34 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu Metodika zberu kvantitatívnych údajov nebola úplne konzistentná. V rokoch 1983 a 1984 prebiehal v rámci študentských stredoškolských prác celoplošný monitoring, zameraný na sčítavanie obsadených hniezd na všetkých dostupných budovách vo všetkých mestských častiach Košíc, pričom sa registrovali všetky hniezda vrátane neobsadených alebo aj stopy po hniezdach a rozlišovalo sa medzi zachovalými – potenciálne obsadenými hniezdami a medzi starými, neobsadenými hniezdami. Zaznamenávali sa aj ďalšie informácie o hniezdach, ako výška umiestnenia hniezd, pričom sa rozlišovali kategórie prízemie, 1. – 3. poschodie, 4. – 6. poschodie a od 7. poschodia vyššie, spôsob umiestnenia hniezd s kategóriami pod oknom, na lodžii (na balkóne, resp. pod balkónom), pod strechou a iné umiestnenie. Sčítanie v roku 1996 realizovali žiaci základných škôl pod vedením ornitológa a zisťoval sa počet obsadených hniezd na panelových blokoch. Zber údajov v rokoch 2012 – 2015 prebiehal v rámci projektu Ochrana dážďovníka tmavého (Apus apus) a netopierov v budovách na Slovensku, ktorý realizovali BROZ, SON a BirdLife/Slovensko v súlade s metodikou špecifickou pre ciele tohto projektu. Projekt bol zameraný na zastavenie poklesu početnosti populácie dážďovníka obyčajného (Apus apus) a raniaka hrdzavého (Nyctalus noctula) na Slovensku, spôsobený zatepľovaním a rekonštrukciou budov, ako aj na postupné zvýšenie početnosti ich populácií na pôvodný stav. Projekt prebiehal vo väčšíchmestách po celom Slovensku vrátane Košíc. Belorítka obyčajná nepatrila medzi cieľové druhy projektu, avšak bol to druh, ktoréTab. 1: Prehľad počtu hniezd belorítok obyčajných (Delichon urbicum) v Košiciach. Prvý číselný údaj udáva počet sčítaných hniezd belorítok danou metódou v príslušných rokoch a údaj v zátvorke udáva odhad početnosti celej populácie belorítok v Košiciach v danom období. Symbol* znamená, že daný číselný údaj sa vzťahuje len na časť košickej populácie belorítok. rok sčítania počet aktívnych hniezd 1983 – 1984 6 125 (6 100 – 6 500) 1996 1 600* 2013 – 2016 596 (600 – 650) mu bola tiež venovaná pozornosť. Registrovali sa aj údaje o ostatných hniezdiacich druhoch vtákov na budovách okrem dážďovníkov (vrátane belorítok). Metodicky sa aktivity projektu zameriavali na panelové budovy na sídliskách. Rozlišovalo sa medzi zateplenými a nezateplenými budovami, podrobne sa evidovali všetky hniezdiská dážďovníkov vrátane hniezdísk iných vtáčích druhov, ako aj všetky úkryty netopierov na budovách. Údaje boli zapisované do databázy. Následne sa získané údaje stali podkladom pre ďalšie aktivity projektu v súvislosti s predchádzaním úhynov chránených živočíchov na budovách, spôsobené prebiehajúcimi zatepľovacími prácami. Popri mapovacích aktivitách, ktorých sa zúčastňoval aj autor príspevku, vykonával sa aj cielený monitoring, zameraný na vyhľadávanie hniezd belorítok podľa identickej metodiky ako v rokoch 1982 – 1983. Výsledky sú zhrnuté v tab. 1 a trend početnosti v rokoch 1983 – 2016 zachytáva graf na obr. 1. V rokoch 1983 – 1984 Pačenovský a Takáč napočítali celoplošne v meste Košice, na panelových sídliskách, na budovách v starom meste, aj vo vilových štvrtiach a vo všetkých mestských častiach vrátane pripojených obcí celkove 6 125 zachovalých, teda potenciálne aktívnych hniezd belorítok. Celkovú populáciu belorítok v Košiciach bolo možné na základe tohto údaja v tom čase odhadnúť na 6 100 – 6 500 párov. Rozloženie hniezd je zrejmé z obrázku č. 2: 4 043 hniezd (66 %) sa nachádzalo na panelových sídliskách, 1 225 hniezd (20 %) na starších obytných blokoch, postavených pred rokom 1950; 123 hniezd (2 %) vo vilových štvrtiach a 611 hniezd (10 %) v podobnom prostredí prevažne rodinných domov, v obciach pripojených ku Košiciam: Košická Nová Ves, Myslava, Ťahanovce, Barca, Kavečany, Poľov, Pereš a Lorinčík, aj v mestskej časti Šaca. Celková denzita belorítok v prepočte na zmonitorovanú plochu predstavovala 17,1 páru/10 ha. Rozšírenie belorítok bolo v tom čase súvislé, hniezdili v každej mestskej časti, na každom panelovom sídlisku, na území celého starého mesta vrátane mnohých historických budov, aj vo vilových štvrtiach. Väčšina populácie bola sústredená na panelových a tehlových obytných blokoch, konkrétne na sídlisku Nad Jazerom a Krásna, na sídlisku Dargovských hrdinov, v Novom meste (sídliská Luník
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx