratá. Zastavaná je i Bystrická dolina v smere na Oravu, kde je kľúčový koridor pri Klubine. V máji tu pravdepodobne zrazilo auto mladú medvedicu, ktorú sme našli v Klubinskej doline. Veľmi by sme uvítali, keby nebola ochrana biokoridorov „boj“, ale samozrejmosť, “ hovorí Peter Drengubiak z CHKO Kysuce.

Cestami a železnicou je obkolesený i NP Malá Fatra. „Na cestách a železniciach v okolí NP Malá Fatra bolo od roku 1997 doposiaľ zabitých 47 medveďov, v roku 2019 už tri medvede. Význam dopravnej mortality naznačuje fakt, že takýto spôsob usmrtenia predstavuje takmer 43 % zo všetkej známej mortality. Kritickými miestami na ceste I/18 sú oblasti medzi Turanmi a Šútovom, Dubná skala, Domašín. Vlaky zabíjajú medvede najčastejšie v k.ú. Nezbudská Lúčka, v blízkosti Strečna. Okrem medveďov evidujeme 6 zrazených rysov a 2 vlkov,“ hovorí riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš.

Podľa posledných údajov Slovenskej správy ciest za rok 2015 prejde pod Strečnom takmer 27-tisíc áut za 24 hodín. Také čísla sú pre zvieratá už neprekonateľnou bariérou. Cestou medzi Žilinou a Čadcou prejde za 24 hodín viac ako 14-tisíc áut.

Na juhu pribúda zástavba a ploty

Na juhu Slovenska sú bariérami cesty I/16 zo Zvolena cez Rožňavu do Košíc a I/19 z Košíc do  Vyšného Nemeckého. Mnohými úsekmi prejde aj deväťtisíc áut za 24 hodín. A plánuje sa tu rýchlostná cesta. Ako ukazujú výsledky projektu TRANSGREEN, bariérami sú i rozširujúca sa zástavba, rozsiahle polia, kde migrujúce zvieratá nenachádzajú úkryty a nový fenomén – ploty okolo pozemkov. V NP a BR Slovenský kras bolo identifikovaných 8 koridorov a priechodnosť viacerých ohrozuje práve oplotenie.

„V prípade koridoru pri Krásnohorskom Podhradí na nebezpečenstvo zrážky so zvieratami upozorňuje dopravné značenie „Pozor zver“. Minulý rok bol koridor sčasti oplotený, čo rieši bezpečnosť, ale nerieši migráciu zvierat. Aj počas dňa je pri tejto novej bariére možné sledovať veľké stáda kopytníkov, ktoré čakajú na možnosť bezpečne prejsť na druhú stranu cesty. Pri biokoridoroch Soroška či Zádiel sú tiež na ceste z bezpečnostných dôvodov zvodidlá, no tie rovnako sťažujú migráciu,“ hovorí Milan Olekšák zo Správy NP a BR Slovenský kras.

Csaba Balázs z CHO Cerová vrchovina hovorí, že región má teraz príležitosť naplánovať celý systém migračných koridorov pre zvieratá v primeranej hustote a tak, aby bol naozaj funkčný: Aby populácia zvierat na jednej ani druhej strane nechátrala, pretože ak hovoríme o poklese biodiverzity, tak rast výstavby je významným faktorom a vyhynutie druhu je v najhorších prípadoch nenávratný proces.“

Smutná štatistika

Železničná spoločnosť Slovensko eviduje za uplynulý rok 857 zrážok so zverou. Uvádzajú, že to je o 38 menej ako pred rokom, hoci najazdili o milión vlakokilometrov viac. Pokles pripisujú tomu, že začali používať píšťalky s ultrazvukom.

Policajné údaje sú v počte zrážok automobilmi na cestách podhodnotené. Evidujú  prípady, kde vznikla väčšia škodová udalosť, je ich 76 v minulom roku, zomreli pri nich dvaja ľudia, deviati utrpeli ťažké zranenie a následky na zdraví si nesie 42 ľudí. Na cestách však zomrie zvierat ďaleko viac - len jedna poisťovňa (Alianz) eviduje na Slovensku v minulom roku  2864 nehôd so zverou. A ide o zrážky s väčšími zvieratami, pri ktorých vznikla škoda – so šelmami, diviakmi či srnami, prípadne vtákmi či netopiermi. Na cestách však zomrú i tisíce menších zvierat ako žaby či plazy. Národná diaľničná spoločnosť sa snaží nehodám predchádzať tak, že oplotila všetky diaľnice.

Pre zachovanie migrácie je však dôležité, aby ploty viedli zvieratá k ekoduktom, čiže k takzvaným zeleným mostom, podchodom či viaduktom, ktoré pod diaľnicou zachovávajú prírodnú krajinu. Na Slovensku máme len tri ekodukty (D1: Mengusovce – Lučivná a Mengusovce – Jánovce,  D2: Moravský Sv. Ján). Plánovaný je jeden pri Svrčinovci a niekoľko na juhu (na úseku R7 Bratislava-Holice sa počíta s troma, niekoľko má byť na R2, kde sa počíta i s viaduktmi).

Projekt TRANSGREEN sa zameriaval na dopravné bariéry. Aktuálne spustilo WWF spolu s partnermi pokračujúci projekt ConnectGREEN. Ten cieli na ochranu migračných koridorov už v čase územného plánovania, vyvíja metodiku ako ich lepšie spoznať a včas chrániť pred zastavaním.

Kritické miesta, kde sa nachádzajú migračné koridory zvierat, ktoré je potrebné ochraňovať a zachovať – južné Slovensko:

  • CHKO Cerová vrchovina: 1. Píla-Mýtna, 2. Fafáky, 3. Úderinský mlyn, 4. Halier, 5. Pinciná, 6. Ožďany, 7. Čierna lúka, 8. Ťahan, 9. Pri Čilíkovi
  • NP a BR Slovenský kras: 10. Tiba, 11. Brzotín, 12. Krásnohorské Podhradie, 13. Soroška, 14. Hrhov, 15. Zemné hradisko, 16. Zádiel, 17. Drienovec, 18. Čečejovce
  • Regionálne centrum ochrany prírody Prešov: 19. Šaca, 20. Haniska, 21. Svinica, 22. Košický Klečenov
  • CHKO Vihorlat: 23. Pozdišovce, 24. Gajdoš

Zdroj: text a mapa WWF Slovensko

Foto: Ing. Ľubica Hudáková, Ing. Milan Olekšák

Titulné foto: ilustračné

Všetky správy

September

Počuli ste, že...