Chránené územia Slovenska 97

40 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu dzovali nové hniezdiská, využívajúc rozvoj mesta a budovanie nových sídlisk a ich početnosť narastala. Neskôr sa karta obrátila, podmienky sa zmenili a dnes jednoznačne v tomto type „kompetičného“ vzťahu ťahajú za kratší koniec po všetkých stránkach belorítky. Je tomu tak od čias už spomínaného bodu zlomu, ktorý nastal niekedy tesne pred rokom 1996, kedy už nárast populácie ďalej nepokračoval a úbytok populácie bol zreteľný. Stručne sa dotknem aj ostatných možných príčin úbytku košickej populácie belorítok. Príčiny súvisiace s počasím a zmenami klímy sú aktuálne, pretože sa spomínajú aj v globálnom meradle ako jedna z možných príčin ohrozenia druhu, a to najmä nepriaznivé počasie, ktoré môže ovplyvňovať úspešnosť hniezdenia, aj početnosť belorítok ako takú, najmä v súvislosti s nepriazňou počasia počas migrácie (BIRDLIFE INTERNATIONAL 2021). Medziročnú fluktuáciu početnosti spôsobujú výkyvy počasia aj podľa iných zdrojov (DARAKCHIEV & FOURAGE 1997). Výkyvy počasia sú asi aj najzávažnejšou príčinou ohrozenia druhu, vyplývajúcou z pravidelných diaľkových migračných presunov belorítok. Belorítky k stavbe svojich hniezd potrebujú blato, ktoré je v dlhších suchých obdobiach bez zrážok prakticky nedostupné. Občasný nepriaznivý dopad tohto faktoru na priebeh hniezdenia belorítok bol pozorovaný aj v podmienkach Košíc. Prejavovalo sa to posunom hniezdenia v prípade nedostatku zrážok v jarnom období, čo mohlo ovplyvniť aj hniezdnu úspešnosť v danej sezóne. Podrobnejšie vyhodnotenie dopadu tohto faktoru však nebolo realizované. Predačný tlak by prichádzal do úvahy zo strany sokola myšiara, ktorý je v Košiciach veľmi rozšíreným druhom. Pre dospelú belorítku sokol myšiar nepredstavuje nebezpečie, pretože tento druh sokola preferuje inú korisť a belorítka je príliš dobrým letcom na to, aby ju sokol myšiar reálne mohol ohroziť. Avšak vo viacerých častiach Košíc boli pozorované pokusy sokolov myšiarov uloviť mláďatá belorítok v hniezdach. Je možné, že na niektorých hniezdiskách sa belorítky snažili vyhnúť takýmto predačným pokusom sokola myšiara umiestňovaním svojich hniezd v rámci bloku do vyšších poschodí, kde sa zdal byť predačný tlak sokolov na mláďatá belorítok menší. Skutočný vplyv predátorov, ktorí sa špecializujú na lov vtákov (sokol lastovičiar, sokol sťahovavý, jastrab krahulec, jastrab veľký), na mestskú populáciu belorítok nepovažujem za významný pre limitovaný výskyt týchto vtákov v Košiciach, kam sa dostávajú len výnimočne, najmä do okrajových častí mesta. V Poľsku bola uvádzaná ako príčina úbytku belorítok kompetícia o hniezdiská s vrabcom domovým (DARAKCHIEV & FOURAGE 1997). V Košiciach početnosť vrabcov domových od konca 90. rokov minulého storočia výrazne poklesla, ako to naznačujú poznatky autora, založené na pravidelnom monitoringu populácie vtáctva v Košiciach, ktoré prebieha od roku 1993 každoročne do súčasnosti. Odvtedy je jeho početnosť stále nízka, takže takáto kompetícia ako faktor reálne ohrozujúcu populáciu belorítok v súčasnom období v Košiciach nemá opodstatnenie. Oproti 80. rokom minulého storočia výrazne ubudol aj počet hniezd belorítok okupovaných vrabcami. Na rozdiel od nízkej početnosti vrabca domového sa početnosť dážďovníka v Košiciach za posledných asi 30 rokov niekoľkonásobne zvýšila, dalo by sa uvažovať o istej kompetícii o hniezdiská, resp. o priestor obývaný na panelových sídliskách Príklad hniezda belorítky postavenom nad oknom zatepleného domu. Sídlisko Nad Jazerom, júl 2017. Obyvateľ bytu si zabezpečil aj podložku proti znečisťovaniu okna trusom belorítok. Foto: S. Pačenovský

RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx