Chránené územia Slovenska 97

Chránené územia SLOVENSKA97 2 0 2 1 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky

Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Jazyková korektúra: Mgr. Olga Majerová • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk • K článku priložte kvalitné fotografie s rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif ), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, ale prázdne polia nahraďte pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte citujte podľa vzoru: "…boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…". • Použité zdroje v zozname literatúry uvádzajte podľa vzoru: OBUCH, J. & KADLEČÍK, J., 1997: Letný výskyt netopierov v podkrovných priestoroch v oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio, 3: s. 131-134. • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne. Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 98 je 31. máj 2022

CHUS 97/2021 1 Obsah Obsah Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2021 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 2 Prehodnocovanie národnej sústavy chránených stromov (M. KRIŠTOF).............................................................................................. 5 Krasové pramene – zabudnuté a ohrozené hotspoty biodiverzity (J. CÍBIK, T. DERKA) ................................................................................... 8 Nálezy vzácnej huby Climacodon pulcherrimus (zubček teplomilný) v CHKO Malé Karpaty (M. JURČA) ..............................................................................................13 Pyštek alpínsky (Linaria alpina L.) – významný druh vegetácie na území TANAP-u (B. SEDLÁKOVÁ)........................................................................................16 Flóra podhorodského hradného vrchu (M. DANILÁK) ..........................................................................................18 Pijavica Hirudo verbana – potenciálny invázny druh v našich vodách (J. MÁJSKY)..............................................................................................21 Monitorovali sme Hrušovskú zdrž počas mimoriadnej manipulácie s vodnou hladinou (J. HAJDÚ, I. HAVRANOVÁ).......................................................................25 Výsledky monitoringu plazov v roku 2021 (I. HAVRANOVÁ)........................................................................................30 Úbytok populácie belorítky obyčajnej (Delichon urbicum) v Košiciach v rokoch 1983 – 2016 a jeho možné príčiny (S. PAČENOVSKÝ)......................................................................................33 K akčnému plánu eradikácie nutrie riečnej (D. VALACHOVIČ, M. MRÁZ) ...................................................................43 Zásahový tím pre medveďa hnedého v roku 2021 (J. SLAŠŤAN) ........................................................................................ 53 45. výročie vyhlásenia prírodnej rezervácie Svetlianska cerina (L. PAPÁČOVÁ, M. PÉLIOVÁ, V. RÍZOVÁ) ...................................................58 Územia európskeho významu vo vojenskom výcvikovom priestore Záhorie (M. MRÁZ) ..............................................................................................60 Autorizácia primeraného hodnotenia vplyvov na územia sústavy Natura 2000 (R. ŽIAČIKOVÁ, A. SAXA)..........................................................................65 Environmentálna výchova v čase pandémie COVID 19, alebo všetko zlé je na niečo dobré (A. BADUROVÁ) ........................................................................................66 Predstavujeme náučný chodník Plavecký kras (A. LAČNÝ)...............................................................................................68 Po náučnom chodníku Ruské (I. BURAĽOVÁ)...........................................................................................74 Interpretačné hodnotenie náučného chodníka Diery v Národnom parku Malá Fatra (A. BADUROVÁ ) .......................................................................................76 Návštevnosť v NP Slovenský raj za roky 2017 – 2021 (K. ŠKORVÁNKOVÁ) ..................................................................................80 Otvorenie zelenej strechy v areáli SEV Prvosienka Správy NP Slovenský raj (M. PISARČÍK, Š. BRYNDZOVÁ, T. DRAŽIL) ................................................81 Tipy na výlet v Slovenskom krase (J. KILÍK, A. BALÁŽOVÁ) ...........................................................................84 Varín a okolie. Z každého rožku trošku alebo každý si príde na svoje (A. BADUROVÁ) ........................................................................................86 Svetový kongres IUCN o ochrane prírody 2020 (J. KADLEČÍK, A. LEŠOVÁ).........................................................................89 Medzinárodná konferencia o chránených územiach Karpát (J. KADLEČÍK, Z. OKÁNIKOVÁ, R. POVAŽAN) .............................................93 UNESCO Program MAB – 50. výročie jeho vzniku (V. FABRICIUSOVÁ, L. MIŇOVÁ) ................................................................97 Spomienka na Asociáciu karpatských národných parkov (J. BURKOVSKÝ) ..................................................................................... 105 Místo vody v krajině máme suché lesy. Inovativní metoda„jáma-hráz-jáma“ (M. KUBÍN, O. VALA, Š. VAĽO) ............................................................. 107 Porada anorganikov trochu inak (N. KUŠNIRÁKOVÁ) ................................................................................ 115 SVS 2021 – do tretice všetko dobré! (D. ŠÁCHA) ........................................................................................... 117 XXVI. ročník Stretnutia seniorov ochrany prírody Slovenska (J. BURKOVSKÝ) ..................................................................................... 119 Ochrana a rozvoj riečnych biotopov v Alpsko-karpatskom koridore (D. VALACHOVIČ)................................................................................... 120 Projekt Ecoregion SK-AT – realizácia aktivít pokračuje aj v roku 2021 (B. SLOVÁKOVÁ)..................................................................................... 127 Potenciál rozvoja biosférických rezervácií na Slovensku v nadväznosti na realizáciu projektu Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií (M. MRÁZOVÁ, Z. GUZIOVÁ)................................................................. 129 V hre je naša budúcnosť. Zastavme zmenu klímy! (A. KUŠÍKOVÁ) ....................................................................................... 131 • Predná strana obálky: NPP Vodopád Bystrého potoka, foto: M. Turayová

2 CHUS 97/2021 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2021 Prehľad vyhlásených chránených území v roku 2021 Č. Kat. Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Zriaďovací orgán Účinnosť od 1. PR Oborínsky luh (časť je súčasťou SKUEV0006 Latorica) 154,85 nariadenie vlády SR č. 30/2021 Z. z. vláda SR 1. 2. 2021 2. CHA Devínske jazero (SKUEV0313 Devínske jazero) 1 268,899 nariadenie vlády SR č. 33/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 3. CHA Široká (SKUEV0119 Široká) 203,57 nariadenie vlády SR č. 35/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 4. CHA Čachtické Karpaty (SKUEV0103 Čachtické Karpaty) 703,5098 nariadenie vlády SR č. 36/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 5. PP Kysacká jaskyňa (vyhlásenie ochranného pásma jaskyne) 11,4488 – ochranné pásmo vyhláška č. 96/2021 Vestníka vlády SR Okresný úrad Košice 15. 3. 2021 6. súkromný CHA Langáčske skaly 5,0212 vyhláška č. 125/2021 Vestníka vlády SR Okresný úrad Trenčín 15. 4. 2021 7. CHA Hradná dolina (SKUEV0024 Hradná dolina) 14,3264 nariadenie vlády SR č. 193/2021 Z. z vláda SR 1. 6. 2021 8. CHA Rimava (SKUEV0003 Rimava) 4,0720 nariadenie vlády SR č. 197/2021 Z. z. vláda SR 1. 6. 2021 9. obecné CHÚ Trenčiansky luh 13,4700 VZN mesta Trenčín č. 9/2021 Mesto Trenčín 4. 6. 2021 10. PR Brezové (SKUEV0196 Brezové, pôvodný názov Pastierske) 16,8493 (prekrýva sa s časťou OP NPP Važecká jaskyňa) nariadenie vlády SR č. 289/2021 Z. z. vláda SR 1. 8. 2021 11. CHA Laborec (SKUEV0232 Laborec) 973,9761 4986,4508 – ochranné pásmo nariadenie vlády SR č. 292/2021 Z. z. vláda SR 1. 8. 2021 12. CHA Horný tok Výravy (SKUEV0763 Horný tok Výravy) 19,47 nariadenie vlády SR č. 293/2021 Z. z. vláda SR 1. 8. 2021

CHUS 97/2021 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad aktualizovaných chránených území v roku 2021 Č. Kat. Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Zriaďovací orgán Účinnosť od 1. CHA (doteraz PR) Ostrovné lúčky (SKUEV0269 a SKUEV1269 a SKUEV2269 Ostrovné lúčky) 674,39 nariadenie vlády SR č. 34/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 2. NPP Milada (vyhlásenie ochranného pásma jaskyne) 252,6211 – ochranné pásmo vyhláška č. 95/2021 Vestníka vlády SR Okresný úrad Košice 15. 3. 2021 3. CHA (doteraz PR) Kulháň (SKUEV0134 Kulháň) 128,9765 nariadenie vlády SR č. 194/2021 Z. z. vláda SR 1. 6. 2021 4. PR Záhradská (SKUEV0374 Záhradská) 8,7323 nariadenie vlády SR č. 195/2021 Z. z. vláda SR 1. 6. 2021 5. PP Brezovská dolina (SKUEV0368 a SKUEV2368 Brezovská dolina 3,5921 nariadenie vlády SR č. 196/2021 Z. z. vláda SR 1. 6. 2021 6. CHA (doteraz PR) Temešská skala (SKUEV0127 Temešská skala) 165,9153 nariadenie vlády SR č. 198/2021 Z. z. vláda SR 1. 6. 2021 7. NPP Brestovská jaskyňa (vyhlásenie návštevného poriadku jaskyne) 59,3073 – ochranné pásmo vyhláška č. 211/2021 Vestníka vlády SR (oprava 220/2021) Okresný úrad Žilina 15. 6. 2021 8. PR Pokoradzské jazierka (SKUEV0364 Pokoradzské jazierka) 64,43 nariadenie vlády SR č. 290/2021 Z. z. vláda SR 1. 8. 2021 9. NPR Plavno (SKUEV0199 Plavno) 52,5879 nariadenie vlády SR č. 291/2021 Z. z. vláda SR 1. 8. 2021 10. NPP Čachtická jaskyňa (prevyhlásenie ochranného pásma jaskyne) 451,4765 – ochranné pásmo vyhláška č. 221/2021 Vestníka vlády SR Okresný úrad Trenčín 1. 8. 2021 13. CHA Horný tok Chotčianky (SKUEV0759 Horný tok Chotčianky) 2,5571 nariadenie vlády SR č. 294/2021 Z. z. vláda SR 1. 8. 2021 14. PR Veľký Bukovec (súčasť SKUEV0229 Bukovské vrchy) 973,9761 4986,4508 – ochranné pásmo nariadenie vlády SR č. 334/2021 Z. z. vláda SR 15. 9. 2021 15. 76 x PR Pralesy Slovenska + názov lokality (väčšina lokalít je súčasťou niektorého ÚEV) spolu 6461,6626 nariadenie vlády SR č. 427/2021 Z. z vláda SR 1. 12. 2021

4 CHUS 97/2021 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad zrušených chránených území v roku 2021 Č. Kat. Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Zriaďovací orgán Účinnosť od 1. NPR Dolný les (stalo sa súčasťou nového CHA Devínske jazero) 186,26 nariadenie vlády SR č. 33/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 2. PR Dunajské ostrovy (stalo sa súčasťou nového CHA Ostrovné lúčky) 219,71 nariadenie vlády SR č. 34/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 3. PR Plešivec (stalo sa súčasťou nového CHA Čachtické Karpaty) 53,00 nariadenie vlády SR č. 36/2021 Z. z vláda SR 1. 3. 2021 4. NPR Čachtický hradný vrch (stalo sa súčasťou nového CHA Čachtické Karpaty) 56,17 nariadenie vlády SR č. 36/2021 Z. z. vláda SR 1. 3. 2021 5. PR Čepúšky (stalo sa súčasťou nového CHA Kulháň) 58,180 nariadenie vlády SR č. 194/2021 Z. z. vláda SR 1. 6. 2021 6. PR Marocká hoľa (stalo sa súčasťou novej PR Pralesy Slovenska – Marocká hoľa) 63,76 nariadenie vlády SR č. 427/2021 Z. z. vláda SR 1. 12. 2021 Ing. Branislav Faško, ŠOP SR, riaditeľstvo Ukážka biotopu mäkkého lužného lesa v priaznivom stave v SKUEV0313 Devínske jazero, zdroj: PS

CHUS 97/2021 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehodnocovanie národnej sústavy chránených stromov V roku 2016 v súvislosti so zákonom č. 506/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorým prešla kompetencia vyhlasovať chránené stromy z okresných úradov v sídle kraja na vládu Slovenskej republiky, sekcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia SR (ďalej aj ako „ministerstvo“) požiadala prostredníctvom odboru ochrany prírody a krajiny Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) o komplexné revidovanie chránených stromov a následnú aktualizáciu stavu chránených stromov (CHS). Vzhľadom na časovú a personálnu náročnosť bola úloha zapracovaná do Plánu hlavných úloh ŠOP SR a realizovala sa v rokoch 2017 až 2019 pod názvom Prehodnocovanie národnej sústavy chránených stromov. Plnenie úlohy pozostávalo najmä: • z terénnej obhliadky CHS (zistenie aktuálneho zdravotného stavu, posúdenie hodnôt významnosti, zmeranie aktuálnych hodnôt dendrometrických parametrov, aktualizovanie počtu perspektívnych jedincov, determinácia druhov stromov, vyhotovenie fotodokumentácie), • z vypracovania projektov ochrany nových CHS, • z vypracovania projektov ochrany aktualizovaných CHS (určených na prevyhlásenie), • z vypracovania zámerov na zrušenie CHS alebo ich ochranného pásma, kde zanikol predmet a dôvod ochrany, • zo zaslania vypracovanej projektovej dokumentácie ochrany prírody na územne príslušné okresné úrady na ďalšie legislatívne konanie. Celkom za roky 2017 až 2019 bolo vypracovaných a na okresné úrady zaslaných 491 projektov ochrany CHS a zámerov na zrušenie CHS, z toho 48 projektov ochrany nových CHS, 376 projektov ochrany CHS navrhovaných na prevyhlásenie a 67 zámerov na zrušenie ochrany CHS a jeden zámer na zrušenie ochranného pásma CHS, vyhláseného samostatnou vyhláškou. Oslovených bolo 74 okresných úradov. Podklady získané z prehodnocovania národnej sústavy CHS mali byť podkladom pre nariadenia vlády, ktorým by sa zrušili, resp. vyhlásili CHS z existujúcej aktuálnej evidencie. Zakonom č. 356/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (účinnosť nadobudol 1. januára 2020), však prešla kompetencia vyhlasovať CHS opätovne na okresné úrady v sídle kraja. Ministerstvo v roku 2020 po ukončení evidencie CHS osobitným listom oslovilo jednotlivé okresné úrady v sídle kraja a vyzvalo ich k urýchlenému ukončeniu procesu vyhlásenia, resp. zrušenia ochrany CHS v ich územnej pôsobnosti a súčasne Chránený stromDub v Dúbrave, foto: M. Krištof

6 CHUS 97/2021 Čo nové v ochrane prírody a krajiny spresnilo postup legislatívneho procesu a poskytlo metodický návrh a vzor vyhlášky. Súčasne pre účely vydania vyhlášok ministerstvo zabezpečovalo v spolupráci s názvoslovnou komisiou Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky štandardizáciu geografických názvov CHS. Prvá vyhláška bola vydaná v septembri 2020. Bola to vyhláška OÚ Trenčín č. 1/2020 z 25. septembra, ktorou sa zrušuje ochrana CHS Diviacka gledíčia, Hatnianska lipa, Kvašovská lipa, Jasenická lipa, Hrab v Bohuniciach a Lipa v Borčiciach. Predmetná vyhláška, ako aj ďalšie vyhlášky vydané v roku 2021 okresnými úradmi Trenčín, Košice a Prešov (stav k termínu uzavierky aktuálneho čísla CHÚS), boli zverejnené vo Vestníku vlády SR. ŠOP SR z podkladov svojich organizačných útvarov vyhotovila grafickú vrstvu polohy CHS Slovenska a po doplnení obvodových hraníc ochranného pásma ju podľa jednotlivých krajov vystavila na svojom webovom sídle na stránke http://maps.sopsr.sk/ v časti chránené stromy. Ing. Milan Krištof, ŠOP SR, riaditeľstvo Prehľad vydaných vyhlášok okresných úradov v rokoch 2020 a 2021 Chránený strom Lipa malolistá v Miroli Foto: M. Krištof Okresný úrad v sídle kraja Rok vydania vyhlášky Vyhláška okresného úradu Trenčín 2020 Vyhláška Okresného úraduTrenčín č. 1/2020, ktorou sa zrušuje ochrana chránených stromov Diviacka gledíčia, Hatnianska lipa, Kvašovská lipa, Jasenická lipa, Hrab v Bohuniciach a Lipa v Borčiciach, zverejnená vo Vestníku vlády SR (čiastka 7 z 30. 9. 2020) pod číslom 7/2020 Trenčín 2021 Vyhláška Okresného úradu Trenčín, ktorou sa vyhlasujú chránené stromy a ich ochranné pásma v Trenčianskom kraji, zverejnená vo vestníku vlády SR (čiastka 53 z 23.3. 2021) pod číslom 141/2021 Košice 2021 Vyhláška Okresného úradu Košice č. 215/2021 V. v. SR, ktorou sa zrušuje ochrana chránených stromov Lipy v Rudnej, Dub v Joviciach a Vŕba biela v Čečejovciach Prešov 2021 Vyhláška Okresného úradu Prešov č. 222/2021 V. v. SR, ktorou sa zrušuje ochrana chránených stromov Pagaštanová alej, Čelovský dub, Topoľ v Nižnej Sitnici, Lipa v Miňovciach, Lipy v Brezničke, Javor v Osturni a Bresty pri obci Spišský Štiavnik

CHUS 97/2021 7 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Pracovisko ŠOP SR Aktualizovaný PO CHS Nový PO CHS Návrh na zrušenie CHS Dotknuté okresné úrady (počet) Dotknuté OÚ v sídle kraja Správa NP Malá Fatra 22 0 10 2 ZI Správa NP Nízke Tatry 8 17 0 3 BC, ZI Správa Pieninského NP 3 1 2 2 PV Správa NP Slovenský raj 9 3 1 5 KI, PV Správa Tatranského NP 23 1 3 3 PV, ZI Správa NP Poloniny 3 0 0 1 PV Správa NP Muránska planina 9 6 1+1 OP 2 BC Správa NP Slovenský kras 9 1 2 2 KI Správa NP Veľká Fatra 10 2 4 3 ZI Správa CHKO Strážovské vrchy 23 2 6 5 TC, ZI Správa CHKO Poľana 22 0 0 3 BC Správa CHKO Cerová vrchovina 5 0 1 3 BC Správa CHKO Vihorlat 6 0 0 2 KI Správa CHKO Malé Karpaty 16 0 0 5 BL, TA, TC Správa CHKO Záhorie 6 0 1 3 TA, TC Správa CHKO Horná Orava 24 0 6 3 ZI Správa CHKO Ponitrie a CHKO Dunajské luhy v Nitre 32 7 2 8 BC, NI, TC Správa CHKO Ponitrie a CHKO Dunajské luhy, pracovisko Dunajská Streda 27 0 7 5 NI, TA Správa CHKO Ponitrie a CHKO Dunajské luhy, pracovisko Bratislava 21 5 4 5 BL Správa CHKO Kysuce 15 0 4 3 ZI Správa CHKO Biele Karpaty 7 0 0 2 TC Správa CHKO Štiavnické vrchy 33 0 10 5 BC Správa CHKO Latorica 5 3 0 1 KI Správa CHKO Východné Karpaty 13 0 1 4 PV RCOP v Prešove 25 0 2 8 KI, PV Celkom 376 48 67 + 1 OP - - Kvantitatívne plnenie úlohy prehodnocovania národnej sústavy chránených stromov za roky 2017 až 2019 podľa organizačných útvarov ŠOP SR

8 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu Krasové pramene – zabudnuté a ohrozené hotspoty biodiverzity Krasová krajina predstavuje v dôsledku silnej infiltrácie povrchových vôd do podzemia jednu z najzraniteľnejších súčastí našej prírody. V Západných Karpatoch pokrývajú krasové územia plochu približne 2 700 km2 (HAVIAROVÁ 2007) a popri množstve známejších krasových prejavov, akými sú napríklad jaskyne, škrapy či závrty, v nich leží aj veľa prameňov, označovaných aj ako vyvieračky. Tie sú laickou verejnosťou, ale nezriedka aj ochranármi, cenené najmä ako zdroje pitnej vody a mnohé z nich sú takýmto spôsobomaj využívané. Krasové pramene však na druhej strane predstavujú unikátny ekosystém, ktorý sa od iných zón vodných tokov odlišuje ostrovným charakterom a relatívne vysokou stabilitou teploty a ďalších fyzikálno- -chemických parametrov (CANTONATI a kol. 2006). Platí to však len pre pramene s hlbokým obehom. V iných hydrologických podmienkach môžu byť podmienky nestabilné a pramene môžu vysychať. Vďaka týmto vlastnostiam pramene osídľujú špecifické spoločenstvá vodných bezstavovcov a viacerými zahraničnými ekológmi sú považované za hotspoty biodiverzity (CANTONATI a kol. 2012, ILMONEN a kol. 2012). V regióne Západných Karpát však bola spoločenstvám bentických bezstavovcov prameňov venovaná len veľmi malá pozornosť. Nie sú sledované ani v rámci monitoringu, vykonávaného Výskumným ústavom vodného hospodárstva pre účel hodnotenia ekologického stavu vodných útvarov podľa Rámcovej smernice o vode. Túto medzeru vo vedomostiach sme sa rozhodli zaplniť v rámci dvoch projektov VEGA: Štruktúra spoločenstiev a životné stratégie makrozoobentosu v krasových prameňoch Západných Karpát a Bentický život v krasových prameňoch: Ekologická izolovanosť pramenného habitatu, funkčné zloženie a fylogenetická diverzita bentických organizmov. Výsledky nášho výskumu ukázali, že hoci druhové bohatstvo jednotlivých prameňov (alfa diverzita) je pomerne nízke, súčasne sa vyznačujú veľmi vysokou mierou taxonomického obratu (beta diverzita). Ten sa odrazil na celkovej výslednej (gama) diverzite, ktorá predstavuje viac než štvrtinu taxónov makrozoobentosu známych z územia Slovenska. Inak povedané, hoci spoločenstvá jednotlivých vyvieračiek nie sú druhovo bohaté, sú výrazne odlišné, teda unikátne. To je z ochranárskeho hľadiska veľmi dôležité zistenie. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli spracovať aplikovanú štúdiu, v ktorej sme vyhodnotili druhové bohatstvo jednotlivých prameňov a prítomnosť ochranársky zaujímavých druhov. Na základe týchto dát sme lokality rozdelili do štyroch kategórií ochranárskej priority a pre každú sme navrhli manažmentové opatrenia. Štúdia je momentálne v recenznom konaní v časopise Aquatic Conservation: Marine and Freshwater Ecosystems a v tomto článku sme sa rozhodli zhrnúť jej najdôležitejšie výsledky a závery pre ochranársku prax. Stručná metodika výskumu V rámci výskumu krasových prameňov sme medzi rokmi 2015 až 2019 zozbierali semikvantitatívne vzorky makrozoobentosu zo 105 krasových prameňov, ležiacich v 11 geomorfologických celkoch – Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatra, Chočské vrchy, Nízke Tatry, Tatry, Slovenský raj, Muránska planina a Slovenský kras. Tieto pramene ležia v nadmorskej výške od 195 do 1 224 m n. m. a ich teplota sa pohybuje od 4,6 do 17 °C. Vzorky boli fixované vo formaldehyde a v laboratóriu vytriedené do vyšších taxonomických skupín. Následne boli expertami na jednotlivé skupiny determinované do najnižšej možnej taxonomickej úrovne. Na porovnanie celkovej diverzity krasových prameňov sme využili najaktuálnejšie checklisty. Ochranársku prioritu prameňov sme určili pomocou nami vyvinutej metodiky, založenej na abundancii druhov červeného zoznamu, endemických a krenálovych druhov a druhového bohatstva jednotlivých prameňov. Pramene sme pre každý parameter rozdelili do kvartilov podľa najvyššej zaznamenanej hodnoty a podľa príslušnosti do kvartilu sme jednotlivé pramene ohodnotili bodmi od 0 do 4. V ďalšom kroku sme tieto body sčítali a lokality sme ešte raz rozdelili do kvartilov, ktoré predsta-

CHUS 97/2021 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu vovali výslednú ochranársku prioritu (OP) – veľmi vysoká, vysoká, stredná a nízka. Aby sme získali lepší prehľad o ochrane prameňov, pozreli sme sa tiež na ich začlenenie do chránených území a tiež na ľudské vplyvy, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať pramenné spoločenstvá. Išlo najmä o odber vody z prameňa, zariadení SHMÚ na meranie prietoku, odlesnenie okolia a hydromorfologickú degradáciu. Tá sa delila na slabú, spočívajúcu najmä v miernej úprave koryta prírodnými materiálmi či zošliapavanie dobytkom a turistami a silnú, v prípade prameňov s vybetónovaným korytom. Dôležité výsledky výskumu V 105 preskúmaných prameňoch sme zaznamenali celkovo 414 taxónov makrozoobentosu, čo predstavuje 26 % fauny známej z územia Slovenska, a to vrátane rôznych sporných taxónov či druhov žijúcich v stojatých vodách. Najväčšie druhové spektrum, až 52 % známych druhov, sme zaznamenali u vybraných dvojkrídlovcov (bez čeľadí Chironomidae, Culicidae a Simuliidae), ďalej u pošvatiek (44 %), máloštetinavcov (35 %) a pakomárov (30 %). Navyše, 14 % zaznamenaných taxónov predstavovali krenáloví špecialisti, ktorí sa vyskytujú buď len v prameňoch (krenobionty), alebo sa v iných zónach tokov vyskytujú skôr výnimočne (krenofily). Okrem pramenných špecialistov predstavujú ochranársky významnú skupinu aj endemické, chránené a „redlistové“ druhy. Endemických druhov sme zaznamenali celkovo päť – mäkkýša Sadleriana pannonica, potočníka Drusus carpathicus, pošvatky Nemoura carpathica a Nemoura fusca a podenku Ecdoynurus cf. nigrescens. Zoznamy chránených druhov a druhov z červeného zoznamu nie sú úplne totožné a keďže v čase dokončovania štúdie ešte nebola schválená aktuálna vyhláška, vychádzali sme pri hodnotení ochranárskej priority z červených zoznamov ohrozených živočíchov (BALÁŽ a kol. 2001; CHVOJKA a kol. 2005; ŠTEFFEK, VAVROVÁ 2006). Takýchto druhov sme zaznamenali 12 – podenku Ameletus inopinatus, pošvatky Brachytera starmachi a Nemoura sciurus, potočníky Drusus carpathicus, D. biggutatus a D. trifidus a Synagapetus dubitans (vychádzajúc z českého červeného zoznamu, nakoľko slovenský doposiaľ nebol spracovaný), dvojkrídlovca Oxycera pardalina, máloštetinavce Rhyacodrilus carticus, Rhynchelmis granuensis a Trichodrilus tatrensis a spomínaného mäkkýša Bythinella panonica. Druhov chránených podľa Mapa skúmaných prameňov s ich rozdelením podľa ochranárskej priority (OP)

10 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu vyhlášky 170/2021 sme zaznamenali deväť – potočníky Drusus carpathicus, D. biggutatus, D. monticola a Synagapetus dubitans, podenky Ameletus inopinatus, Electrogena quadrilineata a Rhithrogena circumtatrica, mäkkýše Bythinella pannonica a Hauffenia sp. a kôrovca Nighargus tatrensis. Výskytové dáta týchto ochranársky významných druhov spolu s ochranárskou prioritou prameňov sú dostupné na adrese www.ekologiauk.sk/vyvieracky a poskytneme ich aj do databázy ŠOP SR. Príklady skúmaných prameňov s rôznou mierou antropogénneho narušenia. A) Brestovská vyvieračka, B) Vyvieračka Strateného potoka – obe bez narušenia, C) Krásnohorská vyvieračka – mierne hydromorfologicky narušená, D) Prosiecka vyvieračka III – mierne hydromorfologicky narušená s odlesneným okolím, E) Vyvieračka sv. Jána – silne hydromorfologicky narušená s vybetónovaným korytom a brehmi, F) Vidová – silne hydromorfologicky narušená s odberom vody, zariadením na meranie prietoku a odlesneným okolím A E B F C D

CHUS 97/2021 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Pokiaľ ide o ochranársku prioritu (OP) prameňov, zo 102 hodnotených lokalít dosiahlo 16 veľmi vysokú, 40 vysokú, 34 strednú a 13 nízku prioritu. Lokality s veľmi vysokou prioritou možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú predstavuje 11 prameňov, ležiacich vo vyššej nadmorskej výške a je preň charakteristické vysoké druhové bohatstvo a výskyt chladnomilných ochranársky zaujímavých druhov, ako Nemoura carpathica a Ecdyonurus cf. nigrescens. Druhú skupinu tvorí päť druhovo bohatých prameňov, ležiacich v Slovenskom krase, pre ktoré je charakteristickým druhom Bythinella pannonica. Súčasný ochranársky status 16 najvýznamnejších prameňov, žiaľ, možno zhodnotiť ako nedostatočný, pretože iba dva z nich sú súčasťou maloplošných chránených území (MCHÚ) a väčšina ostatných je len súčasťou veľkoplošných chránených území (VCHÚ), v ktorých nie je zabezpečená ich dostatočná ochrana. Pre tieto pramene, ako aj ich bezprostredné okolie, preto navrhujeme vyhlásenie nových MCHÚ, v ktorých by sa vylúčili akékoľvek negatívne zásah, a to vrátane odberu vody pre vodárenské účely. V súčasnosti totiž na Slovenskupochádza 54%vody využívanej človekom práve z krasových podzemných zdrojov (MALÍK et al., 2018) a predpokladáme, že tlak na ich ďalšie využívanie môže v budúcnosti rásť. Zachytávanie prameňov pritom môže ich biodiverzitu ovplyvniť viacerými spôsobmi. Technické úpravy môžu spôsobiť priamu mortalitu organizmov a hydromorfologickú degradáciu koryta, odber časti vody spôsobí zmenšenie veľkosti prameňa, a tým negatívne ovplyvní veľkosť populácií. V prípade zachytenia všetkej vody môže dôjsť až k nenávratnému zániku celého spoločenstva, čo je mimochodom aj prípad troch najväčších slovenských vyvieračiek – Lazce v Necpalskej doline, Jergaly pod Donovalmi a Vrchovište v Slatinke nad Bebravou (MALÍK a kol. 2015). Zatiaľ čo skupina vyššie položených prameňov nie je doposiaľ človekom výraznejšie narušená, iná je situácia na lokalitách v Slovenskom krase. Z piatich sú totiž až štyri hydromorfologicky narušené, jeden dokonca silne s vybetónovaným korytom. Ide o vyvieračku v obci Vidová, ktorej časť prietoku je zároveň odoberaná pre ľudskú spotrebu. Tieto lokality by preto mali byť v záujme ochrany prírody zrevitalizované, a to vrátane podpramenného toku, narušenie ktorého môže zvyšovať ich izoláciu. Keďže špecializované práce zamerané na revitalizáciu prameňov neexistujú, je potrebné vychádzať z výskumov a skúseností z iných, najmä ritrálových, zón vodných tokov. V princípe by malo ísť o uvedenie lokalít do stavu čo najbližšiemu prírodným tokom, čo sa dá docieliť obnovením prirodzenej morfológie koryta a brehových porastov. Zopár dostupných zahraničných štúdií naznačuje, že aj keď odozva makrozoobentosu na revitalizáciu prameňa môže byť slabšia, ako by sa očakávalo, jednoznačne vďaka nej dochádza k okamžitému zlepšeniu kvality habitatov (ILMONEN a kol. 2012, NASH a kol. 2015, LEHOSMAA a kol. 2017). Pramene s vysokou ochranárskou prioritou predstavujú najväčšiu (40 lokalít) a najrozmanitejšiu skupinu. Najviac z nich leží v Slovenskom krase (11), Muránskej planine (8) a v Nízkych Tatrách (5). Roztrúsene sa však vyskytujú aj v ostatných pohoriach okrem Malých Karpát. Makrozoobentos týchto lokalít zvyčajne pozostáva z jedného až dvoch „redlistových“ a/alebo endemických druhov a ich druhové bohatstvo a zastúpenie špecialistov je o niečo nižšie ako v prameňoch s veľmi vysokou prioritou. V súčasnosti je deväť z týchto lokalít súčasťou MCHÚ, 20 súčasťou VCHÚ a jedenásť je nechránených. Človekom nenarušená je tretina prameňov z tejto skupiny a zvyšné dve tretiny sú narušené rôznymi spôsobmi a intenzitami. Podobne, ako v prípade prameňov s veľmi vysokou OP, odporúčame revitalizáciu týchto prameňov, ktorá by mohla priniesť zvýšenie ich ochranárskej hodnoty. Pre ľudskú spotrebu by mala byť voda z týchto lokalít odoberaná len vo výnimočných prípadoch, pokiaľ by nebolo možné v danom regióne nájsť iný zdroj. Ak už by k odberu muselo dôjsť, musí byť zachovaný dostatočný biologický prietok, navrhnutý individuálne pre každú lokalitu, a takisto v maximálnej možnej miere aj prirodzená hydromorfológia koryta a porast v okolí prameňa. Najviac prameňov so strednou OP sme zaznamenali v Malých Karpatoch (8), Muránskej planine (6) a Veľkej Fatre (5). Ide väčšinou o stredne veľké a menšie pramene, v ktorých sa ochranársky zaujímavé taxóny vyskytovali zriedkavejšie a mali tiež nižšie druhové bohatstvo ako predošlé dve kategórie. Hoci iba päť z týchto prameňov leží mimo

12 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu CHÚ, až 25 z nich je človekom narušených, čo sa, samozrejme, môže odrážať aj na ich nižšej biodiverzite. Tá však môže mať aj prirodzené príčiny, a preto by sa tieto pramene spoločne s prameňmi s nízkou OP mohli využívať ako zdroje pitnej vody, samozrejme, s dodržaním rovnakých pravidiel ako v prípade predošlej skupiny. Zároveň navrhujeme, aby boli pramene (v rámci všetkých kategórií OP), ktoré sa už vodárensky využívajú, v budúcnosti zrevitalizované ako dodatočné kompenzačné opatrenie. Pramene s nízkou OP ležia najmä v Malých Karpatoch (5) a ide spravidla o malé pramene, z ktorých časť v obdobiach s nedostatkom zrážok prirodzene vysychá. Ich biodiverzita je veľmi nízka a výskyt ochranársky zaujímavých druhov je zriedkavý. Záver Hoci jednotlivé západokarpatské krasové pramene sú charakterizované relatívne nízkym druhovým bohatstvom, každý z nich predstavuje unikátnu kombináciu bežnejších aj vzácnych taxónov. Vysoká beta a gama diverzita spoločne s častým výskytom ochranársky zaujímavých druhov a krenálových špecialistov robia z prameňov dôležité hotspoty diverzity. Táto skutočnosť preto musí byť zohľadnená aj pri zachytávaní prameňov pre ľudskú spotrebu, čo sa doposiaľ nedialo. Pri plánovaní odberov je potrebné hľadieť na výskyt vzácnych druhov a stanovenú ochranársku prioritu. Zároveň ale treba myslieť aj na skutočnosť, že narušenie alebo strata každého jedného prameňa môže viesť k zániku unikátneho spoločenstva, a tým k zníženiu regionálnej biodiverzity. Ako negatívny príklad môže poslúžiť pohorie Strážovské vrchy, kde boli napríklad v okolí obce Pružina zachytené, a tým nenávratne zničené takmer všetky výdatné vyvieračky. Nepriaznivé vplyvy človeka na premene pritom môžu byť zvýraznené ich ostrovným charakterom. K lepšej ochrane krasových prameňov by preto okrem navrhovaného zaradenia tých najvýznamnejších medzi MCHÚ mohlo prispieť aj ich vyhlásenie za biotop národného významu. Dokým sa tak nestane, je dôležité, aby aspoň zamestnanci ŠOP SR a príslušné orgány štátnej správy brali pri povoľovaní využívania prameňov ohľad na naše zistenia a odporúčania. Sadleriana pannonica na dne Zbojníckej vyvieračky v Slovenskom krase

CHUS 97/2021 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu Literatúra BALÁŽ, D., MARHOLD K. & URBAN, P., 2001: Red list of plants and animals of Slovakia. Ochrana prírody, 20 (Suppl.): 1 – 72. CANTONATI, M., FÜREDER, L., GERECKE, R., JÜTTNER, I. & COX, E. J., 2012: Crenic habitats, hotspots for freshwater biodiversity conservation: toward an understanding of their ecology. Freshwater Science, 31(2): 463 – 480. CANTONATI, M., GERECKE, R. & BERTUZZI, E., 2006: Springs of the Alps–sensitive ecosystems to environmental change: from biodiversity assessments to long-term studies. Hydrobiologia, 562(1): 59 – 96. HAVIAROVÁ, D., 2007: Výskum krasových vôd z pohľadu ochrany jaskýň na Slovensku. Podzemná voda, 13(2): 153 – 161. CHVOJKA, P., NOVÁK, K. & SEDLÁK, E., 2005: Trichoptera (chrostíci). In: J. Farkač, D. Král, M. Škorpík (Eds.) Červený seznam ohrožených druhů České republiky. Bezobratlí. List of threatened species in the Czech Republic. Invertebrates. Praha: Agentura ochrany přírody a krajiny ČR: 168 – 171 ILMONEN, J., MYKRÄ, H., VIRTANEN, R., PAASIVIRTA, L. & MUOTKA, T., 2012: Responses of spring macroinvertebrate and bryophyte communities to habitat modification: community composition, species richness, and red-listed species. Freshwater Science, 31(2): 657 – 667. LEHOSMAA, K., JYVÄSJÄRVI, J., VIRTANEN, R., ROSSI, P. M., RADOS, D., CHUZHEKOVA, T. a kol., 2017: Does habitat restoration enhance spring biodiversity and ecosystem functions? Hydrobiologia, 793(1): 161 – 173. MALÍK, P., MICHALKO, J., ČERNÁK, R., PAŽICKÁ, A., 2015: Lanzce – Recharge area delination problems in the biggest Western Carpathian spring. Podzemná voda, 21(1): 1 – 23. MALÍK, P., BAHNOVÁ, N., BAJTOŠ, P., BOTTLIK, F., GREGOR, M., MICHALKO, J. a kol., 2018: Project LIFE+ KRASCAVE – Layman‘s report. Bratislava: Geologický ústav Dionýza Štúra. NASH, C., TECLE, A. & CRAIG, A., 2015: Restoration benefits to natural springs in the Lake Mary watershed. Journal of the Arizona-Nevada Academy of Science, 46(1): 30 – 36. ŠTEFFEK, J. & VAVROVÁ, Ľ., 2006: Current ecosozological status of molluscs (Mollusca) of Slovakia in accordance with categories and criterion of IUCN–version 3.1.(2001). Ekologo-funkcionaľni ta faunistični aspekti doslidženija moljuskiv, ich roľ u bioindikacij stanu naukolišňogo seredovišča: Zbirnik naukovich prac: 266 – 276. Mgr. Jakub Cíbik, PhD., Doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Nálezy vzácnej huby Climacodon pulcherrimus (zubček teplomilný) v CHKO Malé Karpaty Tento druh bol pôvodne opísaný v Južnej Karolíne a následne bol zdokumentovaný vo veľkej časti východnej Severnej Ameriky, ako aj v Texase a Novom Mexiku a celosvetovo v mnohých tropických a subtropických oblastiach (KUO 2010). Na Slovensku a v Európe je to vzácny a mimoriadne zriedkavý druh. Opis druhu Climacodon pulcherrimus Plodnice sú klobúkaté, bokom prirastené k substrátu, konzolovité, pri úpone však výrazne vyhrbené, široké 50 – 120 mm, často navzájom zrastajúce, na vrchnej strane husto pokryté mäkkými krémovými až okrovastými štetinami dlhými 2 – 8 mm. Spodná strana klobúka je v šírke

14 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu 1 – 5 mm hladká a sterilná, inde husto pokrytá tupo šidlovitými krémovými zúbkami (ostníkmi) dlhými 0,5 – 2 mm. Dužina je veľmi šťavnatá a pružná, v hrboli hrubá, svetlá ako povrch klobúka; začerstva má podobný nepríjemný sladkastý pach ako slizopórovka zelenkastá (Gloeoporus pannocinctus). Rastie v lete a jeseni na hnijúcom dreve listnáčov, výnimočne i na ihličnanoch. Známymi hostiteľskými drevinami v Európe sú dub, buk, breza, osika a borovica. Vyskytuje sa v nížinách a pahorkatinách; vyhľadáva teplé polohy (HAGARA 2014). Doterajšie nálezy druhu Climacodon pulcherrimus na území SR Prvý známy nález na území SR zaznamenal P. Vampola v roku 1996 na území PR Botiansky luh, plodnica rástla na dube. Ďalší záznam pochádza z roku 2004, kedy L. Hagara objavil tento druh v Lindavskom lese pri Budmericiach na ležiacom konári duba. Nasleduje objav V. Kuncu z juho-západnej časti stredného Slovenska, ktorý v roku 2015 zdokumentoval tento druh na padnutom mladšom buku. M. Lazor dokladuje nález tohto druhu v Slanských vrchoch z roku 2015 na ležiacom kmeni buka a z toho istého roku aj na Východoslovenskej rovine na konári duba. Ďalším, kto zdokumentoval túto hubu na území SR (nešpecifikované miesto), je L. Hejl, ktorý objavil tento druh na kuse rozkladajúcej sa bukovej vetvičky v prirodzenom bukovom lese v roku 2016. M. Lazor ďalej v roku 2017 uvádza nález na Východoslovenskej rovine v lužnom lese a v roku 2018 v Slanských vrchoch na ležiacom kmeni buka. Posledný známy nález z územia SR pochádza z Východoslovenskej pahorkatiny, kde M. Harvan objavil tento druh na odumretom konári osiky v roku 2018. Nové objavy druhu Climacodon pulcherrimus pre CHKO Malé Karpaty Lokalita č. 1: Pralesový zvyšok Zámok, CHKO Malé Karpaty Lokality nálezov druhu Climacodon pulcherrimus

CHUS 97/2021 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu Dátum: 25. 6. 2020 a 14. 7. 2020 Počet plodníc a substrát: 25. 6. 2020 bola nájdená jedna menšia plodnica na padnutom konáriku duba. 14. 7. 2020 bolo nájdených celkovo päť plodníc na rozkladajúcich sa kmeňoch buka. Lokalita č. 2: Potok Malina, CHKO Malé Karpaty Dátum: jeseň 2020 Počet plodníc a substrát: niekoľko rozmočených plodníc v značnom štádiu rozkladu rástlo na padnutom kmeni buka priamo na potoku Malina. Literatúra HAGARA, L. (2014). Ottova encyklopédia húb. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s. r.o., 2015. 1152s. ISBN 978-80-7451-408-1. KUO, M. (2010, May). Climacodon pulcherrimus. Retrieved from the MushroomExpert.Com Web site: http://www.mushroomexpert.com/climacodon_pulcherrimus.html Nahuby.sk, zubček teplomilný [online]. [cit. 2021-11-14]. Dostupné na internete: https:// www.nahuby.sk/atlas-hub/Climacodon-pulcherrimus/zubcek-teplomilny/ID3278# Ing. Michal Jurča, Správa CHKOMalé Karpaty Zubček teplomilný – Climacodon pulcherrimus na lokalite Zámok, 14. 7. 2020

16 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu Pyštek alpínsky (Linaria alpina L.) – významný druh vegetácie na území TANAP-u V roku 2017 bol potvrdený významný nález pyšteka alpínskeho v Západných Tatrách pod Ostrým Roháčom. Ide o kriticky ohrozený a chránený druh, ktorý zvyčajne rastie na pohyblivých kamenných sutinách v alpínskom vegetačnom stupni. Poznatky o výskyte boli publikované v časopise Ochrana prírody, Banská Bystrica č. 34, v roku 2019. V roku 1929 bol publikovaný článok od Dr. Dostála, v ktorom popisuje, že sa mu podarilo nájsť pyštek alpínsky na Ostrom Roháči. Prvýkrát bol poľským profesorom W. Kulczińskym (publikované v roku 1889 – 1890), a to pyštek ako v jedinej lokalite, udávaný pod Ostrým Roháčom na severnej strane vo výške 1 735 m. Od tej doby nebol nájdený, takže o jeho výskyte vyslovili pochybnosti i samotní poľskí botanici Szafer, Kulczyński a Pawlowski. Poznali dobre Liptovské hole a podrobne skúmali ekologické pomery v blízkosti tejto lokality, ani tu pyštek nenašli. Zaujímavé je, že Dostál uvádza lokalitu veľmi blízko turistickej cesty Smutnou dolinou. Pyštek rástol izolovane pri veľkom balvane v jemnej žulovej sutine. Táto lokalita bola vo výške 1 740 m (DOSTÁL 1929). Druhá lokalita historického výskytu bola pod sedlom medzi Ostrým a Plačlivým Roháčom približne vo výške 1 880 m. Substrátom je všade drobná žulová sutina, zavlažovaná snehovým poľom. Doklad je uložený v herbári Botanického ústavu Karlovej univerzity v Prahe (DOSTÁL, 1929). Slovenská botanička RNDr. Paclová udáva, že je to jediné miesto, kde tento pozostatok z doby ľadovej ešte odoláva tvrdej nepriazni terénu, veľmi ďaleko od ostatných miest výskytu. Na severnej strane Roháčov je jeho jediná lokalita na Slovensku, tvorená iba niekoľkými jedincami. Sama príroda ju chráni zráznymi, veľmi ťažko prístupnými sutinami, a to je pre rastlinu asi jediná záchrana pred vyhynutím, podmieneným ľudskými aktivitami. Ďalších 35 rokov túto lokalitu žiadny botanik neoveroval. Sústavnejšia pozornosť sa jej venovala až od roku 1964 (PACLOVÁ, 2005). Lokalitu nálezu pyšteka alpínskeho (Linaria alpina) z roku 2017 sme navštívili v roku 2019 a 2021. Celkový počet rastlín na lokalite sme nezaznamenali z dôvodu, že stonky rastlinky sa tiahnu popod sutinový materiál. Na siedmich zoskupeniach rastlín sme napočítali 26 kvetov, tieto boli odkvitnuté, len šesť stoniek ešte kvitlo. Počas obdobia rokov 2019 až 2021 boli pozorované a zdokumentované dynamické zmeny reliéfu na svahoch pod Ostrým Roháčom. Zistili sme určité zmeny v štruktúre a reliéfe svahu pod Obr. 1, 2: Pyštek alpínsky (Linaria alpina) medzi balvanmi kryštalických bridlíc a na zatrávnenenej časti svahu

CHUS 97/2021 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ostrým Roháčom. V spodnej časti lokality bol zreteľný murový prúd na rozhraní susediacich kužeľov, ktoré sa tiahnu spod skalných svahov Ostrého Roháča. Gravitáciou sa jemnejší horninový materiál ukladal v spodných častiach kužeľa. Zatrávnené časti svahu boli rozdielne pokryté úlomkami a balvanmi zo skalnej steny. Vo svahu v blízkosti skalnej steny vzniklo nové koryto žľabu hlboké takmer dva metre, vzniklo pravdepodobne mohutným odtokom vody, ktoré spôsobilo hlbokú ryhu. Na základe údajov z automatickej meteorologickej stanice na Salatíne a pod Hrubou kopou (Stredisko lavínovej prevencie, Horská záchranná služba), budú zistené vybrané klimatické faktory prostredia, ktoré budú slúžiť na zhodnotenie ekologických nárokov významného druhu pre flóru Slovenska. Obr. 4, 5: Zakvitnuté rastliny pyšteka alpínskeho (Linaria alpina) začiatkom augusta 2021 Obr. 3: Strmé svahy Ostrého Roháča so zatrávnenými pásmi sutín a hlbokými ryhami a žľabmi

18 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu Literatúra DOSTÁL, J., 1929: Květena Československá. Linaria alpina Mill., na Roháči v Liptovských holích. Věda 10, Praha: 86 – 88. PACLOVÁ, L., 2005: Dva skvosty rastlinstva Tatier. In: TATRY 3/2005. Dvojmesačník Štátnych lesov Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. SLZA Poprad: 16 – 17. Ing. RNDr. Blažena Sedláková, Správa TANAP-u Flóra podhorodského hradného vrchu Podhorodský hradný vrch alebo hrad Tibava sa nachádza v severnej časti obce Podhoroď v okrese Sobrance. Nachádza sa v nadmorskej výške 405 m n. m. nad bývalým kameňolomom. Ide o najvýchodnejší hrad na Slovensku, ktorý bol postavený v 13. storočí, no už v roku 1715 bol úplne zbúraný. V súčasnosti z hradu ostalo iba malé torzo v podobe niekoľkých múrov a vežičky (PLAČEK & BÓNA 2007; NEŠPOR 2003). Mapované územie malo rozlohu približne 1 ha a predstavovalo ho viacero biotopov ako trnkové a lieskové kroviny (Kr 7), ktorými postupne zarastá lúka a pasienok (Lk 3), umelo zalesnený hradný kopec borovicou čiernou (Pinus nigra), borovicou lesnou (Pinus sylvestris) a smrekovcom opadavým (Larix decidua) (X 9), sekundárne zarastajúci opustený kameňolom (Pi 5), kde v spodnej časti preniká nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídel (X 3) s porastami nepôvodných neofytov (X 8) (STANOVÁ & VALACHOVIČ 2002). Lokalita sa nachádza v oblasti Nízkych Beskýd, v celku Beskydské predhorie a podcelku Ublianska pahorkatina. Podklad je tvorený sedimentárnymi horninami (pieskovce, zlepence), miestami vápencovo-dolomitickými horninami. Pôdy sú kambizemné pararendziny. Potencionálnu vegetáciu podľa atlasu krajiny tvorili podhorské bukové lesy. (https:// app.sazp.sk/atlassr). Lokalite venovala pozornosť aj botanická sekcia XXIII. východoslovenského tábora ochrancov prírody (ďalej len VSTOP) pod vedením RNDr. Evy Sitášovej. Na lokalite zaznamenali 106 druhov cievnatých rastlín (SITÁŠOVÁ 2000). Aktuálnou inventarizáciou v roku 2021 sme na lokalite zaznamenali 168 druhov cievnatých rastlín (byliny – 143 druhov, dreviny a kry – 25 druhov ) a 11 druhov machorastov. Pohľad na časť hradného kopca, foto: M. Danilák

CHUS 97/2021 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu Zistili sme o 97 cievnatých rastlín (bylín – 81, drevín – 16) viac ako botanická sekcia v roku 1999 a zaznamenali sme 11 druhov machorastov, ktoré v publikovanom zápise sekcie z roku 1999 chýbajú (SITÁŠOVÁ 2000). Nižší počet zaznamenaných druhov pripisujeme krátkemu mapovaniu lokality počas VSTOP a návštevy lokality iba raz, kým v našom prípade išlo o tri návštevy lokality v rámci vegetačného obdobia (18. 4. 2021, 20. 6. 2021, 25. 7. 2021). V ich zápise chýbali typické jarné heliofyty (Anemone nemorosa, Galanthus nivalis, Hepatica nobilis, Isopyrum thalictroides...) z dôvodu mapovania lokality na prelome júla a augusta. Zaznamenali sme nové nitrofilné druhy, ktoré z roku 1999 chýbajú, čo môže byť výsledkom skládky biologického odpadu pri hradnom kopci miestnymi obyvateľmi. Takisto sme zaznamenali výskyt invázneho druhu pohánkovca japonského (Fallopia japonica) a hviezdnika ročného (Stenactis annua), ktorý je rozšírený po celej lokalite, hlavne na svetlejších miestach. Zaznamenané druhy Machorasty: Thuidium abietina, Flexitrichum flexicaule, Homalothecium lutescens, Hylocomium splendens, Hypnum cupressiforme var. Lacunosum, Plagiomnium undulatum, Pseudoscleropodium purum, Racomitrium canescens, Rhytidiadelphus triquetrus, Syntrichia ruralis, Tortella tortuosa Byliny: Acinos arvensis, Aegopodiumpodagraria, Agrimonia eupatoria, Achillea millefolium agg., Ajuga genevensis, Ajuga reptans, Alyssum alyssoides, Anemone nemorosa, Anthemis tinctoria, Anthriscus sylvestris, Anthyllis vulnelaria, Arabis hirsuta, Arrhenatherum elatius, Armoracia rusticana, Artemisia vulgaris, Asarum europaeum, Asperula cynanchica, Asplenium ruta-muraria, Asplenium trichomanes, Astragalus glycyphyllos, Bellis perenis, Betonica officinalis, Brachypodium sylvaticum, Briza media, Bromus hordeaceus, Calamagrostis epigejos, Campanula patula, Campanula persicifolia, Campanula trachelium, Cardaminopsis arenosa, Carex digitata, Carexmuricata, Carex pilosa, Carex sylvatica, Carum carvi, Centaurea jacea, Clematis vitalba, Clinopodium vulgare, Convolvulus arvensis, Coronilla vaMapa inventarizovaného územia, autor: M. Bača

20 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu ria, Corydalis solida, Crepis bienis, Cruciata glabra, Cychorium intybus, Cynanchum vincetoxicum, Cystopteris fragilis, Dactylis glomerata agg., Dianthus carthusianorum, Dryopteris filix-mas, Echium vulgare, Elymus repens, Epilobium montanum, Erigeron canadensis, Euphorbia cyparissias, Fallopia japonica, Festuca pseudodalmatica, Fragaria vesca, Galanthus nivalis, Galeopsis pubescens, Galium aparine, Galium mollugo agg., Galium odoratum, Genista pilosa, Geranium disectum, Geranium pusilum, Geranium robertianum, Geum urbanum, Glechoma hederaceae, Hepatica nobilis, Hieracium bauhinii, Hieracium murorum, Hylotelephium maximum, Hypericum montanum, Hypericum perforatum, Chaerophyllum aromaticum, Chelidonium majus, Chenopodium album, Isopyrum thalictroides, Knautia arvensis, Lactuca serriola, Lamium album, Lavatera thuringiaca, Leucanthemum vulgare, Linum catharticum, Lolium perenne, Lotus corniculatus, Medicago falcata, Melampyrum nemorosum, Melica nutans, Moeringia trinervia, Mycelis muralis, Myosotis sylvatica, Origanum vulgare, Orobanche sp., Papaver rhoeas, Phleum pratense, Pimpinella saxifraga, Plantago lanceolata, Plantago major, Plantago media, Poa angustifolia, Poa annua, Poa nemoralis, Polygala comosa, Polygonatum odoratum, Polypodium vulgare, Potentilla recta, Primula veris, Pulmonaria obscura, Ranunculus auricomus agg., Ranunculus polyanthemos, Ranunculus repens, Rhinanthus minor, Rubus fruticosus, Rubus idaeus, Rumex acetosa, Salvia pratensis, Salvia verticilata, Sanicula europaea, Sanguisorba minor, Scabiosa ochroleuca, Sedum sexangulare, Senecio germanicus, Silene nemoralis, Silene vulgaris, Stachys sylvatica, Stellaria graminea, Stenactis annua, Taraxacum officinale agg., Teucrium chamaedrys, Teucriummontanum, Thymus pulegioides, Trifolium montanum, Trifolium pratense, Trifolium repens, Trisetum flavescens, Urtica dioica, Valeriana officinalis, Verbascum austriacum, Veronica austriaca, Veronica chamaedrys, Viola arvensis Dreviny: Acer campestre, Acer pseudoplatanus, Betula pendula, Carpinus betulus, Cerasus avium, Coryllus avellana, Crataegus sp., Euonymus europaeus, Fagus sylvatica, Frangula alnus, Grossularia uva-crispa, Juglans regia, Larix decidua, Ligustrum vulgare, Pinus nigra, Pinus sylvestris, Prunus spinosa, Pyrus communis, Quercus petraea, Rosa canina agg., Salix caprea, Sambucus nigra, Swida sanguinea, Ulmus glabra, Ulmus minor. Za pomoc pri klasifikácií niektorých druhov cievnatých rastlín ďakujem doc. Judite Kochjarovej a prof. Karolovi Ujházymu a za určenie machorastov Dr. Pavlovi Širkovi. Použitá literatúra a elektronické zdroje MARHOLD, K. & HINDÁK, F., 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: Veda, 1998. 688 s. NEŠPOR, J., 2003: Za tajomstvami zrúcanín. Zrúcaniny východného Slovenska. Bratislava: Vydavateľstvo Gu100. 159 s. PLAČEK, M. & BÓNA, M., 2007: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: SLOVART SITAŠOVÁ, E., 2000: Správa o činnosti botanickej sekcie: 27–33. In: Konečná, E. & Murín, M. (eds.), XXIII. Východoslovenský tábor ochrancov prírody. Prehľad odborných výsledkov. SZOPK a Krajský úrad v Košiciach, obor ŽP, 40 s. STANOVÁ, V. & VALACHOVIČ, M., 2002: Katalóg Biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie. Bratislava. 225 s. https://app.sazp.sk/atlassr Bc. Martin Danilák, Lesnícka fakulta TUZVO Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis), typický jarný heliofyt hradného kopca, foto: M. Danilák

RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx