CHUS 97/2021 37 Starostlivosť o prírodu a krajinu dosiahne kritickú veľkosť, ktorá je nutná k prežitiu populácie ako celku. Ak klesne veľkosť populácie pod túto prahovú hodnotu, populačný rast sa stáva negatívnym, teda dôjde k prudkému úbytku a zrúti sa celá populácia (vrátane všetkých sub-populácií). Populácie organizmov prejavujúcich Alleho efekt majú prudší priebeh poklesu svojej demografickej krivky po dosiahnutí kritického bodu zlomu, ako organizmy nevytvárajúce početné kolónie (a nepodliehajúce Alleho efektu), ktoré majú priebeh demografickej krivky miernejší. Kritický bod zlomu bol dosiahnutý pravdepodobne niekedy pred rokom 1996 (obr. 1), kedy už bol úbytok košických subpopulácií belorítok nezvratný. Našťastie tento úbytok nebol terminálny, teda neviedol k úplnému zániku populácie, ale jej časť dokázala prežiť v nových, lepších podmienkach novopostavených sídlisk. V roku 1996 to bolo sídlisko KVP, kam sa značná časť populácie belorítok presídlila aj zo starších, zanikajúcich hniezdnych kolónií na sídlisku Luník I – IV, ktoré ešte nejaký čas prosperovali, ale neskôr, po roku 2000 takmer úplne zanikli. V roku 2013 – 2016 to bolo najmä sídlisko Ťahanovce, kde ešte populácie belorítok pretrvávali, ale na viacerých ďalších sídliskách (Nad Jazerom, KVP) sa dokázali zvyškové subpopulácie belorítok prispôsobiť na nové podmienky, prinášajúce lepší individuálny fitness v podobe nových obytných blokov, ktoré sú pre belorítky atraktívnejšie ako tie staršie, ako aj na iné faktory, ktoré nie celkom dobre poznáme (napr. výdatné zdroje potravy, menší tlak na likvidáciu hniezd belorítok, napr. na schodiskových oknách, lepšie možnosti umiestnenia hniezd na zateplených blokoch, možno aj menšia kompetícia s dážďovníkmi v niektorých lokalitách. V 30. a 40. rokoch minulého storočia výskum Wardera C. Alleeho naznačoval, že individuálny fitness (alebo jeho komponenty) môžu byť v pozitívnom vzťahu s populačnou hladinou alebo denzitou (napr. ALLEE 1931). Dnes sa poukazuje na Alleeho efekt ako na pojem, ktorý naznačuje, že prítomnosť jedincov spoločného druhu môže mať pozitívne dynamické dopady a dokonca môže zabrániť vyhynutiu populácie. Pojem Alleho efekt sa začal častejšie používať až po roku 2000. Najvýznamnejšou prácou v súvislosti s vysvetlením pojmov a širších súvislostí tohto javu je práca autorov COURCHAMP et al. (2008). Alleeho efekt sa v odbornej literatúre spomína v poslednom období najmä u cicavcov, z vtákov bol popísaný u spoločensky sa vyskytujúcich druhov, vytvárajúcich veľké kŕdle, napr. u severoamerického červenáka domového (Carpodacus mexicanus) (VEILT & LEWIS 1996), u austrálskeho spevavca chrastiara škvrnitého (Chthonicola sagittata) (GARDNER 2004), u troch ohrozených druhov bahniakov migrujúcich na veľké vzdialenosti, aj u niektorých spoločensky sa vyskytujúcich druhov papagájov v Austrálii (CRATES et al. 2017). Ukazuje sa, že téma Alleho efektu je veľmi dôležitá aj z ekologického hľadiska, vďaka devastácii životného prostredia a nasledovného dôrazu kladeného na ochranu ohrozených populácií. Alleeho efekt môže vyvolávať celý rad mechanizmov (COURCHAMP et al. 2008). Môže to byť napr. potreba nájsť si partnera pre párenie, keď pri malej populácii je úspešné nachádzanie partnera pre vyvedenie mláďat náročné a schopnosť rozmnožovania sa zväčšuje s veľkosťou populácie. Podobne sa môže zdatnosť jedincov zvyšovať aj s veľkosťou populácie pri ochrane pred predátormi alebo pri vzájomnej spolupráci pri prispôsobovaní svojho životného prostredia. Keď sa zamýšľame nad hlavnými príčinami, ktoré spôsobili tak negatívny trend populácie košických belorítok, je potrebné rozlišovať meHniezdo belorítky na nezateplenom bloku na sídlisku Nad Jazerom, Košice, rok 2017
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx