CHUS 97/2021 41 Starostlivosť o prírodu a krajinu s dážďovníkmi. Namieste by bola aj obava o možnú potravnú konkurenciu v prípade dážďovníkov. Tento kompetičný vzťah si však vyžaduje viac pozornosti do budúcnosti a jeho podrobnejšie hodnotenie presahuje rámec tohto príspevku a bude hodnotené na inom mieste. Dá sa však predpokladať, že zvyšovanie početnosti dážďovníkov, prebiehajúce v Košiciach najmä na panelových sídliskách od 80. rokov minulého storočia až po súčasnosť, je faktorom, ktorý do istej miery môže mať negatívny vplyv na plošnú distribúciu belorítok v meste, aj keď k ich úplnému vymiznutiu zrejme vplyvom tohto faktoru nedochádza. Príkladom vysokého vplyvu priestorovej kompetície belorítka – dážďovník, môžu byť sídliská Nad jazerom a Krásna, ktoré má v porovnaní s inými sídliskami, na ktorých stále hniezdia belorítky (Luník I – V, Dargovských hrdinov, KVP a najmä Ťahanovce), nižšie početné stavy dážďovníkov a naopak, pomerne vysokú početnosť belorítok. Možným faktorom ohrozenia by mohol byť aj nedostatok potravy. Belorítka sa živí lietajúcimhmyzom, ktorý loví vo väčších výškach (DARAKCHIEV & FOURAGE 1997) a tento zdroj potravy môže byť limitovaný napr. aj znečistením ovzdušia, ktoré sa na Slovensku oproti stavu spred niekoľkých desaťročí zlepšuje. Preto nepredpokladám, že by v tomto spočíval hlavný dôvod úbytku belorítok v Košiciach. Kvalita ovzdušia je iste dôležitá aj pre belorítky, ktoré lovia potravu ďalej od najviac znečistených častí mesta v centre, kde bývajú stále zisťované určité koncentrácie PM10, ako to naznačujú meracie zariadenia v centre mesta. Lovia najmä vo väčších výškach, nad zalesnenými oblasťami alebo nad vodami (Hornád, jazero na sídlisku Nad jazerom), kde znečistenie zrejme nie je tak významné a kde sa koncentruje aj viac hmyzu. Trendy belorítok vo svete V niektorých európskych krajinách sa okrem medziročných fluktuácií početnosti spojených s nepriaznivým počasím uvádzali negatívne trendy u belorítok už pred rokom 2000, napr. vo Fínsku, Švédsku, Dánsku a severnom Nemecku v rokoch 1970 – 1990. Aj v Holandsku došlo v 90. rokoch minulého storočia k výraznému úbytku oproti 60. rokom a populácia v 90. rokoch tvorila len 35 % populácie z roku 1965. V Bruseli zaznamenali úbytok medzi rokmi 1982 a 1992 o 75 %. Naopak, v niektorých mestách v Anglicku vrátane Londýna bol v roku 1990 pozorovaný nárast populácie, podobne aj v Berlíne medzi rokmi 1979 a 1983 – 84 až o 36 % (DARAKCHIEV & FOURAGE 1997). Podľa novších zdrojov sa charakterizuje celosvetová populácia belorítok ako klesajúca s lokálnymi a regionálnymi fluktuáciami (DEL HOYO et al. 2004) a v Európe ukazujú trendy medzi rokmi 1980 a 2013, že populácia prekonala mierny úbytok (BIRDLIFE INTERNATIONAL 2021). Záver Oproti rokom 1983 – 1984, kedy bola populácia belorítok v Košiciach na svojom vrchole a tvorila viac ako 6 000 párov, bol v rokoch 2013 – 2016 zaznamenaný úbytok až o 90,3 %, pretože celá populácia belorítok v Košiciach pozostávala len asi zo 600, maximálne 650 párov. Úbytok sa prejavil aj plošne. Rozšírenie belorítok po roku 2010 sa obmedzovalo len na niekoľko novších a starších panelových sídlisk, v iných častiach mesta chýbali úplne, resp. tu prežívali len ojedinelé malé kolónie, zložené z niekoľkých párov. V 80. rokoch minulého storočia osídľovali celú zastavanú časť mesta vrátane všetkých mestských častí. V mnohých častiach mesta s početnými hniezdiacimi populáciami belorítok z 80. rokov tieto populácie dávno zanikli a vôbec sa neobnovili. Nie všetci obyvatelia zateplených blokov chcú mať na okne hniezdo belorítky, o čom svedčí aj toto opatrenie na odplašenie belorítok. Sídlisko Nad Jazerom, júl 2017. Foto: S. Pačenovský
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx