Chránené územia Slovenska 97

CHUS 97/2021 121 Projekty na podporu ochrany prírody výsledky obrátili aj proti samotným poľnohospodárom. Následky zmeny klímy Zmena klímy prehĺbila následky technických úprav. Po roku 1990 došlo k posunom všetkých teplotných charakteristík na území SR asi o +1 °C. Množstvo zrážok pritom aj napriek poklesom v posledných rokoch (2012 – 2018) ostalo dlhodobo približne rovnaké. Mení sa však ich variabilita – sú intenzívnejšie a striedajú sa s dlhšími obdobiami bez zrážok. Vyššia teplota so sebou prináša vyššie odparovanie, miernejšie zimy, skorší začiatok jari a leta, a tým dlhšiu vegetačnú dobu. Rastliny tak skôr odčerpávajú vodu a urýchľujú sucho. Za posledné roky (2012 – 2018) sa na Záhorí vyskytlo jedenásť výraznejších epizód sucha s dopadmi na krajinu a hospodárstvo. Z krajiny mizne voda: klesá hladina podzemných vôd, klesajú tiež prietoky v riekach a potokoch, ako aj zásoby vo vodných nádržiach, ale aj v prírodných mokradiach. Rozoznávame na seba naviazané štyri stupne sucha: 1. meteorologické sucho – menej zrážok ako je obvyklé za určité obdobie (napr. mesiac, rok, viac rokov) 2. pôdne sucho – nedostatok vlahy v pôde pre optimálny rast a vývoj rastlín 3. hydrologické sucho – pokles prietoku riek a hladín vodných plôch 4. socioekonomické sucho – dopady sa pozorujú v sociálnej oblasti (dostupnosť vody pre obyvateľstvo) a v ekonomickej sfére (pokles výnosov v poľnohospodárstve, obmedzenie priemyslu, lodnej dopravy, náklady na rozvoz pitnej vody a pod.) Štát v 60. – 70. rokoch 20. storočia, v tom čase niekde aj opodstatnene, vložil veľké finančné zdroje do odvodňovania krajiny. V 90. rokoch sa karta začína obracať, no väčšina odvodňovacích systémov funguje naďalej. Hydrologickú sieť štát ponecháva stále orientovanú na urýchlené odvádzanie vody, aj keď zrážky dlhodobo absentujú. Zo strany štátu v súčasnosti absentuje obdobný masívny prístup spred 50 – 60 rokov, aby aktualizoval svoju vládnu politiku v hospodárení s vodou v krajine. Projekt Alpsko-karpatský riečny koridor V snahe iniciovať aspoň najjednoduchšie riešenia poškodenej riečnej siete sa ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie zapojila na základe výzvy tradičných partnerov z Rakúska do projektu cezhraničnej spolupráce Alpsko-karpatský riečny koridor v rámci programu INTERREG. Projekt nadväzuje na úspešný projekt z rokov 2009 – 2013 Alpsko-Karpatský koridor (AKK BASIC, CENTROPE) – zachovanie konektivity územia pre veľké cicavce. (Viac CHUS 85/2015 str. 33 – 42). Kým v prvomprojekte išlo o zachovanie zatiaľ existujúcich možností krajiny pre migráciu terestrických organizmov, v tomto projekte ide o obnovu a zlepšenie prepojenia vodných biotopov. Koncepcia ochrany a rozvoja riečnych biotopov Alpsko-karpatského koridoru Hlavným výstupom projektu ochrany a rozvoja riečnych biotopov Alpsko-karpatského koridoru má byť koncepcia Ochrana a rozvoj riečnych biotopov. Rakúska strana plánuje tieto dokumenty začleniť do strategického plánovania na úrovni spolkových krajín, na národnej, ako aj makroregionálnej úrovni, aby sa tak zabezpečilo ich ukotvenie na politickej úrovni. Koncepcia má zohľadňovať zachovanie dôležitých biotopov nevyhnutných pre zachovanie miestnej biodiverzity. Má definovať starostlivosť a osvedčené metódy starostlivosti o vodné toky a najmä o lužné lesy pozdĺž tokov. Pilotné opatrenia na zlepšenie riečnych biotopov a funkcie koridorov medzi biotopmi Pilotné opatrenia majú slúžiť ako názorné príklady, ktoré by mali podnietiť vývoj nadväzujúcich projektov obnovy riečnych koridorov a biotopov. Rakúski partneri realizovali opatrenia – na rieke Schwechat (dĺžka 62 km, prietok 7,9 m3/s) prepojením biotopov medzi Biosférickým parkom Viedenský les a NP Donau-Auen; odstránením malých priečnych stavieb chcú dosiahnuť zlepšenie hydromorfológie pramennej oblasti;

RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx