38 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu dzi príčinami lokálnymi a globálnymi, pretože ide o diaľkového migranta, zimujúceho v tropickej Afrike. Do úvahy prichádzajú aj príčiny klimatické, vplyv počasia, potravné faktory, predačný tlak, kompetícia s inými druhmi, napr. s dážďovníkom, ale predovšetkým si treba všímať antropické faktory, ktoré sú pre populáciu tohto vtáčieho druhu svojimi ekologickými väzbami úzko naviazanými na človeka (hniezdenie na obytných budovách, často na oknách, balkónoch a lodžiách bytov, teda v tesnom susedstve ľudí) asi najdôležitejšie. Z dostupných zdrojov, konkrétne z archívu Stavebného bytového družstva II v Košiciach, ktoré spravuje údaje týkajúce sa celej mestskej časti Západ (zahŕňa aj sídliská Luník I – VIII, zohrávajúce dôležitú úlohu v priestorovej distribúcii belorítok) sa analyzovali možné antropické vplyvy na populáciu belorítok v období od 90. rokov minulého storočia približne do roku 2000. V rokoch 1983 – 1984 na tomto sídlisku hniezdila značná časť populácie belorítok a hniezdili tu pomerne početne ešte aj v roku 1996. Odhliadnuc od známych prirodzených faktorov, akými sú starnutie budovy a hniezdnej kolónie (Je známe, že napr. staré,„ošumelé“ bloky sú pre belorítky menej atraktívnym hniezdiskom ako nové panelové bloky sviežich farieb.), ako aj negatívne pôsobenie hniezdnych parazitov, ktoré najmä v starších hniezdach znepríjemňujú život belorítkam, je potrebné pátrať najmä po takých udalostiach, ktoré mohli mať v danomobdobí priamy dopad na úspešnosť hniezdenia, resp. na samotnú prítomnosť belorítok na budovách. V záznamoch Stavebného bytového družstva II sa v rokoch 1996 – 2001 eviduje až 184 opráv (špárovanie bloku, maľovanie fasády, oprava balkónov či lodžií, tmelenie škár bytov a okien, výmena balkónových zábradlí) a iných stavebných prác, ktoré potenciálne mohli znamenať dočasné alebo trvalé znemožnenie hniezdenia belorítok na danom bloku. Ak sa nejaké hniezda nachádzali na budove, tieto museli byť odstránené. Na základe prehľadu stavebných rekonštrukčných zásahov v priebehu krátkeho časového obdobia (5 rokov) a obmedzenej časti mesta (23 ulíc) možno predpokladať, že stavebné zásahy takéhoto typu sa nevyhli v rámci sídliska Luník I – VIII ani jednej ulici. Tiež sa dá predpokladať, aj keď exaktné materiály neboli študované, že za približne 30 ročné sledované obdobie (1983 – 2016) podobným typom rekonštrukcie prešiel pravdepodobne každý obytný blok v meste. Istou indikáciou, že tomu mohlo byť skutočne tak, je aj vlastná skúsenosť autora, ktorý prežil väčšinu svojho života (1970 – 2017) v panelovom bloku na jednom z košických sídlisk a zažil niekoľko podobne zameraných zásahov s významným dopadom na celú fasádu budovy vrátane okien a lodžií. Dopad týchto činností na populáciu belorítok bol zrejme devastačný. Po každej stavebnej činnosti, ktorá znamenala zásah do fasády budovy, boli s veľkou pravdepodobnosťou všetky hniezda belorítok odstránené a subpopulácia hniezdiaca na danej budove zrejme zanikla alebo sa presťahovala na iné budovy. Kontinuálne prebiehajúce rekonštrukčné práce na blokoch (podľa záznamov z archívu tieto práce prebiehali nárazovo a väčšinou súčasne) zrejme značne sťažili belorítkam nájsť si také budovy, na ktorých bol kľud a kde nedochádzalo k likvidácii hniezd kvôli rekonštrukčným prácam. Po roku 2000 začali postupne prebiehať zatepľovania blokov, ktoré mali podobný negatívny dopad na populácie belorítok ako uvedené stavebné práce. Rozdiel bol v tom, že zateplená budova Hniezdo belorítky umiestnené netypicky na balkóne na sídlisku Nad Jazerom, rok 2017. Podobné umiestnenia hniezd, na balkónoch a lodžiách boli časté v 80. rokoch minulého storočia, ale v súčasnosti sú zriedkavé. Foto: S. Pačenovský
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx