Chránené územia Slovenska 97

CHUS 97/2021 39 Starostlivosť o prírodu a krajinu môže po ukončení prác zvýšiť fitness pre jedincov populácie belorítok, pretože zateplené budovy pôsobia ako nové a pre belorítky sú atraktívnejšie ako nezateplené budovy. Zlepšujú aj hniezdne možnosti pre belorítky, pretože rozširujú priestor nad oknami, ktorý môžu využiť na lepšie uchytenie svojich hniezd. Všetky vymenované stavebné a rekonštrukčné zásahy na blokoch mohli v rozhodujúcej miere negatívne ovplyvniť belorítky a zapríčiniť ich výrazný úbytok v Košiciach. Dá sa predpokladať, že stavebné a rekonštrukčné práce podobného charakteru ako na sídliskách Luník I – VIII prebehli aj na iných sídliskách, aj keď v iných častiachmesta archívne dokumenty v tomto smere neboli študované. Empirická skúsenosť naznačuje, že k rekonštrukčným stavebným zásahom obdobného charakteru dochádzalo a priebežne dochádza v celej zastavanej časti mesta. Vychádzame z predpokladu, že realizátori stavebných a rekonštrukčných prác rešpektovali zákon o ochrane prírody a krajiny a stavebné práce vykonávali mimo hniezdneho obdobia (svedčia o tom aj záznamy o termínoch rekonštrukcií v archíve). Zásah sa však aj v takomto prípade dotkol priamo aj hniezd belorítok, ktoré boli pri každom väčšom rekonštrukčnom zásahu s veľkou pravdepodobnosťou odstránené, pretože charakter týchto prác (výmena okien, oprava balkónov či lodžií, maľovanie stien bloku, výmena omietky a pod.) nie je zlučiteľný so zachovaním hniezd na budove. Niekde sa však uplatnil zrejme negatívny dopad Alleeho efektu vo svojej terminálnej demografickej forme a k obnoveniu populácie belorítok po jednorazovom či opakovanom odstránení ich hniezd tu už nedošlo. Nespomínali sme iné možné antropické faktory, ako je negatívny vzťah časti obyvateľstva k belorítkam, ktorý sa prejavuje odstránením hniezd, snahou zabraňovať belorítkam v stavbe hniezda, prípadne dožadovaním sa správcu budovy, aby odstránil hniezda, ktoré vadia obyvateľom bokov. Takéto správanie sa ľudí je úplne pochopiteľné, pretože trus belorítok môže znečisťovať ich okná, balkóny, lodžie, niektorým ľuďom môže vadiť hlas belorítok alebo ich poletovanie okolo bloku. Naše úzke spolužitie s prírodou bolo narušené už dávno v minulosti, nie je to len záležitosť posledných desaťročí. Našťastie sa ešte stále stretávame aj s ľuďmi, ktorí hniezdenie belorítok na svojich oknách vítajú. Opatrenia na zamedzenie negatívnych externalít hniezdenia belorítok na oknách a lodžiách obytných budov existujú a sú známe (napr. nainštalovať podložku pod hniezdo zachytávajúce trus, prípadne jej čistenie) a pri dávke ochoty zo strany obyvateľov bytu sú tieto opatrenia realizovateľné. Spolužitie ľudí s belorítkami okrem pocitu spolupatričnosti s prírodou môže prinášať ľuďom aj pozitívne benefity, ako napr. lov nepríjemného hmyzu, ktorým sa belorítky živia. Zjednodušene možno konštatovať, že v 80. rokoch minulého storočia v Košiciach vo vzájomnej konkurencii vyhrávali belorítky nad človekom. Druh vtedy prežíval svoj skutočný populačný vrchol. Že tomu bolo skutočne tak, o tom svedčí aj práca A. Mošanského (MOŠANSKÝ 1982), podľa ktorej bol odhadovaný počet belorítok v Košiciach v druhej polovici 70. rokoch minulého storočia takmer o polovicu nižší ako v roku 1984. Belorítky boli vtedy rozšírené po celom meste súvisle, tvorili jednu súvislú populáciu, ktorej fitness bol dobrý, podmienky na hniezdenie mali vhodné, obsaZatepľovanie bloku na sídlisku Nad Jazerom v Košiciach, rok 2017. Zatepľovanie blokov predstavuje pre belorítky na jednej strane hrozbu, lebo ich hniezdiská pri týchto prácach zanikajú, súčasne pre nich znamená aj istú príležitosť, pretože na zateplených blokoch sa im lepšie stavajú hniezda, ako na nezateplených. Foto: S. Pačenovský

RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx