Chránené územia Slovenska 97

CHUS 97/2021 99 Zo sveta venský kras je tvorený siedmimi planinami: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Územie je významné z hľadiska výskytu geologických, geomorfologických javov, zásob podzemných vôd a výskytu jedinečných druhov fauny a flóry. Planiny Slovenského krasu sú tvorené dvanástimi hlavnými typmi vápencov, pričom najrozšírenejšie sú svetlé wettersteinské vápence. V Slovenskom krase je známych vyše 1 300 jaskýň, ktoré sú od roku 1995 spolu s jaskyňami priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Propagácia chránených území sa začala v 50. rokoch 20. storočia. Jedným z prvých chránených území bolo vyhlásenie prírodnej rezervácie Jasovská jaskyňa v roku 1925. Slovenský kras je prvou BR na Slovensku, ktorá bola uznaná v roku 1977. Jej celková rozloha je 74 480 ha. Od roku 2019 je BR členom Svetovej siete biosférických rezervácií s krasovými javmi, tzv. CAVE MAB. V rámci ochrannej funkcie prebiehal v BR projekt LIFE Obnova biotopov a druhov subpanónskych travinno-bylinných porastov. Rozvojová funkcia je uplatňovaná v prechodnej zóne územia. Hustota osídlenia je veľmi nerovnomerná, ale spravidla nízka. Na planinách prevláda lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Sídla a súvisiace hospodárske činnosti sú sústredené v povodiach a údoliach riek. Regiónmá priemyselno-vidiecky charakter. Správa NP Slovenský kras spolupracuje na vízii rozvoja turistického ruchu s dôrazom na cykloturistiku a konskú turistiku. Logistická funkcia územia je zastúpená bohatou históriou výskumu, ktorý je zabezpečovaný od roku 1981. Podstatu výskumných aktivít tvorí inventarizácia flóry a fauny. Projekty poľnohospodárskeho výskumu sa v minulosti zamerali na poDeň otvorených dverí BR, foto: J. Kilík NPR Drieňovec – škrapové pole, foto: J. Kilík NPP Jaskyňa Domica, foto: J. Kilík

RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx