Dnes 21. marca si každoročne pripomíname Medzinárodný deň lesov . Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Témou roka 2022 je „Zvoľme si udržateľné drevo pre ľudí a planétu“.
Naučiť sa porozumieť našim lesom a dať deťom základ pre lepšie pochopenie ich významu je rozhodujúcim krokom k ochrane prírodných zdrojov pre budúce generácie. Lesy pomáhajú udržiavať zdravé ovzdušie, pôdu, vodu a zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení najväčších výziev, ktorým čelíme dnes, ako sú klimatické zmeny, eliminácia hladu a udržateľnosť mestských a vidieckych spoločenstiev.
Lesy sú nevyhnutné pre zdravie planéty a ľudský blahobyt
Lesy pokrývajú takmer jednu tretinu zemského povrchu a poskytujú ľuďom tovar, ako je drevo, palivo, potraviny a krmivo, pomáhajú bojovať proti klimatickým zmenám, chránia biodiverzitu, pôdu, rieky a nádrže a poskytujú nám priestor, kde sa ľudia môžu priblížiť bližšie k prírode.
Lesnícky sektor vytvára pracovné miesta pre najmenej 33 miliónov ľudí sveta a lesné produkty využívajú miliardy obyvateľov našej planéty. Odhaduje sa, že viac ako polovica svetovej ekonomickej produkcie závisí od ekosystémových služieb vrátane tých, ktoré poskytujú lesy.
Udržateľné využívanie lesov nám pomôže prejsť k ekonomike založenej na obnoviteľných, opätovne použiteľných a recyklovateľných materiáloch.
Drevo sa dá použiť na rôzne účely s menším dopadom na životné prostredie ako mnohé alternatívne materiály. Drevo použité raz možno znovu použiť a recyklovať, čím sa predlžuje jeho životnosť a ďalej sa znižuje jeho materiálová stopa.
Rozšírenie využívania lesných produktov prispieva k uhlíkovej neutralite
Veda a inovácie produkujú nové možnosti produktov z dreva a stromov, vrátane textílií, potravín, stavebných materiálov, kozmetiky, biochemikálií, bioplastov a liekov. Nahradenie menej udržateľných materiálov obnoviteľným drevom a produktmi na báze stromov môže znížiť uhlíkovú stopu.
Svet stratil od roku 1990 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako India, pričom odlesňovanie pokračuje rýchlosťou približne 10 miliónoch hektárov ročne, najmä v dôsledku poľnohospodárskej expanzie. Udržateľné hospodárenie s lesmi môže pomôcť znížiť odlesňovanie a degradáciu, obnoviť degradovanú krajinu a poskytnúť ľuďom pracovné miesta a obnoviteľné materiály.
Skutočne dlhodobé viazanie a ukladanie uhlíka prebieha práve v pôde prostredníctvom rozkladných procesov odumretej biomasy stromov a druhov (často ohrozených) na tento proces postupne naviazaných aj jeho postupné naviazanie a sekvestrácia v pevných väzbách, napr. humínových látok. Bilancia cyklu uhlíka v lesných ekosystémoch, hlavne v tých, ktoré sú vylúčené z pravidelného cyklu (80 – 120 ročného) deštrukcie stromovej zložky, pôdy a odstraňovaniu biomasy stromov je vždy kladná v prospech sekvestrácie v pôde a v biomase stromov, hlavne statných velikánov dosahujúcich veku niekoľko storočí s hmotnosťou desiatky ton, ktorých súčasťou je aj práve uhlík.
.png)
Lesy a návrh vyčlenenia 10% výmery Slovenska do bezzásahového režimu
Súčasná výmera bezzásahových lokalít predstavuje cca 1,8 % územia Slovenska a je z hľadiska ochrany biodiverzity, ako aj celkovo ekologického a celospoločenského hľadiska veľmi nízka. Pri zohľadnení v súčasnosti prebiehajúcej značnej strate biodiverzity, stratách lokalít pôvodných ekosystémov a priebehu súčasnej klimatickej zmeny, je súčasná výmera hlavne lesných ekosystémov so zabezpečenou trvalou ochranou prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja v nich prebiehajúcich, nedostatočná a jej navýšenie na hodnotu 10 % územia Slovenska je potrebné.
V súvislosti so samotnou hodnotou 10 %, bolo by správne poukázať aj na opačný uhol pohľadu a to položením otázky: Môžeme v dnešnej situácii využívať až 98 % územia SR, alebo by to malo byť 90 %? Je nutné si uvedomiť zásadnú skutočnosť v danej problematike – pre lesný ekosystém je tým najprirodzenejším stavom vývoj smerovaný k jeho klimaxovému stavu, ako aj viac menej cyklické udržiavanie tohto stavu. Tento stav, resp. proces je naplnený len v prípade absencie priamych antropogénnych vplyvov, teda zabezpečenia trvalého bezzásahového režimu.
Ako uvádza generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska: „Staršie lesy, trvalo ponechané v bezzásahovom režime, by mali tvoriť súčasť pestrej textúry lesných porastov. Už teraz sa v niektorých dokumentáciách ochrany prírody pre niektoré lokality uvádzajú hodnoty týchto častí min. 10 – 15 % na každých začatých 100 ha obhospodarovaných lesov. Zároveň v dokumente Stratégia Európskej únie pri ochrane biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že minimálne 10 % terestrických ekosystémov (prevažne pralesov a starých pôvodných lesov) má byť prísne chránené. Uvedenú hodnotu si jednotlivé členské štáty môžu ešte zvýšiť“.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky našim lesom k ich medzinárodnému dňu praje:
- Klimaticky priaznivé nastávajúce vegetačné obdobie
- Bohaté biologické spoločenstvá pod ich korunami a dobrý zdravotný stav
- Pochopenie a ocenenie zo strany širokej verejnosti ich nezastupiteľného miesta v našej krajine
Želáme si, aby lesy boli vnímané komplexne spolu s ich všetkými vzájomne previazanými zložkami a súčasťami- s lesným porastom, odumretým drevom, pôdou, vodným režimom a všetkými spoločenstvami rastlín, húb a živočíchov.
Našim lesom prajeme tiež:
- Prírode blízko orientovaných obhospodarovateľov, tak štátnych ako aj neštátnych, ktorí zohľadňujú požiadavky ochrany prírody
- Spracovateľov ich drevnej hmoty, ktorí múdro a úsporne zrealizujú jej najracionálnejšie zhodnotenie
A Záverom našim lesom prajeme dostatočnú výmeru území, kde les môže byť skutočne lesom v jeho pravej podstate, bez priamych vplyvov človeka, a kde už je alebo sa dnes tvorí stredoeurópska lesná divočina.
Prianie lesom vystihla v básni aj naša kolegyňa - lesníčka ŠOP SR Ľubica Jurášová zo Správy NP Nízke Tatry:
Článok spracoval odbor komunikácie a propagácie v spolupráci s oddelením lesníctva ŠOP SR
