CHUS 97/2021 29 Starostlivosť o prírodu a krajinu Okrem rýb boli zastúpené tiež invázny druh lastúrnika – škľabka ázijská (Sinanodonta woodiana) a z kôrovcov bol početne zastúpený rak pruhovaný (Orconectes limosus). Škľabka ázijská (Sinanodonta woodiana) je rovnako častým druhom lastúrnika v sledovanom území a inváznym druhom vzbudzujúcim obavy Slovenskej republiky (v zmysle nariadenia vlády SR č. 449/2019 Z. z.). Do Európy bol tento druh zavlečený pri introdukcii východoázijských druhov rýb, vo forme glochídií prichytených pravdepodobne na žiabrach amura, tolstolobika, hrúzovca či ďalších druhov (ČEJKA 2004). Druh uprednostňuje vody s bahnitým dnom, často pomerne eutrofizované. Jej dopady na ekosystémy nie sú celkom preskúmané, nemožno však vylúčiť jej vplyv na pôvodnú ichtyofaunu, keďže larvy (glochídie) sa prichytávajú na žiabre rýb, ktoré sú ich hostiteľom. Rak pruhovaný (Orconectes limosus) sa vyskytoval rovnomerne v kalužiach na celom území zdrže v počte desiatok až stoviek jedincov. Tento druh raka pochádza z východného pobrežia Severnej Ameriky a do Európy bol umele vysadený ako náhrada za račím morom zdecimovanú pôvodnú populáciu rakov. Je prvým nepôvodným druhom raka, ktorý bol introdukovaný do Európy (JANSKÝ, KAUTMAN 2007). Podľa dostupných zdrojov sa na Slovensko aktívne rozšíril z Maďarska proti prúdu Dunaja. Je dobre prispôsobený životu v tečúcich i stojatých vodách, je nenáročný na kvalitu vody, znáša i pomerne silné znečistenie vôd. Oproti domácim druhom sa lepšie vyrovnáva so zmenami prostredia a na rozdiel od našich pôvodných rakov je rezistentný voči račiemu moru (Aphanomyces astaci). Predstavuje tak pomerne vážnu hrozbu pre pôvodné druhy rakov, a to nielen ako výrazný konkurent, ale aj ako potenciálny vektor nákazy. Na území Slovenska sa okrem raka pruhovaného, ktorý bol u nás zistený v roku 2007, uvádza výskyt ďalších dvoch inváznych rakov pôvodom z Ameriky – raka signálneho (Pacifastacus leniusculus), zistený bol v roku 2006, a raka „mramorového“ (Procambarus sp.), ktorý bol zistený v roku 2010 (JANSKÝ, MUTKOVIČ 2010). Záver Hromadné uviaznutie ani úhyn pôvodných druhov rýb v území neboli zaznamenané, čo poukazuje na správnosť postupu vodohospodárov pri mimoriadnej manipulácii s vodnou hladinou, t. j. vhodné načasovanie (mimo obdobia rozmnožovania rýb) a pozvoľný pokles vodnej hladiny, na ktorý stihla väčšina pôvodných druhov rýb včas zareagovať a uniknúť do hlbšej vody. Uviaznutie pôvodných druhov rýb sme zaznamenali iba v menšom počte a ich záchranný odlov bolo možné zvládnuť dostupnými kapacitami. Tieto ryby boli následne transportované do hlbšej vody. Ako už bolo spomenuté, v čase nášho monitoringu Hrušovskej zdrže sme počas poklesu hladiny vody zaznamenali výskyt viacerých inváznych druhov. Nakladanie s odchytenými inváznymi druhmi živočíchov bolo preto potrebné zabezpečiť v súlade s platnou legislatívou, t. j. v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov. Zvýšenou aktivitou v území v čase, keď toto bolo relatívne zraniteľné, sme okrem získania cenných údajov o výskyte vodnej fauny, pomohli predísť škodám na rybách, usmernili sme tiež verejnosť v oblasti nakladania s inváznymi druhmi živočíchov a časť odchytených inváznych druhov sme poskytli ako potravu pre zranené živočíchy do rehabilitačnej stanice. Osobitným prínosom bolo získanie praktických poznatkov o dopadoch vyvolaných hydrologických zmien na chránené územia, ktoré budeme môcť zužitkovať v prospech nastavenia ich vhodného manažmentu. Oceňujeme tiež dobrú spoluprácu so Slovenským rybárskym zväzom, Vodohospodárskou výstavbou, š. p., Poriečnym oddelením Policajného zboru i verejnosťou, ktorí ochotne pomáhali identifikovať problematické miesta v cieľovom území a poskytli cenné informácie.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx