98 CHUS 97/2021 Zo sveta Program UNESCO MAB, pôvodne zameraný na výskum „v laboratóriách udržateľného života“, tento rok oslavuje 50 rokov od svojho vzniku. Rozsiahla kampaň, nesúca sa v duchu tohto výnimočného výročia, zarezonovala aj na 41. generálnej konferencii UNESCO, ktorá sa uskutočnila v prvej polovici novembra 2021. Patrónkou kampane, nesúcej posolstvo programu, sa stala Dr. Jane Goodal, ktorá vďaka svojej celoživotnej výskumnej práci reprezentuje hlavné myšlienky Programu UNESCO MAB. Nové prístupy v riadení územia – participatívny manažment Jedinečnosť BR spočíva v ich participatívnom riadení, na ktorom sa podieľajú zainteresované strany z regiónu. Zástupcovia samospráv, výskumných a vzdelávacích inštitúcií, vlastníci a obhospodarovatelia pozemkov BR a ďalšie subjekty majú priestor vyjadriť svoj názor a uplatniť silu svojho hlasu v rámci koordinačnej rady. Táto platforma napomáha efektívne napĺňať víziu územia. Aktívna funkčná koordinačná rada v kombinácii s dobre nastaveným manažmentovým plánovaním, prihliadajúcim na zonáciu územia (jadrová, nárazníková a prechodová zóna), by tak mala plniť ciele UNESCO v zmysle aktuálneho Limského akčného plánu, ktorý je nastavený do roku 2025. Biosférické rezervácie a ich úloha v kontexte plnenia Agendy 2030 UNESCO zohráva pri implementácii Agendy 2030 kľúčovú úlohu. Jeho multidisciplinárny prístup vytvára z BR vlajkové lode tejto globálnej stratégie. Prioritné oblasti zhrnuté do 17 strategických cieľov (SDG) tak rezonujú v politikách BR v rámci celého sveta. Koniec hladu, kvalita zdravia a života, kvalitné vzdelávanie, čistá voda a hygiena, dostupná a čistá energia, ochrana klímy či život na pevnine implementujú pod gesciou Štátnej ochrany prírody SR aj štyri BR na Slovensku. BR Slovenský kras, Tatry, Poľana, Východné Karpaty opakovane reflektujú na propagačnú kampaň UNESCO s názvom ProudToShare. Vypracovávajú štúdie implementácie vybraných cieľov SDG a tvoria krátke videá, predstavujúce hlavných aktérov z regiónu, ktorí pomáhajú pri napĺňaní Agendy 2030. Aj napriek ich dôležitej úlohe bojujú BR na Slovenku o svoju pozíciu na národnej úrovni. Chýba imnáležité uznanie, legislatívna a finančná podpora. Pre posilnenie ich slabého statusu preto Štátna ochrana prírody SR spoločne s Ekonomickou fakultou UMB v Banskej Bystrici a Ústavom krajinnej ekológie SAV realizuje v BR Slovenský kras, Tatry, Východné Karpaty a Poľana projekt Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií, podporený schémou APVV. Zámerom projektu je vytvoriť návrh udržateľného inštitucionálneho, finančného a legislatívneho modelu fungovania BR v podmienkach Slovenskej republiky a posunúť ich ďalej vo vývoji svetového trendu manažovania týchto území. Na základe technických smerníc prijatých Medzinárodnou koordinačnou radou budú tak na mieru šité potrebné strategické dokumenty, ktoré sú nutnosťou pre ďalšie smerovanie a zabezpečenie statusu v rámci Svetovej siete biosférických rezervácií. Biosférické rezervácie na Slovensku BR sú v Slovenskej republike legislatívne zadefinované v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle § 28b ods. 1 ako územia medzinárodného významu. BR Slovenský kras je najväčšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenska pri hraniciach s Maďarskom. SloNPR Zádielska tiesňava v Slovenskom krase, foto: J. Kilík
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx