CHUS 97/2021 45 Starostlivosť o prírodu a krajinu Všeobecné východiská pre hodnotenie výskytu a vplyvu nutrie V iniciálnom štádiu osídľovania nových teritórií sa nutria paradoxne môže javiť ako prínos pre záujmy ochrany prírody. Sprírodňovaním upravených brehov tokov zmenšuje vplyv antropogénneho odvodňovania krajiny. Ďalším nárastom početnosti nutrie sa jej vplyv preklápa do protipólu devastovaním mokraďových spoločenstiev. Pre hospodárske záujmy človeka je najvážnejšou hrozbou intenzívne podhrabávanie a vyhrabávanie nôr do brehov, ktoré sa následne zosunú do koryta toku. Zmenšenie kapacity koryta spôsobuje častejšie vybreženie a zaplavenie poľnohospodárskej pôdy, infraštruktúry a aj ľudských sídiel. Ekologické interakcie nutrie riečnej Pozitívne pôsobenie pri malej hustote: • zmenšuje kapacitu technicky upravených tokov, a tým zadržiava vodu v krajine, • limituje plochu vodnej vegetácie, udržiava nezarastenú vodnú hladinu (porasty tŕstia, žaburinky). Konflikty pri väčšej hustote: • degradácia a poškodzovanie brehov masívnou podporou erózie, • oslabenie základov hydromelioračných infraštruktúr sieťou nôr, • poškodenie poľnohospodárskej produkcie (priama konzumácia obilnín, zeleniny, odkôrňovanie rýchlorastúcich drevín), • ohrozenie prirodzenej mokraďovej vegetácie v dôsledku jej nadmernej konzumácie: leknica žltá (Nuphar lutea), lekno biele (Nymphaea alba), kotvica plávajúca (Trapa natans), • priama predácia hniezd na zemi a na vode hniezdiacich vodných druhov vtákov: potápka chochlatá (Podiceps cristatus), potápka malá (Tachybaptus ruficollis), čorík bahenný (Chlidonias hybridus) odstraňovaním krycej vegetácie, dlhodobým vyrušovaním, • zvýšenie sanitárneho a hygienického rizika prenosu patogénov Giardia lamblia, kryptosporodiozy, enterocytozoon (fasciola pečeňová – Fasciola hepatica) či leptospirózy – Leptospira interrogans) (MICHEL, RUVOËN, MENARD & SONRIER, 2001) Limitujúce faktory V krajinách, kde sa nutria naturalizovala, absentujú jej prirodzení predátori. Nočným spôsobom života sa účinne vyhýba denným predátorom, predovšetkým dravým vtákom. Mladé jedince sú iba náhodnou korisťou líšok a malých šeliem (Mustela, Putorius) alebo dravcov (Circus aeruginosus, Buteo buteo a Tyto alba). Ďalším nárastom populácie sa významným faktorom stáva konflikt s ľudskou činnosťou (strety s vozidlami) a psami. Hlavným faktorom obmedzujúcim početný vývoj populácie nutrie je priebeh počasia. Najmä dlhšie trvajúce mrazy spôsobujú nutriám oslabenie organizmu, rýchly pokles energetických rezerv, zníženie počtu a veľkosti vrhov. Silný mráz znemožňuje konzumovať hlavnú zložku zimnej potravy. Zamrznuté hladiny vody imobilizujú nutrie vo vode a spôsobujú gangrény až amputáciu končatín a chvosta. Naopak, letné horúčavy kvôli hustej kožušine spôsobujú prehriatie organizmu a nutrie sú náchylnejšie na ochorenia tráviaceho systému. Nutria riečna je vo svojom prirodzenom prostredí primárne označovaná za nočného živočícha s vrcholom aktivity za úsvitu a súmraku. V krajinách, v ktorých sa naturalizovala, sa prispôsobuje miestnym podmienkam. Počas mrazov sa nútene preorientováva na dennú aktivitu kvôli zvýšeniu prísunu potravy a nižším energetickým stratám. Potravové správanie Dospelá nutria denne skonzumuje 1,2 až 2,5 kg vegetácie, t. j. množstvo, ktoré zodpovedá asi 25 % jej telesnej hmotnosti. Pri priemernej telesnej hmotnosti 2,5 kg každý jedinec ročne spotrebuje ekvivalent 27 kg sušiny. Potravná nika je v podstate rastlinná a pomerne široká, umožňujúca osídľovať širokú škálu fytocenóz s dominanciou hydrickej alebo semi-hydrickej vegetácie. Dvojklíčnolistové rastliny konzumuje v menšej miere. Najdôležitejšiu súčasť potravného spektra nutrie tvoria podzemky a korene. Iba na jar konzumuje najmä stvoly vodných rastlín. V ostatných mesiacoch sa podiel podzemných častí rastlín vracia až na 80 % spotreby. U nutrií medzi mladými a dospelými jedincami existujú rozdielne stravo-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx