Vypracovanie programov starostlivosti o Chránenú krajinnú oblasť Horná Orava a Chránenú krajinnú oblasť Štiavnické vrchy
Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010Q811
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 327 006,52 EUR
Doba realizácie projektu: 1/2018 – 12/2021
Opis a cieľ projektu:
Projekt je zameraný na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody, programov starostlivosti o dve veľkoplošné chránené územia – Chránenú krajinnú oblasť (ďalej len “CHKO”) Horná Orava a CHKO Štiavnické vrchy. V rámci ich územia sa nachádzajú viaceré územia európskeho významu, pre ktoré musí mať Slovenská republika vypracované dokumenty starostlivosti a nie je možné vypracovať ich samostatne. Preto programy starostlivosti o vyššie uvedené CHKO budú zároveň aj programom starostlivosti o územia európskeho významu, ktoré sa nachádzajú v rámci nich. V prípade CHKO Horná Orava ide o 19 území európskeho významu (SKUEV0057, SKUEV0185, SKUEV0187, SKUEV0188, SKUEV0189, SKUEV0190, SKUEV0191, SKUEV0193, SKUEV0222/SKUEV2222, SKUEV0304/SKUEV2304, SKUEV0658, SKUEV0659, SKUEV0660, SKUEV0661, SKUEV0662, SKUEV0826, SKUEV0828, SKUEV0963, SKUEV0964) a v prípade CHKO Štiavnické vrchy o 9 území európskeho významu (SKUEV0015, SKUEV0216, SKUEV0258, SKUEV0259, SKUEV0262, SKUEV0263, SKUEV0264, SKUEV0265, SKUEV0266).
Podkladom pre vytvorenie dokumentov starostlivosti bude zmapovanie výskytu predmetov ochrany (biotopov a druhov), analýza socioekonomických pomerov a faktorov pôsobiacich a ovplyvňujúcich predmety ochrany v nadväznosti na vlastnícke vzťahy. Vytvorením rámcov, zásad starostlivosti a návrhov konkrétnych opatrení dosiahneme zadefinované dlhodobé a operatívne ciele, na zabezpečenie zlepšenia stavu alebo udržania priaznivého stavu predmetov ochrany.
Cieľom projektu bude vypracovanie a predrokovanie dokumentácie ochrany prírody podľa osnovy v prílohe č. 18 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, so zohľadnením požiadaviek predmetov ochrany území európskeho významu, ktoré sa vyskytujú v rámci týchto dvoch území. Dokumentácia bude podkladom pre schválenie zásad starostlivosti v 28 územiach európskeho významu, vyskytujúcich sa v rámci dvoch chránených krajinných oblastí.
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.