CHUS 97/2021 73 Zamerané na verejnosť aj sukulentné rozchodníky, skalničník guľkovitý, z ďalších druhov sa tu vyskytujú napr. hrdobarka horská, dúška panónska, devätorník veľkokvetý, guľôčka bodkovaná. Vzácnymi druhmi v území sú poniklece – poniklec veľkokvetý, poniklec prostredný, ktoré už skoro na jar upútavajú pozornosť svojimi fialovými kvetmi, po odkvitnutí hlávkovitým súplodím nažiek na predĺženej stonke. Na hranici lesných a xerotermných porastov sa miestami vyskytujú jedince bukov s nízkym, rôzne pokrúteným tvarom, ktoré vznikli vďaka nepriaznivým poveternostným podmienkam. Lesné spoločenstvá Baborskej tvoria na západne orientovaných svahoch vápnomilné bukové lesy, v ktorých môžeme nájsť napr. prilbovku bielu, ostricu bielu, prilbicu žltú, na severne orientovaných svahoch sa vyskytujú kvetnaté bukové lesy so zubačkou cibuľkonosnou a v extrémnejších podmienkach na svahových sutinách nájdeme lipovo-javorové sutinové lesy. Odhaduje sa, že na území Malých Karpát je okrem viac ako 300 jaskýň aj niekoľko stoviek závrtov, ktoré komunikujú s krasovým podložím. Na plošine Baborská (lokalita Amon) sa nachádza v Plaveckom krase najpočetnejšie zoskupenie závrtov vo výške 550 m n. m. Ich hlavná línia je takmer v „línii“ najbližších žľabových koncov Suchej, resp. Mokrej doliny. Geomorfológ a geológ Branislav Šmída ich tu zmapoval 12. Najväčším z nich je závrt číslo 2 s priemerom až 20 m a hĺbkou okolo 5 m. Na jeho dne sa nachádzajú ešte dve dcérske depresie s aktívnymi prepadmi do podzemia. Závrty veľakrát obsahujú aj tzv. ronovú ryhu, ktorá odvádza pri zvýšených atmosférických zrážkach vodu z plošiny do závrtu. Jedna z tabúľ informuje aj o významnej archeologickej lokalite na Pohanskej. Opevnené hradisko na kopci Pohanská pri Plaveckom Podhradí je jednou z najznámejších lokalít z mladšej doby železnej na Slovensku. V rokoch 1968 – 1971 tu prebehol archeologický výskum pod vedením Dr. Jozefa Paulíka zo Slovenského národného múzea – Archeologického múzea v Bratislave. Osídlenie tejto lokality je doložené od obdobia mladšej a neskorej doby bronzovej (13. až 9. storočie pred n. l.), kedy tu sídlil ľud tzv. velatickej a neskôr podolskej kultúry. Tí po sebe zanechali množstvo nálezov z keramiky, bronzové nástroje a zbrane, ako aj doklady remeselníckej výroby v podobe pozostatkov po metalurgii farebných kovov. V tomto období bol vrchol kopca – jeho akropola, opevnený valom z hliny, dreva a kameňa. O niekoľko storočí neskôr, začiatkom 2. storočia pred n. l., bola Pohanská opäť osídlená. Usadili sa tu Kelti, patriaci do kmeňa Bójov, ktorí tu vybudovali opevnenie tvoriace areál s rozlohou 49 hektárov. Pohanská sa stala dôležitým výrobným centrom železiarskej a kováčskej výroby. Dokladom toho je množstvo ojedinelých, ako aj hromadných nálezov remeselníckych a poľnohospodárskych nástrojov a iných výrobkov zo železa. Dokladom prítomnosti vojenskej zložky keltskej spoločnosti sú nálezy militárií v podobe kopijí, mečov a ich fragmentov, ostrôh a súčastí konského postroja. Okrem toho sa tu nachádza aj množstvo typickej keltskej keramiky. Keltské osídlenie hradiska zaniká niekedy okolo roku 100 pred n. l. Neskôr v stredoveku tu bol postavený kláštor, ktorého ruiny sú viditeľné dodnes. Ten bol vyplienený bratríkmi počas husitských vojen v 15. storočí. Veríme, že príspevok bol vhodnou „ochutnávkou“ na návštevu tohto vskutku zaujímavého územia, pretkaného živou či neživou prírodou, ale aj tajomnými pozostatkami našej histórie. RNDr. Alexander Lačný, PhD. Správa CHKOMalé Karpaty Zdroj: Náučné tabule NCH Plavecký kras Foto: Archív Správy CHKOMalé Karpaty
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx