60 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu Budúcnosť pasienkových lesov V lesnom poraste č. 549 je podľa aktuálne platného PSL naplánovaný prebierkový zásah v druhej etáži s celkovým objemom 40 m3. Pri vyznačovaní drevín na ťažbu spolupracovali pracovníci ŠOP SR Správy CHKO Cerová vrchovina s odborným lesným hospodárom. V budúcnosti bude pre územie PR Svetlianska cerina vhodné zabezpečiť vyššiu intenzitu potrebných uvoľňovacích zásahov v druhej etáži, prípadne uskutočnenie výkupu tohto územia. Na Slovensku prebieha v niektorých lokalitách pokus o obnovu starých pasienkových lesov, ktorých výskyt je evidovaný na historických ortofotomapách. V minulosti plnili hospodársky účel a významne prispievali k biodiverzite územia. Ich obnova vyžaduje systematický manažment, spočívajúci v odstraňovaní náletov v kombinácii s pastvou. Umožnenie pastvy v takýchto porastoch aj na lesných pozemkoch by mohlo pomôcť ich obnove. Staré dubiny sa aj v sukcesnom štádiu zarastania vyznačujú pestrosťou hmyzu či dutinových druhov vtákov a môžu v súčasnosti poskytovať rôzne ekosystémové služby. Okrem vedecko-výskumných napr. aj kultúrno-náučné účely. Pasienkové lesy poskytovali človeku niekoľko úžitkov, ako drevo, plody, potravu pre domáce zvieratá a ďalšie. Hodnota lesov sa dokonca určovala podľa toho, koľko taký les dokáže uživiť svíň. Z toho vznikla aj anglická jednotka aker (acre), ktorá má svoj pôvod v slove žaluď (acorn). Aker predstavoval plochu, ktorá dokázala uživiť jednu sviňu. Králi si toto bohatstvo lesov dobre uvedomovali. Dnes je čas pre dnešnú spoločnosť, aby ocenili význam pozostatkov pasienkových lesov a zachovali ich aj pre ďalšie generácie. Použitý zdroj: Rezervačná kniha prírodnej rezervácie Svetlianska cerina. RNDr. L. Papáčová, Ing. M. Péliová, Ing. V. Rízová, Správa CHKO Cerová vrchovina Územia európskeho významu vo vojenskom výcvikovom priestore Záhorie Vojenský výcvikový priestor Záhorie (VVP Záhorie) je náš najstarší vojenský priestor. Pre potreby výcviku ozbrojených síl sa začal používať už v roku 1923. S rozlohou 27 650 ha je i najväčším vojenským priestorom na Slovensku. Väčšia časť sa nachádza v strednej a východnej časti Záhorskej nížiny, časť zasahuje do pohoria Malé Karpaty – Turecký vrch. Geologicky a geograficky predstavuje Záhorská nížina východnú časť Viedenskej panvy. Na východe ju ohraničujú Malé Karpaty, na západe rieka Morava. Obe hranice sú z kvartérno-geologického i morfologického hľadiska prirodzené. Podobne na severe tvorí prirodzenú hranicu rieka Myjava (BAŇACKÝ, SABOL 1973). Dnešný reliéf Záhorskej nížiny je prevažne výsledkom kvartérnych procesov, ovplyvňovaných zmenami podnebia a nerovnomernými tektonickými procesmi (ŠKVARČEK 1981). Priepustné eolické piesky, uložené v dunách s rôznou mocnosťou, sa striedajú s nepriepustnými medzidunovými depresiami. V depresiách už na konci glaciálu za nedostatočného prístupu vzduchu vznikali organogénne pôdy, na ktorých sa nachádzajú slatinné alebo prechodné rašeliniská (KRIPPEL 1988). Táto časť Záhoria je vzhľadom na jej vojenské využitie menej poznamenaná ľudskou činnosťou v porovnaní s okolitou krajinou. V oveľa menšej miere tu prišlo k odvodňovaniu mokradí, úprave vodných tokov, zmenám na lesných a nelesných biotopoch. V týchto špecifických podmienkach sa vytvorila pestrá mozaika mimoriadne vzácnych
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx